SME
Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Otec sa jej vzdal, ale ona mu odpustila

Toto svedectvo je o láske k Bohu, o odpustení, o tom, že sa aj z bolesti môže vyskladať melodická pieseň života.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Pixabay)

Vraví sa, že spontánnosť sa nie vždy vypláca. Je to vraj produkt okamžitého nápadu, ktorý si viac rozumie s citmi ako s logikou.

Nemyslím si však, že človek by sa mal vyhýbať príležitosti. Tento rozhovor vznikol celkom spontánne. Ani ja a ani Ellen sme vonkoncom neboli súčasťou vopred daného plánu.

Dialóg sa uskutočnil v aute bez toho, aby som si mala kam písať poznámky, teda som prizvala kreativitu a vďačne od Boha vzala akúkoľvek možnosť zaznamenať si vypovedané. Dalo by sa povedať, že na vine je zima, ktorá nás obidve priklincovala na sedadlá a vďaka ktorej sme sa na niekoľko minút stránili ulice.

SkryťVypnúť reklamu

Čas, ktorý zabalil rozhovor od začiatku do konca, mi dal viac, ako by kto predpokladal. Osvedčilo sa mi, že ak je človek tam, kde byť má, nepotrebuje ani čmáranice na to, aby nezabudol.

Ellen poznám už dlho, a ak by som mala vybrať jedinú črtu, ktorú považujem za pre ňu charakteristickú, určite by to bola láskavosť. Má ich, prirodzene oveľa viac, ale láskavosť z nej na míle preniká k tým, ktorí sú ochotní ju prijať.

Toto svedectvo je o láske k Bohu, o odpustení, o tom, že sa aj z bolesti môže vyskladať melodická pieseň života.

Odlúčená od domova

Na Slovensko pricestovala ako trinásťročné dievča. K odchodu z rodnej krajiny ju doviedli nemilé okolnosti, takže spoločníkom vo vlaku sa jej stal žiaľ nad tým, od čoho ju odlúčili.

„Mama mi zomrela, keď som mala dva roky. Otec sa po roku znovu oženil. Zobral si ženu, ktorá nemala pozitívny vzťah k deťom. To vyústilo až do rozhodnutia otca, že sa ma vzdá a pošle ma na adopciu."

SkryťVypnúť reklamu

Ellen opúšťala nielen otca, ktorého mala rada, ale aj milujúcu starú mamu.

„Bolo mi vtedy veľmi ťažko. Ale na otca som sa nehnevala, že ma dal preč."

Boh s ňou zaobchádzal tak, aby mala priamu cestu k nemu. Kým predtým ju ku kresťanstvu viedla babka, po adopcii, keď bola od nej ďaleko, sa opäť našiel niekto iný, kto jej vštepoval vieru v Boha a hodnoty z nej plynúce.

„Moja adoptívna mama bola kresťanka. Ona mi hovorila, že chodieva na bohoslužby a že pôjdem s ňou aj ja. Nebola to otázka, brala to ako samozrejmosť."

Zasiahnutá bola spočiatku hlavne textami kresťanských piesní. Do dovŕšenia plnoletosti ju však zamestnávali iné záujmy a im venovala časť svojho srdca.

„Ja som veľmi rada tancovala. Chodila som pravidelne na zábavy, páčilo sa mi tam tak, že som sa ani domov nechcela vrátiť. Adoptívni rodičia mi nakázali, že mám prísť o pol desiatej, s čím som spokojná nebola. Pravá zábava sa rozprúdila až po ôsmej. Nevadilo mi ani, že som tancovala sama s nejakým neznámym mládencom, vôbec som sa nebála."

SkryťVypnúť reklamu

Cudzia jej nebola ani občasná cigareta, čo sa však úplne vzdialilo z jej blízkosti, keď zatúžila po hlbokom vzťahu s Bohom.

Udialo sa to vďaka túžbe. Videla, ako sa Bohu odovzdávajú iní, ako s ním budujú vzťah a hľadala to aj ona.

„Bola taká deliaca čiara medzi starým a novým životom. Videla som to u ľudí, ktorých život sa veľmi zmenil.

Predtým som bola taká tvrdá. Myslela som si, že Boh ma nemá rád a že nemá dôvod sa mnou zapodievať. Jeho milosť a láska ma však presvedčili a neskutočne som sa tešila z toho, že sa stávam Božím dieťaťom. Uverila som, že je to naozaj tak, že som Bohom milovaná a chcená."

Boh sa k nej priznal

Jej skúsenosti nemali vždy chuť karamelu, niekedy boli aj trpké. Boh ju ale nikdy neopustil a priznal sa k nej tým, že jej prejavil náklonnosť v predivných skutkoch.

SkryťVypnúť reklamu

„Syn raz vypadol z idúceho auta. Našťastie, manžel nešiel veľmi rýchlo, bolo to také staré auto. Chlapec mal tri roky, sedel vpredu, aj keď tam sedieť nemal a nebol pripútaný. Počas jazdy sa načiahol za kľučkou, dvere povolili a on vypadol. Manžel hneď odstavil auto a plakal. Lekár synčeka vyšetril a skonštatoval, že na ňom nevidí nijaké známky zranenia. Ale má byť pod dohľadom, pretože je tu nebezpečenstvo, že by vnútorne krvácal. Lekár manžela pripravil na to, že ak by dieťa zomrelo, on by poniesol následky. Plakali sme a modlili sa, aby nám Boh pomohol, synčeka zachránil zdravého a ušetril manžela od väzenia. Splnil nám oboje."

