SME
Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen
ANALÝZA

Švédi na úteku

Švédsko patrí medzi krajiny, v ktorých má najväčšie percento obyvateľov problémy priamo vo štvrtiach, kde býva.

Radnica v Malmö.Radnica v Malmö.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Švédi sa sťahujú. Problémy v mnohých obciach vedú Švédov k presunu do iných oblastí s menšími sociálno-ekonomickými problémami. O túto problematiku sa nedávno začali zaujímať aj švédske mainstreamové médiá, píše Judith Bergman v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Zoberme si napríklad malé malebné mesto Filipstad s 10 000 obyvateľmi. Švédska televízia o tomto meste, ktoré sa nachádza vo finančnej i existenciálnej kríze, nedávno natočila dokumentárny film.

"Sme svedkami výmeny obyvateľov. Môžete si o tom myslieť, čo chcete ... Ale faktom proste je, že tým prechádzame a musíme sa s tým vysporiadať," hovorí vo filme Jim Frölander manažér integrácie vo Filipstad.

Článok pokračuje pod video reklamou

V rokoch 2012 až 2018 opustilo mesto 640 domorodých Švédov a do mesta sa prisťahovalo 963 cudzincov. Tí, ktorí odišli, boli ľudia v produktívnom veku (20 až 64 rokov), a v dôsledku toho daňové príjmy obce prudko klesli, čo zhoršilo finančnú krízu mesta.

K najväčšiemu prílivu imigrantov došlo počas migračnej krízy v roku 2015. Filipstad bol podľa dokumentárneho filmu jedným z miest, ktoré v prepočte na obyvateľa prijali najvyšší podiel imigrantov. Starosta Filipstad Claes Hultgren vo svojej poslednej finančnej správe napísal:

"Vo Filipstad je asi 750 dospelých zo Sýrie, Somálska, Eritrey, Afganistanu a Iraku ... V tejto skupine je veľmi vysoká nezamestnanosť a úroveň vzdelania je veľmi nízka. Pre túto skupinu je reálnym rizikom dlhodobej vylúčenie, ktoré už teraz silne zaťažuje mestský rozpočet."

Hultgren vysvetlil, že veľa prichádzajúcich nemá žiadnu kvalifikáciu pre vstup na trh práce.

"Niektorí sú príliš starí a negramotní a ostatní majú len veľmi nízku úroveň vzdelania. Musíme si uvedomiť, že medzi nimi sú ľudia, ktorí budú po celý život potrebovať podporu spoločnosti."

Podľa tohto dokumentárneho snímku je nezamestnanosť medzi obyvateľmi mesta, ktorí sa narodili v mimoeurópskych krajinách, okolo 80%. Mesto pritom trpí vážnym nedostatkom učiteľov a zdravotných sestier.

Za desať rokov sa výdavky Filipstad na sociálne zabezpečenie zvýšili o 300% - z 10 miliónov švédskych korún (cca 928-tisíc eur) v roku 2009 na takmer 30 miliónov švédskych korún (cca 2 milióny 785-tisíc eur) v roku 2018. Predpoklad pre rok 2019 je 31 miliónov švédskych korún (cca 2 milióny 878-tisíc eur).

Filipstad však tento rok tých 31 miliónov švédskych korún vo svojom rozpočte jednoducho nemá.

Filipstad zďaleka nie je jediné švédske mesto, ktoré sa stretáva s týmito problémami.

Podľa Jima Frölandera bojujú komunity s vysokou nezamestnanosťou, nárastom chudoby detí a rastúcimi výdavkami na sociálne zabezpečenie, čo je všetko vplyv masového prijímania imigrantov v relatívne krátkom časovom období, a to nielen počas mimoriadnej migračnej krízy v roku 2015, ale aj počas rokov 2012-2017 .

"V menších obciach sú tieto problémy oveľa viditeľnejšie. Nemôžete ich odsunúť na predmestí a potom predstierať, že 'sa nič zvláštne nedeje'. V menších obciach sa tieto problémy týkajú všetkých obyvateľov a táto situácia sa nakoniec rozšíri do celého Švédska."

Jim Frölander zjavne nie je proti imigrácii, a je presvedčený, že imigranti sú "dobrí ľudia".

