SME
Nedeľa, 3. júl, 2022 | Meniny má Miloslav

Prírodná výzdoba na hroboch mala sprostredkovať kontakt duší zomrelých so živými

Pálenie sviečok ako symbolu večného svetla svietiaceho dušiam veriacich je starším zvykom.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Zvyky, ktoré sa v dnešnej dobe spájajú s dušičkovým obdobím, vychádzajú podľa Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) už z predkresťanských čias. Formovala ich viera, že duše zomrelých prechádzajú v určité obdobia roka medzi záhrobím a svetom živých.

Práve z týchto predstáv vychádzali aj tradičné zvyky a praktiky realizované v obdobiach jarnej a jesennej rovnodennosti. Živí mohli v tomto období očakávať pomoc zo záhrobia, napríklad pri zabezpečení úrody alebo sa snažiť napríklad maskovanými hrami či vyvolávaním hluku duše mŕtvych donútiť, aby zo sveta živých ustúpili. Stromy a rastliny sa podľa Popelkovej považovali za sprostredkovateľov medzi dušami zomrelých a živými ľuďmi.

SkryťVypnúť reklamu

"Na hroby sa preto zapichovali prúty a kládli vetvičky, pri hroboch sa sadili stromy."

V čase rovnodennosti sa podľa Popelkovej tiež dôsledne dodržiavali zvyky spojené s konzumáciou jedál, ktorých súčasťou bolo poskytnutie pokrmu duši zomrelého predka. Išlo napríklad o usporadúvanie hostín pri hroboch, kladenie vajíčok na hroby či jedenie kašovitých jedál.

"Tradícia starostlivosti o mŕtvych predkov bola nielen u slovanských, ale u všetkých indoeurópskych národov natoľko pevná, že prešla do kresťanského kalendára, a tiež do západoeurópskych kresťanských obradov. Stala sa súčasťou Veľkej noci, Turíc, Vianoc, ako aj Dušičiek a Všechsvätých," uviedla.

V ľudových zvykoch spojených so Sviatkom všetkých svätých a Dušičiek, ktoré poznáme zo Slovenska, sa tak spojili viaceré tradičné prvky kresťanskej viery s predkresťanskými prvkami.

SkryťVypnúť reklamu

"Podľa katolíckej viery prispievajú sväté omše, modlitby a dobré skutky k vyslobodeniu duší z očistca. Preto sa za účinné považovali tieto praktiky práve na Dušičky alebo v ich predvečer. V tento deň sa tiež obdarovávali žobráci a chudobní ľudia jedlom a peniazmi, aby sa modlili za pokoj mŕtvych," vysvetlila Popelková.

Aby sa duša predka mohla nakŕmiť a neplakala, nechávali ľudia nápoje, časti večere alebo omrvinky v túto noc na stole.

"Z predstavy o pohostení duší sa vyvinul neskôr zvyk dávať potraviny, chudobným, aby sa za duše modlili. Išlo najmä o čerstvý chlieb alebo špeciálne formované pečivo či malé bochníky nazvané duše," doplnila.

Ďalšími typickými zvykmi v období Dušičiek boli podľa Popelkovej najmä zapaľovanie sviečok a výzdoba hrobov.

SkryťVypnúť reklamu

"Pálenie sviečok ako symbolu večného svetla svietiaceho dušiam veriacich je starším zvykom. Súčasnému zdobeniu kvetinami predchádzal zvyk hroby vyčistiť, obložiť zelenými trsmi trávy, machom či čečinou. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba sa rozšírili až v 1. polovici 20. storočia," vysvetlila Popelková.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu