SME
Štvrtok, 21. október, 2021 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
EKONOMIKA

Rozpočet: Eurostat nám navýšil deficit aj dlh. Podľa Štefanca vláda nevie hospodáriť

Poslanec za OĽaNO Eduard Heger: Zarážajúce na tom je, že prepad hospodárenia prišiel v čase, keď slovenská ekonomika dosiahla svoj vrchol.

Minister financií Ladislav Kamenický.Minister financií Ladislav Kamenický. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Slovensko sa stále nevymanilo zo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Potvrdili to aktuálne údaje Eurostatu, ktorý definitívne znotifikoval a navýšil náš deficit a dlh za minulý rok.

Deficit rozpočtu verejnej správy podľa Eurostatu pritom v roku 2018 dosiahol 1,06 % hrubého domáceho produktu (HDP), oproti pôvodne uvádzaným 0,7 % HDP a dlh po zohľadnení dodatočných faktorov štatistici oproti jarnej notifikácii navýšili o 0,5 percentuálneho bodu na 49,4 % HDP.

Eurostat už pri jarnej notifikácii avizoval, že bude prešetrovať niektoré položky, ktoré budú môcť navýšiť deficit a dlh za rok 2018 o niekoľko desatín percentuálneho bodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Výšku dlhu Slovenska pritom navýšila aj nedávna benchmarková revízia údajov o hrubom domácom produkte, na základe ktorej sa už ukazovalo, že Slovensko sa zo sankčných pásiem dlhovej brzdy napokon ani vlani nedostalo. Pondelňajšia notifikácia deficitu a dlhu tak napokon tieto očakávania potvrdila.

„Výšku deficitu sektora verejnej správy negatívne ovplyvnilo najmä uznanie záväzku verejnej správy voči prevádzkovateľom jadrových zariadení v súvislosti s budúcim vyraďovaním jadrových zariadení a zaznamenanie systému podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Na druhej strane pozitívny vplyv na výšku deficitu v roku 2018 mala zmena vykazovania príjmov z predaja telekomunikačných licencií,” konštatuje v správe o deficite a dlhu Štatistický úrad SR (ŠÚ).

Skryť Vypnúť reklamu

Ako dodáva, výšku dlhu sektora verejnej správy najviac ovplyvnilo zapracovanie zmenených pravidiel pre vykazovanie dlhodobých záväzkov z obchodného styku, ktoré sa považujú za súčasť maastrichtského dlhu.

Podľa pôvodných údajov bol pritom dlh verejnej správy za minulý rok prvýkrát od spustenia dlhovej brzdy pod jej sankčnými pásmami, hoci iba o 0,1 percentuálneho bodu.

Po notifikácii Eurostatu sa však ukázalo, že dlh bol aj v minulom roku stále v spodnom, teda najmiernejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy, ktoré začína na hranici 49 % HDP.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak bude musieť minister financií v Národnej rade SR opäť vysvetľovať výšku dlhu a taktiež prezentovať návrhy na jeho zníženie mimo sankčných pásiem.

S vymanením sa zo sankčných pásiem dlhovej brzdy však môže byť problém aj v budúcich rokoch. Tá sa totiž aktuálne nachádza v prechodnom období, keď sa každý rok jej úroveň znižuje o jeden percentuálny bod, až kým sa celkovo nezníži o desať percentuálnych bodov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na budúci rok tak spodná hranica dlhovej brzdy klesne z 49 % HDP na 48 % HDP.

Aktuálny návrh rozpočtu pritom opäť počíta iba s tesným podlezením tejto hranice a prognózuje dlh na úrovni 47,9 % HDP. Podobne na ďalšie roky sa rozpočtuje znižovanie dlhu iba tesne pod hranicu dlhovej brzdy.

Ministerstvo: Vplyv na zmenu výšky deficitu mala veľká benchmarková revízia národných účtov

Rezort financií v reakcii na zverejnenú notifikáciu len pripomenul, že rozpočet na minulý rok bol postavený na deficite 0,83 % HDP. Eurostat tak konečnú hodnotu navýšil oproti rozpočtovanej výške o niečo vyše 0,2 percentuálneho bodu.

„Táto zmena vychádza najmä z aktualizácie zdrojových údajov – súvah a hodnoty prijatých daní a sociálnych príspevkov. Ďalšou významnou položkou, ktorá mala vplyv na zmenu výšky deficitu bola veľká benchmarková revízia národných účtov,” komentovala zverejnené čísla Eurostatu hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Ako dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, vlaňajší deficit verejných financií dokonca stúpol aj proti revidovanému roku 2017 o 0,11 percentuálneho bodu.

Skryť Vypnúť reklamu

"V predchádzajúcich dvoch rokoch bol teda schodok verejných financií blízko 1 % HDP, a to aj napriek vtedy priaznivej fáze ekonomického cyklu spojenej s oživením trhu práce, čo pomáhalo zvyšovať daňové a odvodové príjmy," dodala.