Novinárka Lotta Gröning vo švédskom denníku Expressen nedávno napísala, že podľa správy Švédskej asociácie miestnych samospráv a regiónov (SKL) mala každá štvrtá obec a každý tretí región v roku 2018 rozpočtový deficit.

Miestne samosprávy majú po dobu troch rokov dostávať navyše 5 miliárd švédskych korún (cca 464-tisíc eur) ročne, ale Lotta Gröning píše, že táto suma nebude stačiť, pretože 22 miliárd švédskych korún (2, 042 miliardy eur) stále "chýba":

"Na základné prvky sociálnej starostlivosti demokratického štátu, teda na školstvo a na zdravotnú starostlivosť jednoducho nie je dosť peňazí. Bezprecedentná vlna utečencov vyvinula obrovský tlak, v neposlednom rade aj na chudobné komunity, a teraz sa náklady na sociálnu starostlivosť ešte ďalej zvyšujú. Okrem toho tu máme starnúcu populáciu a za dverami hospodársku recesiu. "

"Vláda je kritizovaná nielen miestnymi politikmi, ale aj bývalým lídrom Sociálnych demokratov Goranom Perssonom, ktorý upozorňuje na neudržateľnú situáciu v miestnych komunitách.

Predseda Konfederácie švédskych odborov (LO) Karl-Petter Thorwaldsson, ktorý je tiež členom výkonného výboru Sociálnych demokratov, varuje premiéra Stefana Löfvena pred krízou v miestnych komunitách a požaduje po ňom, aby konal..."

Švédi opúšťajú svoje mestá aj z iných dôvodov, jedným z nich je napríklad nedostatok osobnej bezpečnosti. Je to dôsledok očividného násilia páchaného gangami, bombových útokov, streľby a zapaľovania áut.

31. augusta 2019 publikoval denník Aftonbladet príbeh Emmy Zetterholmovej, ktorá sa po 18 rokoch života v Malmö rozhodla so svojou rodinou mesto opustiť.

"Malmö mám stále rada, ale moja rodina a ja tu už nemôžeme žiť," povedala. "Násilné incidenty sa neustále približovali ku mne, mojim príbuzným, priateľom a kolegom."

Pred šiestimi rokmi sa Emma Zetterholm presťahovala do idylickej starej vilovej štvrti. Veľmi skoro sa tam však v noci začala objavovať streľba, výbuchy a iné výtržnosti, napríklad zapaľovanie áut. Blízko bol ilegálny nočný klub a hluk okolo neho, najmä výbuchy a streľba, veľakrát trvali celú noc.

Susedom, ktorí sa sťažovali, sa miestni násilníci hlasno vyhrážali a hádzali im do okien kamene. Raz bol pri detskom ihrisku plnom ľudí zavraždený za bieleho dňa jeden muž. Inokedy boli miestne deti ohrozené guľkami, ktoré preleteli oknami.

Emma Zetterholmová povedala, že mala pocit, že sa jej rodina dostala do bizarného prostredia, ale stále sa ešte snažila presvedčiť samu seba, že to až zas tak zlé nie je. Povedala, že je "strašné" byť súčasťou trendu, keď "vzdelaní bieli ľudia utekajú z problematických štvrtí."

"Snažila som sa Malmö ospravedlňovať," povedala Emma Zetterholm, "ale ako plynie čas a človek si uvedomí, že sa situácia nelepší, tak nakoniec stratíte trpezlivosť."

Povedala, že jej štvrť teraz opustilo najmenej desať rodín a mnoho z nich sa presťahovalo do iných oblastí na juhu Švédska.

Mnoho Švédov opúšťa svoje mestá, a niektorí sa dokonca rozhodli vysťahovať sa zo zeme.

4. septembra 2019 došlo v Malmö k výbuchu pred bytovým domom. Výbuch bolo počuť v mnohých štvrtiach mesta. Jeden Dán zo štvrte Magne Juul žijúci v Malmö už 15 rokov denníku Kvällsposten povedal, že po tomto poslednom bombovom útoku vážne uvažuje o návrate do Dánska.

