BRUSEL - Európska únia urobila "historickú chybu", ktorá môže destabilizovať Balkán.
V piatok na to upozornili viacerí vysokopostavení predstavitelia vrátane predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, keď malá skupina krajín vedená francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom znovu zablokovala prístupové rokovania Severného Macedónska a Albánska s EÚ.
Dvadsaťosem lídrov členských krajín EÚ sa v noci na piatok nedohodlo na otvorení oficiálnych prístupových rokovaní s Tiranou a so Skopje. Proti bol napríklad spomínaný francúzsky prezident Macron. Otvorenie prístupového procesu s kandidátskymi krajinami si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členov EÚ.
Po zablokovaní týchto rokovaní zavládla všeobecná frustrácia a sklamanie, predovšetkým medzi východoeurópskymi krajinami, ktoré horlivo presadzovali rozšírenie EÚ, napísala tlačová agentúra AFP.
Lídri sa ocitli v slepej uličke po siedmich hodinách vášnivých zákulisných diskusií na summite v Bruseli - Francúzsko ako jediné odmietlo Severné Macedónsko, ale v odmietavom postoji voči Albánsku sa k Francúzsku pridali aj Dánsko a Holandsko.
"Je to veľká historická chyba a dúfam, že je iba dočasná a že sa ako historická chyba nevryje hlboko do kolektívnej pamäti," povedal šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Tusk: Bola to chyba
Predseda Európskej rady Donald Tusk v piatok po skončení dvojdňového summitu EÚ uviedol, že hlavy vlád a štátov urobili chybu, keď nedospeli k dohode o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom.
"Osobne si myslím, že to bola chyba," povedal Tusk pred novinármi s odkazom na neúspešné nočné rokovania, keď niektoré členské krajiny - pod vedením Francúzska - odmietli začiatok rokovaní o členstve s dvoma západobalkánskymi štátmi.
"Nie je to zlyhanie, je to chyba. Skutočne sa cítim v rozpakoch," priznal a dodal, že ak obe kandidátske krajiny zložili potrebné "skúšky" požadované Úniou, niektorí členovia EÚ svoje "skúšky" nezvládli.
Pellegrini: Premrhali sme šancu na väčší vplyv v regióne
"Som veľmi sklamaný, že sa nepodarilo dospieť k dohode o otvorení prístupových rokovaní. Slovensko podporuje rozširovanie, lebo je to investícia do stability EÚ a daného regiónu, je to investícia do prosperity v našom susedstve a je to dôležité aj z hľadiska dôveryhodnosti EÚ ako takej," opísal situáciu predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD).
Dodal, že obe krajiny splnili podmienky pre otvorenie prístupových kapitol a neschopnosť nájsť dohodu je zároveň aj zlyhaním pri plnení už daných sľubov.
Pripomenul, že Severné Macedónsko bolo ochotné zmeniť názov krajiny aj v očakávaní vstupenky pre členstvo v EÚ.
Za menšie pozitívum vníma Pellegrini aspoň to, že je ochota lídrov vrátiť sa k tejto téme ešte pred budúcoročným summitom EÚ o rozširovaní v Záhrebe, ktorý na jar 2020 pripraví chorvátske predsedníctvo v Rade EÚ.
"Premrhali sme čas a šancu dať perspektívu obyvateľom západného Balkánu, na to, aby EÚ mala väčší vplyv v tomto regióne, a možno sa budeme aj naďalej s údivom pozerať na to, ako tam bude pôsobiť Rusko, arabské krajiny alebo Turecko," upozornil.
Nemalé aktivity v tomto priestore vyvíja aj Čína a Spojené štáty majú dvoch osobitných vyslancov pre západný Balkán.
Premiér spresnil, že v mene SR "rázne bojoval" na summite za to, aby Únia bola pozitívna voči Skopje a Tirane, a dodal, že chce vyslať jasný signál, že obe krajiny sa môžu spoľahnúť na podporu Slovenska a krajín V4, ktoré boli za prístupové rokovania.
Pellegrini zároveň vyjadril nádej, že do záhrebského summitu sa podarí presvedčiť aj zatiaľ skeptické krajiny, už aj preto, že samotné otvorenie prístupových kapitol automaticky neznamená okamžité prijatie kandidátskych krajín a okamžité rozšírenie Únie.
Dôveryhodnosť únie sa poškodila, povedal komisár pre rozšírenie
Komisár pre rozšírenie EÚ Johannes Hahn, ktorý tlačil obe krajiny k reformám, aby boli v súlade s normami EÚ, vyhlásil, že týmto sa poškodila dôveryhodnosť Únie "nielen na západnom Balkáne, ale aj mimo neho".
"Toto je zdrojom mimoriadneho sklamania," napísal Hahn v tweete. "Neuznanie dokázateľného pokroku bude mať negatívne následky vrátane rizika, že západný Balkán sa destabilizuje, čo sa naplno odrazí aj na EÚ," vysvetlil.
Prezident Severného Macedónska Stevo Pendarovski vyzval občanov svojej krajiny, aby pokračovali v reformách aj napriek sklamaniu. Minister zahraničných vecí Nikola Dimitrov zasa vyzval EÚ, aby jasne povedala, aké má pravé úmysly.
"Ak už nie je zhoda na európskej budúcnosti západného Balkánu..., občania si to zaslúžia vedieť," dodal v tweete.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že lídri EÚ by sa mali znovu touto záležitosťou zaoberať ešte pred summitom s lídrami západného Balkánu, ktorý sa bude konať v chorvátskej metropole Záhreb na jar budúceho roka.