SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky
SLOVENSKO

Moratórium na prieskumy sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami

Oklieštenej koalícii pomohli kotlebovci. Ak prezidentka zákon vráti, budú potrebovať ešte dva hlasy.

Rokovanie parlamentu. Rokovanie parlamentu. (Zdroj: SITA)

BRATISLAVA - Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci v pondelok odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľom vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič.

"Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami," argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.

Skryť Vypnúť reklamu

Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov čelilo ostrej kritike viacerých sociológov, ale aj opozičných politikov. Proti predĺženiu moratória je Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied či Inštitút verejných otázok.

Sociologický ústav tvrdí, že návrhy na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán pred voľbami sú v rozpore s princípmi slobody slova, zvýhodňujú politické strany na úkor verejnosti a môžu povzbudiť sledovanosť manipulatívnych zdrojov informácií.

Za ľudí požiadajú prezidentku, aby zákon nepodpísala

Strana exprezidenta Andreja Kisku plánuje požiadať prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby novelu nepodpísala.

„Je to v priebehu pol roka už druhá zmena pravidiel a okolností, za ktorých sa majú uskutočniť voľby do národnej rady; táto zmena prichádza ani nie päť mesiacov pred ich predpokladaným termínom. A netýka sa politických strán, ale ľudí – voličov, ktorí budú rozhodovať o zložení slovenského parlamentu. Bez toho, aby mali možnosť sa dlhý čas dozvedieť, aké sú trendy v podpore jednotlivých strán a hnutí,“ povedal podpredseda strany Za ľudí Michal Luciak.

Skryť Vypnúť reklamu

Cséfalvayová: Chcú nás zjavne zaradiť do skupiny krajín ako Bolívia, Kamerun, Honduras

Kriticky novelu vníma aj nezaradená poslankyňa Katarína Cséfalvayová.

„Štyri mesiace pred dátumom volieb sa menia volebné pravidlá v rozpore so všetkými európskymi trendmi, bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s opozíciou.

Predkladatelia na základe zadania Andreja Danka nás chcú zjavne zaradiť do skupiny krajín ako Bolívia, Kamerun, Honduras alebo Tunisko, ktoré tiež majú nezmyselne dlhé moratóriá na zverejňovanie predvolebných prieskumov. Obávam sa, že takýto neprimerane dlhý čas je zároveň v rozpore s Ústavou SR,“ uviedla Cséfalvayová.

KDH: Ukázali, že ich nezaujíma ústava, občania, ani zdravý rozum


Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pripomína, že to bola práve vládna strana Smer-SD, ktorá v minulosti skrátila moratórium.

Skryť Vypnúť reklamu

„Nová doba, rovná sa nová vládna koalícia: Smer, SNS a kotlebovci ukázali, že ich nezaujíma ústava, občania, ani zdravý rozum. V roku 2013, keď mal Smer-SD 83 poslancov, po pripomienkach opozície skrátil moratórium na zverejňovanie prieskumov z navrhovaných troch na dva týždne. Dnešný pôvodný smerácky návrh, ktorý hovoril o 30 dňoch, zmenili na 50 dní a to za pomoci budúcich koaličných partnerov SNS a ĽSNS,“ uviedlo hnutie v stanovisku.

Baránik: Skončí to na Ústavnom súde

Poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Baránik (SaS) je presvedčený, že predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami nepochybne skončí na Ústavnom súde (ÚS) SR. Verí však, že prezidentka zákon vetuje.

Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič si nemyslí, že návrh je protiústavný, podpora koaličného návrhu zo strany ĽSNS ho neprekvapila.

Skryť Vypnúť reklamu

Baránik tvrdí, že navrhovatelia dlhšieho moratória dúfajú, že ÚS nerozhodne dostatočne rýchlo, a tak bude zákon platiť aj pre najbližšie voľby. Verí však, že prezidentka zákon vráti a že sa podarí dosiahnuť pozastavenie zákona zo strany ÚS.

Ten by totiž podľa Baránika mohol pozastaviť účinnosť zákona až do jeho finálneho rozhodnutia. Právna úprava by sa tak najbližších parlamentných volieb nedotýkala.

"Osobne si myslím, že aj keď návrh nie je správny, nie je to protiústavné," povedal Matovič s tým, že podpora ĽSNS ku koaličnému zákonu ho neprekvapuje.

Poukázal na to, že v minulosti ĽSNS podporila viaceré návrhy Smeru-SD.

"Páni z vládnej koalície si myslia, že keď sa budú s ľuďmi hrať pred voľbami hru na slepú babu, potom im to vo voľbách záhadne vyjde," skonštatoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Baránika rovnako neprekvapilo, že návrh prešiel s podporou ĽSNS. Takýchto prípadov, keď ĽSNS pomohlo Smeru-SD pri schvaľovaní zákonov, bolo podľa neho viacero.

