V starom zákone je napísaný príbeh o Dávidovi, ako niesol spolu s celým domom Izraelovým truhlu Hospodinovu. Truhla Hospodinova predstavovala Božiu prítomnosť. Dnes ju máme v písme svätom.
Dávid bol plný radosti, že ju môžu neporušenú dať tam, kam skutočne patrila. Jeho radosť sa prejavila naplno. Tancoval, spieval a vôbec nedbal na reakcie tých, čo ho sledovali.
Jedni prežívali radosť spolu s ním, iní sa mu vysmievali. Medzi posmievačmi bola istá žena menom Micháľ. Vysmiala sa mu do očí, pohrdlivo ho odsúdila, že veľký kráľ sa nehanbí takto sa správať na verejnosti.
Jej reakcia však Dávida nezaskočila, práve naopak. Bol nesmierne šťastný, že môže oslavovať Hospodina, svojou radosťou sa nemienil tajiť, ani ju schovávať.
Veriaci ľudia by mali potešovať, rozdávať radosť.
Nielen ľuďom bez viery v Boha, ktorí sú unavení a smutní. Aj kresťania potrebujú povzbudenie. Len málokedy máme možnosť vidieť radosť. Ale nie radosť z toho, že sa nám darí, že máme dostatok financií, zdravie a rodinu.
Ale radosť z Božej prítomnosti v nás.
A táto radosť nemá vôbec súvislosť s tým, čo práve prežívame. Vychádza z Pána Ježiša v nás.
V písme sa hovorí, že radosť Pánova je naša sila. Ak nemáme silu ako kresťania, možno toto je ten dôvod. Kristus v nás slabne. Dávame viac priestoru problémom a zlým situáciám, cez ktoré nevidíme Boha. Musíme sa učiť nachádzať radosť v Pánovi. V Jeho slove, modlitbe, v prítomnosti Božích ľudí.
Apoštol Pavol spolu so Silasom sa raz ocitli vo väzení. Za to, že hlásali božie slovo a nesúhlasili s praktikami veštenia. Mohli sa hnevať, nadávať, byť rozčarovaní. No ich reakcia bola práve opačná.
Spútaní okovami, obmedzení na slobode začali hlasno chváliť Pána. Spievali tak hlasno, že sa zjavila silná Božia prítomnosť, ich okovy padli, dokonca aj okovy iných väzňov, ktorí počuli ich chvály.
Napriek svojim okolnostiam, situácii v ktorej sa ocitli, neklesali na duchu, ale našli radosť v Bohu. Ich radosť bola skutočná, pramenila z ich vnútra. A to dalo priestor na uvoľnenie Božej moci. Žalárnik dotknutý božou mocou učinil pokánie a prijal spasenie.
Je krásne stretnúť človeka, ktorý má radosť v Kristovi, napriek svojim životným okolnostiam. Taký človek vie a má poznanie, kto za ním stojí, komu uveril a kto má moc nad jeho životom a okolnosťami.
Radosť je spolu s láskou, pokojom, zhovievavosťou, dobrotou, vernosťou hlavným ovocím Ducha Božieho v nás.
V písme nachádzame aj mnohé nabádania týkajúce sa práve radosti. Máme sa radovať v Pánovi vždy. Z toho vyplýva aj prívetivosť, ktorou má byť veriaci človek známy všetkým ľuďom.
Bez ohľadu na okolnosti, ktorými prechádzame, máme zostať v pokoji, veď Boh vládne nad všetkým. Potom, samozrejme, ruka v ruke s pokojom, vyžaruje z nášho vnútra aj radosť. Nie však falošná, ale skutočná vychádzajúca z poznania Ježiša Krista v nás.
Ako iné veci, súvisiace so životom viery, musíme sa učiť aj radosti v Pánovi. Radovať sa z Božej prítomnosti každý deň, kým trvá Jeho milosť nad našimi životmi.
Ako sme na tom my? Dávame priestor našim okolnostiam, alebo prehlasujeme, že radosť Pánova je naša sila?