Ellen si okúsila i obdobie komunizmu, ktorý neprial viere v Boha. Výnimkou tam neboli prenasledovania a útoky zo strany predstaviteľov ideológie.

SkryťVypnúť reklamu

„Bolo to veľmi náročné. Bývalý šéf vedel, že chodím do kostola. Býval blízko. Raz mi v práci ukázal noviny a spýtal sa, či viem, čo tam je napísané. Odpovedala som, samozrejme, záporne. On mi potom povedal, že sa tam píše o tom, ktorá cesta je správna. Že je to tá Leninova, čo znamená nechodiť do kostola. Boh mi aj v tejto situácii zázračne pomohol. Stalo sa to tak, že niekoľko dní pred týmto rozhovorom som stretla jedného vzdelaného človeka, ktorý mal načítané Leninove spisy. V jednom jeho diele sa nachádzala pasáž, ktorá hovorila, že každému treba nechať slobodnú vôľu, a ak niekto chce chodiť do kostola, tak nech chodí. Odcitovala som to šéfovi v práci, pričom som vtedy presne vedela, na ktorej strane je to a ktorý odstavec. Nikdy viac to v robote nespomenul. Mohla som naďalej pokračovať vo svojej profesii. "

SkryťVypnúť reklamu

Neskôr sa dokonca zamestnávateľ vyjadril, že keď v modlitebni spievajú piesne a on ich vníma vďaka otvoreným oknám, spieva spolu s nimi.

Protivenstvá neminuli ani jej manžela. Ten bol viackrát pre vieru v Boha a úprimné vyznanie predvolaný aj na policajnú stanicu. S manželkou a synom sa pri jednej príležitosti lúčil tak vrúcne, že ju prosil, aby opatrovala seba i dieťa. Domnieval sa, že ho zatknú a o rodinu sa nebude môcť postarať. Nič také sa však napokon nestalo.

Päťdesiatpäť rokov v manželstve

Ellen nedávno prekročila prah výročia, ktoré zaiste stojí za zmienku. Veď 55 rokov manželstva je oslava lásky, ktorá spojila prostredím vytvorené rozdielne povahy.

Ju vychovali prísne, jeho prílišná prísnosť minula.

Na otázku, ako je možné zotrvať s iným človekom tak dlho vo svete, kde sa za vzťahmi prudko zatvárajú dvere, mi odpovedala zarecitovaním textu kresťanskej pesničky. Po jeho vypočutí som aj ja uznala, že výstižnejšie by recept na šťastné manželstvo len tak niekto nepomenoval.

SkryťVypnúť reklamu

„Ó, šťastný je to dom, kde ťa prijali, priateľu duší. Pane Ježišu, kde za prvého hosťa ťa pozvali..."

S manželom sa zoznámila počas bohoslužieb. Navštevovala cirkev v Senci, kde boli väčšinou starí ľudia. Rozprávali o tom, ako ich Pán Boh vyslobodil, keď cez vojnu volali k Nemu o pomoc.

„Adoptívny otec mi povedal, že ak chcem byť veriaca, mám si hľadať veriaceho manžela. Ja som ale nevedela, ako to mám urobiť, tak som sa modlila."

Prvý pohľad mu venovala, keď vstávala od modlitby na kolenách. On bol oproti nej, avšak odvrátil hlavu a viac sa jej smerom nepozeral. Z toho usúdila, že zrejme nebude šanca na nadviazanie kontaktu.

Známosť sa začínala rodiť až neskôr vďaka cestovaniu vo vlaku. Bol október, keď ho z kupé zazrela a on sa jej spýtal, na koho čaká.

SkryťVypnúť reklamu

„Odpovedala som, že na kamarátku. Bolo to veľmi podarené. Kamarátka, ktorej som mala obsadiť miesto, nakoniec neprišla. Tak sme sa rozprávali, kým nenastúpil náš spoločný známy. Potom sa môj terajší manžel rozprával iba s ním. Nevšímal si ma."

Nakoniec však z cesty vzniklo čosi dobré. Pravidelne od nej zisťoval, v ktorom čase bude cestovať a vždy na ňu čakal.

„Pred novým rokom ma popýtal, či s ním nechcem chodiť. Musel však získať aj súhlas od môjho otca, až potom sme spolu oficiálne chodili."

Dali si vzájomný sľub, že sa naučia jeden druhému odpúšťať, nech by sa udialo čokoľvek. A Boh ich previedol aj cez dobré, aj zlé, cez chorobu i zdravie...

Jej manžel v mladosti žiadal od Boha, aby mu doprial oženiť sa so sirotou. Jej stará mama sa zasa modlila, aby sa dožila vnučkinej svadby. A splnilo sa oboje, ba čo viac. Starej mame Boh pridal ešte štyri roky po svadbe.

SkryťVypnúť reklamu

Ellen odpustila aj nevlastnej mame, otcovej manželke, ktorá ju ako dieťa odmietla. Niekoľkokrát ju aj otca navštívila v ich domovine. Vzťah rozvíjali aj listami. Keď sa pred rokmi zúčastnila aj na jej pohrebe, obyvatelia malej dedinky sa tomu veľmi čudovali, lebo si pamätali, že macocha ju nechcela.

„Mala som veľmi ťažké detstvo, ale Boh to obrátil na dobré.“ A dodnes žasne nad tým, ako Boh odpovedá na volanie človeka.

„Je to krásne, keď dokážeme odpustiť. Pravdaže, je to aj ťažké, ale veľa sa tým získa. Ja som získala pokoj a radosť."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu