Článok pokračuje pod video reklamou
Tony sviečok, umelých kytíc, ale aj tisíce chryzantémiek sa predajú za tieto tzv. dušičkové dni. A prečo? Lebo si tak chceme uctiť našich drahých zosnulých? Asi tak.
Ja sa priznám, že už dávno nekupujem nič umelé na cintorín, lebo je to zbytočný odpad a taktiež verím, že moji drahí, ktorí už odišli, nie sú v skutočnosti mŕtvi, hoci ich pozemský život sa skončil. Priniesť im umelú kyticu by bolo dosť nevhodné.
Kvety ťa nespasia
Zvyk zdobenia hrobov badáme od konca 19. storočia. Niekedy sa skrášľovali machom a čečinou a dnes vyhadzujeme stovky eur za umelý odpad. Pre obchodníkov je to veľmi dobrý biznis. No je takáto paráda naozaj aj potrebná? Nie je pre zomrelého dôležitejšia modlitba, svätá omša, či aspoň milá spomienka?
Márii Kendrovej z Bardejova zomrel pred rokom jediný syn. Aj dnes je to pre ňu ťažká rana, ktorá sa asi ťažko niekedy zacelí. Ako veriaci človek sa však rozhodla, že bude svojmu synovi pomáhať, aby sa jeho duša mohla tešiť v nebi.
„Každý mesiac zaňho dávam slúžiť svätú omšu a denne zaňho odriekam bolestný ruženec. Hoci bol môj syn milý dobrý a láskavý človek, sľúbila som mu, že sa budem modliť za spásu jeho duše, aby sme sa ešte mohli spolu stretnúť. Bolo to jeho želanie. Neželal si ani žiadnu hrobku a umelé vence. Rozmýšľal ekologicky a tak sa snažím aj v tomto mu vyhovieť,“ priznala sa mi.
Prírodné pochovávanie
Podľa doložených historických prameňov, Slovania pochovávali svojich mŕtvych pod stromy a kresťania okolo kostolov. Jozef II. však prišiel s myšlienkou pochovávať zosnulých mimo zastavaného územia, a tak vznikli cintoríny.
Vo Zvolene už majú prvý prírodný cintorín. Volajú to Záhrada spomienok. Telá zosnulých sa dávajú do rozložiteľných truhiel, rovnako to je aj s popolom uloženým v urnách. Mŕtvych pochovávajú okolo stromov, či ku kvetinovým záhonom. Je vyhradené aj obradné miesto na pálenie sviečok.
Nielen v minulosti, aj dnes je tento zvyk symbolom večného svetla. Kedysi sa verilo, že zapálením sviece svietime dušiam a chránime ich pred zlými vplyvmi. V evanjelických rodinách sa údajne tento zvyk niekedy vôbec nedodržiaval a v mnohých rodinách je to tak aj dnes.
Čas novembrový, čas dušičkový je tu, cintoríny ožijú a budú krajšie ako po iné dni.
No myslime aj na to, že tieto sviatky nie sú o kvetoch, či sviečkach, ale predovšetkým o dušiach.