"Vždy išlo o situácie, keď súčasný koaličný partner Smeru zlyhal pri hlasovaní a bol nahradený takpovediac nastávajúcim koaličným partnerom, za ktorého považujeme ĽSNS," povedal poslanec.

Pčolinský: Fica sa treba pýtať, či sa tajne stretával s Kotlebom

"Neverím tomu, že by tam dohoda medzi ĽSNS a Smerom-SD nebola," zdôraznil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.

Skonštatoval, že predsedu Smeru-SD Roberta Fica sa treba pýtať, či nie je pravda, že sa tajne stretával s predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom.

Pripomenul, že v pléne to tvrdil nezaradený poslanec Milan Špánik, ktorý vystúpil z ĽSNS. To, či novela skončí na ÚS posúdiť nevedel, je to však podľa neho možné.

Skryť Vypnúť reklamu

To, že právna úprava môže skončiť na ÚS si myslí aj poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. Vidí veľkú šancu na úspech.

So zmenou nesúhlasí ani predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek odmieta tvrdenia o tom, že by mala strana akúkoľvek dohodu s ĽSNS pred hlasovaním.

Ak prezidentka nepodpíše, budú potrebovať o dva hlasy viac

Za pozmeňovací návrh i za celú novelu hlasovali najmä poslanci vládnych strán Smeru-SD a SNS, ako aj ĽSNS Mariana Kotlebu. Predtým, ako novela vstúpi do platnosti, ju musí odobriť ešte prezidentka.

Ak zmeny nepodpíše, bude na schválenie novely potrebná väčšina všetkých poslancov, teda minimálne 76. Dnes novelu podporilo 74 zákonodarcov.

Aj ďalšie zmeny

Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.

Skryť Vypnúť reklamu

Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru-SD zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, "respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne".

Niektorí kandidáti podľa poslancov svoju angažovanosť napríklad v občianskych združeniach propagujú aj v období, keď je už vedenie volebnej kampane zakázané. Tieto údaje sa totiž dostávajú aj na hlasovací lístok.

Poslanci sa odvolávali aj na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá podľa nich skonštatovala, že dochádza k zneužívaniu rubriky "zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidačnej listiny", na politickú reklamu.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa navrhovanej úpravy by mohol kandidát uvádzať viac zamestnaní, ak ich vykonáva, avšak bez uvádzania názvov zamestnávateľa. V prípade porušenia zákona komisia nemusí kandidáta zaregistrovať.

Samotný návrh upravujúci uvádzanie zamestnanca kandidátov na listine podľa politologičky z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáty Dulinovej Bzdilovej v zákone o voľbách znamená len kozmetické úpravy bez väčšieho celospoločenského prínosu.

„Za úvahu by naopak stáli návrhy zmien súčasného pomerného systému vo voľbách do Národnej rady SR na väčšinový či zmiešaný, aby sme znížili regionálne rozdiely, čo je podstatne väčší problém ako propagácia vlastnej neziskovky či firmy počas volieb,“ uviedla Dulinová Bzdilová.

Skryť Vypnúť reklamu

Koaliční poslanci zároveň pozmeňujúcim návrhom nahradili v celom texte právnej úpravy pojem "nezávislý kandidát" pojmom "kandidát bez politickej príslušnosti", zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Odôvodnili to tým, že pojem nezávislý kandidát stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Ruská vakcína je podľa predbežných dát účinná na viac ako 91 percent

Výpočty sa zakladajú na údajoch od 18 794 dobrovoľníkov, ktorí dostali dve dávky vakcíny alebo placebo.

Ilustračná fotografia.
Zahraničie

Argentínska armáda musí do týždňa naplniť kvóty pre transgender osoby

Podľa vlády kvóta predstavuje "začiatok nápravy porušovania ľudských práv transvestitov, transsexuálov a transgenderových osôb v minulosti".

Ilustračné foto.
Slovensko

Koalícia mení mediálnu taktiku, názory si bude vymieňať na koaličnej rade

Matovič tvrdí, že vláda a koalícia musí v tejto situácii „ťahať za jeden povraz“. Verí, že bude so Sulíkom opäť kamarát.

Premiér Igor Matovič a minister hospodárstva Richard Sulík.
Slovensko

Rezort financií zatiaľ neplánuje predĺžiť čas pre odklad splátok úverov

Ak bude mať niekto problém so splácaním aj po skončení odkladu, odborníci odporúčajú komunikovať s finančnou inštitúciou.

Ilustračné foto