Verejný dlh Slovenska podľa notifikovaných údajov medziročne klesol o 1,91 percentuálneho bodu. Ako dodáva Muchová, hoci zostáva v spodnom sankčnom pásme dlhovej brzdy, naďalej sa nachádza bezpečne pod 60-percentnou maastrichtskou hranicou a výrazne pod priemerom eurozóny, ktorý dosiahol 85,9 % HDP.

V porovnaní s priemerom eurozóny bol pritom deficit Slovenska v roku 2018 dvojnásobný. Priemerný rozpočtový deficit v krajinách platiacich eurom totiž vlani dosiahol 0,5 % HDP. V celej Európskej únii priemerný schodok dosiahol 0,7 % HDP.

Skryť Vypnúť reklamu

Fiškálny prebytok pritom zaznamenala polovica z 28 členských krajín únie. V rámci krajín Európskej únie dosiahlo vlani Česko prebytok 1,1 % HDP a Poľsko malo deficit 0,2 % HDP. Maďarsko v roku 2018 vykázalo deficit 2,3 % HDP.

RRZ: Zvýšenie deficitu potvrdilo riziko, na ktoré sme upozorňovali

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vníma pozitívne, že bola odstránená výhrada Eurostatu ku kvalite údajov. Na druhej strane zvýšenie deficitu potvrdilo riziko, ktoré komunikovala rada už v apríli.

"Rovnako sa potvrdilo aj Radou avizované riziko, že sa dlh môže opätovne dostať do prvého sankčného pásma aj z dôvodov mimo revízie národných účtov. Samotná revízia národných účtov však rovnako prispela k nárastu dlhu. Povinnosťou ministerstva financií je v najbližšej dobe predložiť Národnej rade SR zdôvodnenie prekročenia hranice prvého sankčného pásma a návrh opatrení na zníženie dlhu," dodal výkonný riaditeľ kancelárie RRZ Viktor Novysedlák.

Skryť Vypnúť reklamu

Heger: Prepad hospodárenia prišiel v čase, keď slovenská ekonomika dosiahla svoj vrchol

Podľa opozičného hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) tak Eurostat potvrdil, že Slovensko vlani zhoršilo svoje hospodárenie oproti roku 2017.

Ako tvrdí poslanec za OĽaNO Eduard Heger, zarážajúce na tom je, že prepad hospodárenia prišiel v čase, keď slovenská ekonomika dosiahla svoj vrchol. „Je to znak toho, že súčasná vláda nevie hospodáriť v dobrom ani v zlom počasí. Ľudí vlani zadlžila výrazne viac ako sľubovala," povedal s tým, že aj v nadväznosti na túto notifikáciu sa opätovne pokúsia zvolať mimoriadny finančný parlamentný výbor, kde chcú žiadať vysvetlenie dodatočnej úpravy deficitu a dlhu, ako aj prepracovanie rozpočtu na budúci rok.

Skryť Vypnúť reklamu

Deficitný rozpočet je podľa Štefanca z KDH dôkazom, že vláda nevie hospodáriť

Plánovanie deficitu na budúci rok je podľa člena predsedníctva KDH a europoslanca Ivana Štefanca dôkazom, že vláda nevie hospodáriť. Deficit si totiž naplánovala napriek tomu, že podľa vlaňajšieho rozpočtu už malo Slovensko v roku 2020 hospodáriť s miernym prebytkom.

"Vláda nevie hospodáriť s peniazmi občanov a za posledné roky ich neskutočne prehajdákala," povedal Štefanec na pondelňajšej tlačovej konferencii.

Nedodržiavanie rozpočtových cieľov pritom podľa neho nie je výsledkom nižších príjmov, ale predovšetkým vysokého rastu výdavkov. Podľa Štefanca totiž aj v tomto roku príjmy oproti rozpočtu rastú, výraznejšie však stúpajú práve výdavky.

"To je najlepší dôkaz toho, že vláda sa len vyhovára na niekoho iného. Má dostatok peňazí, ale nevie s nimi hospodáriť," tvrdí.

Rizikom budúcoročného rozpočtu podľa Štefanca je predovšetkým príliš optimistické nastavenie hospodárenia subjektov verejnej správy.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalším slabým miestom rozpočtu môže byť podľa neho "drastické" zníženie vládnych investícií, čo sa napokon nemusí ukázať ako pravdivé.

Vláda si totiž podľa Štefanca naplánovala dokonca ešte nižšie investície, ako v roku 2007.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Podľa výskumníkov ide o malý krok v dlhodobej snahe použiť jedného dňa zvieracie orgány pri život zachraňujúcich transplantáciách.


TASR 1 h
Protivládna demonštrantka v Londýne.

Priaznivé je aspoň to, že počty vážne chorých a obetí sú vďaka očkovaniu nižšie ako vlani, avšak aj tieto čísla teraz vytrvalo stúpajú.


idnes.cz 18 h
Covid semafor platný od 25. októbra.

Väčšina z nich je na východnom Slovensku.


SITA 18 h
Testovanie na koronavírus.

Počet hospitalizovaných sa znížil o 16, v nemocniciach je tak 1 040 obsadených lôžok pacientmi s koronavírusovou infekciou.


SITA 22 h
Skryť Zatvoriť reklamu