Nedávne potvrdenie americkej armády, že izraelské bojové lietadlá boli zodpovedné za nedávny útok na iránsku vojenskú základňu v Iraku, odhalili znepokojujúci rozsah, aký dosiahla v posledných týždňoch takzvaná zástupná vojna medzi Teheránom a Jeruzalemom, píše Con Coughlin v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.
Podľa vysoko postavených predstaviteľov izraelských bezpečnostných služieb, ktorí sa vyjadrili mimo záznam, sa základňa v severnej irackej provincii Saladdina stala cieľom útoku, pretože panovalo presvedčenie, že sa používa na montáž iránskych rakiet stredného doletu schopných zasiahnuť ciele v Izraeli.
Táto hrozba bola považovaná za tak vážnu, že sa vysokí izraelskí dôstojníci rozhodli k odvážnemu útoku, ktorý na dosiahnutie cieľa a preniknutie do saudskoarabského vzdušného priestoru vyžadoval použitie neviditeľných lietadiel F-35.
Nie je jasné, či Saudovia, ktorým sa nepáči iránske zasahovanie v Iraku, dali izraelským vojenským lietadlám povolenie na vstup do svojho vzdušného priestoru.
Útok na základňu miestnej šiitskej milície známu ako Ľudové mobilizačné sily, ktoré sú sponzorované Iránom, prebehol 19. júla 2019. Predpokladá sa, že výsledkom bola smrť dvoch veliteľov Iránskych revolučných gárd (IRGC), a tiež niekoľkých bojovníkov Iránom podporovaného hnutia Hizballáh.
Izrael zatiaľ nepotvrdil, že je za tento útok zodpovedný, hoci izraelský predseda vlády Benjamin Netanjahu silne naznačuje, že za nálet je zodpovedná izraelská armáda.
Ako sa hromadili špekulácie, že za nálet je zodpovedný Izrael, tak sa objavili správy, že izraelský premiér na plánovanom predvolebnom zhromaždení povedal: "Upevníme naše korene a udrieme na našich nepriateľov."
Teraz bol rozsah izraelského zasahovania potvrdený Spojenými štátmi, ktoré majú v Iraku 5 000 vojakov. Vojenskí činitelia oznámili, že za tento útok je zodpovedný Izrael.
To bolo prvýkrát od preslávenej Operácie Babylon v roku 1981 - náletu na jadrový reaktor Osirak postavený irackým diktátorom Saddámom Husajnom v rámci jeho snahy získať jadrové zbrane - čo Izrael zaútočil na cieľ v Iraku.
Fakt, že Izrael došiel počas posledných mesiacov k záveru, že je potrebné zaútočiť tak ďaleko od tradičných oblastí vojenských operácií blízko svojich hraníc, indikuje alarmujúcu eskaláciu hrozby Iránu pre izraelskú bezpečnosť.
Okrem toho prichádza v čase, keď Izrael, aby zastavil iránsku hrozbu, podniká vojenské operácie na mnohých frontoch. Začiatkom tohto týždňa izraelský dron bombardoval palestínsku základňu v Libanone, ktorá bola údajne financovaná Iránom. Izraelské vojenské lietadlá bombardovali iránske vojenské základne na predmestiach sýrskeho hlavného mesta Damasku.
Nedávny vzostup izraelskej vojenskej aktivity ukazuje, kam až je ochotný zájsť židovský štát na svoju ochranu voči zvyšujúcemu sa ohrozeniu svojich občanov potenciálnou hrozbou Iránu.
To tiež trochu znižuje vierohodnosť podozrenia, ktoré bolo vznesené začiatkom tohto týždňa na summite G7 v Biarritzi, že Irán je zapojený do tajných rozhovorov o obnovenie rokovaní o svojom kontroverznom nukleárnom programe.
Špekulácie, že by to mohlo znamenať diplomatický prielom v zamrznutých vzťahoch medzi Washingtonom a Teheránom, bola založená na prekvapivom príchode iránskeho ministra zahraničných vecí Džavád Zarifa do francúzskeho letoviska ako hosťa na summite, zjavne na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
To prinútilo Donalda Trumpa povedať, že je pripravený stretnúť sa za priaznivých okolností so svojím iránskym náprotivkom, prezidentom Hasanom Rúháním.
Akákoľvek reálna perspektíva takéhoto stretnutia bola rýchlo stratená potom, čo iránsky líder povedal, že ku schôdzke môže dôjsť, iba ak Washington ukončí svoj program sankcií voči jeho krajine - takáto predbežná podmienka nie je pravdepodobne pre nikoho v Trumpovej administratíve prijateľná.
Už len tá predstava, že Washington bude vyjednávať s Iráncami, keď oni stále ohrozujú bezpečnosť najbližšieho amerického spojenca na Strednom Východe, je nehorázna.
Faktom je, že kým Irán neopustí svoj dlhodobý cieľ totálne zničiť židovský štát, tak sa medzi Washingtonom a Teheránom nemôže odohrávať žiaden zmysluplný dialóg o budúcej zmluve.
Con Coughlin je redaktor denníka The Daily Telegraph špecializujúci sa na obranu a zahraničné udalosti a významný spolupracovník Gatestone Institute.