Bývalý minister práce a sociálnych vecí Sven Otto Littorin, ktorý teraz žije a pracuje v Dubaji, nedávno na svojej facebookovej stránke napísal:

"Nemôžem povedať, že by som ľutoval rozhodnutie presťahovať sa do zahraničia. Prišli sme do krajiny s jednou z najnižších úrovní zločinnosti na svete ... Otázkou je, či sa vôbec niekedy odvážame vrátiť späť do Švédska."

Otto Littorin, ktorý tiež v minulosti pôsobil ako celoštátnej tajomník Umiernenej strany, svoj príspevok napísal po prečítaní príbehu švédskeho chlapca, ktorý bol zneužívaný, okrádaný a všeobecne ohrozovaný gangmi.

Švédske úrady tomuto chlapcovi poradili, aby nehlásil nič polícii, pretože by sa jeho situácia mohla ešte zhoršiť. "Už som veľmi dlho nečítal tak hnusný príbeh," napísal bývalý minister.

"Ako rodič som naštvaný a zúfalý ... Výsledkom je, že tí, ktorí si to môžu dovoliť, sa z Uppsaly alebo zo Saltsjö Boo presťahujú do pokojnejšej časti krajiny alebo do zahraničia. Tí, ktorí takúto možnosť nemajú, musí zostať tam, kde sú. Je to úplne zdrvujúce..."

Švédsko však patrí, ako potvrdzuje švédska štatistická agentúra Statistiska centralbyrån, medzi krajiny, v ktorých má najväčšie percento obyvateľov problémy priamo vo štvrtiach, kde býva.

Podľa Statistiska centralbyrån "malo v roku 2017 vo Švédsku problémy so zločinnosťou, násilím a vandalizmom vo svojich domovských štvrtiach približne 13 percent populácie. Je to jedna z najvyšších hodnôt v Európe."

Ostatné škandinávske krajiny pritom patria ku krajinám s najnižším podielom populácie, ktorá má vo svojom bezprostrednom susedstve podobné problémy.

V Nórsku majú problémy s násilím, zločinom a vandalizmom asi 4% ľudí. V Dánsku má tieto problémy 8% a vo Fínsku 6% ľudí.

Niet teda divu, že sa mnoho Švédov rozhodlo zo svojich domovov odsťahovať a presunúť sa do lepšie fungujúcich miest, alebo Švédsko dokonca opustiť.

Judith Bergman je komentátorka, právnička, politická analytička a významná spolupracovníčka Gatestone Institute.

Najčítanejšie články

Téma: Názory


Neprehliadnite tiež

November ´89

Námestia boli znovu plné. Spomínalo sa i vyzývalo

Spomienkové podujatia sa konali na viacerých miestach Slovenska.

Oslavy Novembra 89 na Námestí slobody, ktoré zorganizovala iniciatíva Za slušné Slovensko.
November ´89

Danko: Pred 30 rokmi sme porazili komunizmus, spoločne zdoláme aj súčasné výzvy

"Dnes mám pocit, že sa nám snažia vsugerovať, že len to, čo prichádza zo západu je správne. Ja som však presvedčený, že najlepšia ideológia je zdravý rozum a čisté srdce,“ povedal.

Andrej Danko.
November ´89

Ciele novembra ’89 sa podľa Popoviča v mnohom nenaplnili

Spoločenská diskusia, v ktorej je možné nastoliť témy, pomenovať príčiny a nachádzať riešenia, je potrebná pre zdravý vývoj spoločnosti. Za 30 rokov od Nežnej revolúcie však takmer vymizla, tvrdí jeden z lídrov študentského hnutia.

Anton Popovič.
November ´89

Predstavitelia krajín V4 si uctili obete režimu pri Bráne slobody

"My si len želajme, aby ľudia nezostali apatickí, aby kedykoľvek tak ako po vybojovanej slobode názoru a slova mohli kedykoľvek na uliciach prejaviť svoj názor. Ale želajme si, aby to bolo vždy pokojnou a mierovou cestou," povedal Pellegrini.

Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz, manželka predsedu vlády Česka Monika Babišová, predseda vlády ČR Andrej Babiš, predseda vlády SR Peter Pellegrini, predseda vlády Maďarska Viktor Orbán a manželka predsedu vlády Maďarska Anikó Lévai.