SME
Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Nemecký obchod s bielym mäsom. NDR menila politických väzňov za západné marky

Tento spôsob zaobchádzania s vlastnými občanmi dokladá perverzný charakter východonemeckého režimu, hovorí jeden z nich.

Kontrolná veža v obci Mödlareuth.Kontrolná veža v obci Mödlareuth. (Zdroj: TASR/AP)

Komunistická Nemecká demokratická republika vo veľkom obchodovala s vlastnými občanmi, píše server idnes.cz.

Do novembra 1989, keď padol Berlínsky múr, poslala do spolkovej republiky 33 755 politických väzňov za viac ako tri miliardy západonemeckých mariek. Jeden človek tak vyšiel na niekoľko desiatok tisíc.

Jedným z nich bol aj dvadsaťsedemročný Uwe Bennies, ktorého v apríli 1989 západné Nemecko vykúpilo aj so ženou a dvoma deťmi za takmer 100 000 mariek.

"Neskôr som sa o to zaujímal a povedali mi, že cena za celú rodinu bola 92 000, alebo 93 000 západonemeckých mariek," hovorí Bennies, podľa ktorého tento spôsob zaobchádzania s vlastnými občanmi dokladá perverzný charakter východonemeckého režimu.

SkryťVypnúť reklamu

"Je to ako obchod s ľuďmi," myslí si.

"NDR v zásade počítala s tým, že každý rok predá toľko a toľko ľudí, pretože potrebuje toľko a toľko devíz," vysvetľuje.

Z väzenia v Halle, kde si od decembra 1988 odpykával desaťmesačnýtrest za "verejné ponižovanie orgánov NDR", podľa neho prakticky každý týždeň odchádzal do západného Nemecka transport s niekoľkými politickými väzňami.

Prví v roku 1963

Úplne prvá skupina ôsmich politických väzňov sa touto cestou podľa historičky Bettiny Effnerovej dostala do západného Nemecka v roku 1963. Spolková republika za ne vtedy v kufri, ktorý si zástupcovia oboch krajín odovzdali potajomky v Berlíne, zaplatila 320 000 mariek v hotovosti.

Z obchodu sa rýchlo stala bežná záležitosť, ktorá dosiahla vrchol v rokoch 1984 a 1985, keď spolková republika vykúpila vždy vyše 2 000 ľudí. Celkom ich podľa Effnerovej do konca roka 1989 bolo takmer 34 000.

SkryťVypnúť reklamu

"Platenie peniazmi za ľudí prišlo západnému Nemecku extrémne, a tak v drvivej väčšine východnému Nemecku dodávala výmenou tovar, ktorý komunistický režim obratom predával, aby prišiel k cudzej mene," vysvetľuje.

Sumy za jednotlivých politických väzňov z krajiny, ktorá oficiálne tvrdila, že v nej nikto kvôli svojmu presvedčeniu väznený nie je, sa líšili. V prvých rokoch sa v priemere pohybovali okolo 40 000 západonemeckých mariek, neskôr vystúpili až k približne 100 000. Vždy však hralo rolu to, ako sa proti režimu daný občan "previnil", alebo aké mal vzdelanie.

"Dobre kvalifikovaných ľudí, ako napríklad detského lekára, sa NDR snažila predávať draho," hovorí historička, podľa ktorej na Západe samozrejme panovali obavy z toho, že komunistický režim bude ľudí zatvárať len preto, aby za ne mohol inkasovať.

SkryťVypnúť reklamu

Museli podpísať prehlásenie


Politickí väzni, ktorí sa dostali na zoznam vyjednaný zástupcami oboch krajín, pred prepustením smerovali do Karl-Marx-Stadtu (dnešného Chemnitzu), kde absolvovali potrebné formality.

Bolo im odňaté štátne občianstvo a museli tiež podpísať prehlásenie, že v NDR nemajú už žiadny majetok a že voči zemi nebudú vznášať žiadne požiadavky. Z Karl-Marx-Stadtu boli potom buď autobusom, alebo vlakom prevezení do západonemeckého Giessenu.

Táto cesta čakala v apríli 1989 aj Benniesa, ktorý chcel východné Nemecko s manželkou Violou opustiť už dávno, ale režim mu to nikdy nedovolil.

"Posadili nás do vlaku a povedali nám, nech sme absolútne ticho, že sme sledovaní," rozpráva brandenburský rodák o okamihu, keď s trojicou spoluväzňov mohol vyraziť na Západ.

SkryťVypnúť reklamu

"Emočne to bolo niečo úplne zvláštne, ťažko sa to opisuje. Je to taká vnútorná eufória, že si človek musí najskôr sadnúť. Je prepustený z väzby a ide za slobodou," opisuje svoje vtedajšie pocity.

V hesenskom Giessene rovnako ako ostatní bývalí politickí väzni musel absolvovať ďalšie úradníckej formality - získať nové doklady, zdravotné a dôchodkové poistenie a podobne.

Ako západonemecké, tak spojenecké bezpečnostné zložky tiež mali overovať, či nemal čo do činenia s východonemeckou tajnou políciou Stasi.

"Mali samozrejme tisíc otázok," hovorí s úsmevom päťdesiatsedemročný muž, ktorý ďalšie týždne strávil v utečeneckom zariadení v berlínskej štvrti Marienfelde.

Jeho manželka Viola, ktorá spolu so spriazneným právnikom výrazne prispela k tomu, že bol vykúpený, medzitým vo východnom Nemecku čakala, kým bude spolu s dvoma malými deťmi tiež môcť odísť do spolkovej republiky.

SkryťVypnúť reklamu

"Musela som každý deň volať na úrad, či už prišlo moje povolenie na vycestovanie. To trvalo ešte štyri, päť týždňov," spomína.

Keď konečne prišlo, mala čas do polnoci, aby NDR opustila. Vzala so sebou deti, jeden kufor a kočík; viac už toho aj tak nemala, pretože všetko ostatné rozpredala.

"A potom sme sa mohli po viac ako pol roku objať," spomína s pohnutím na opätovné stretnutie s manželom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu