SME
Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen
NÁZORY

Teroristické útoky vo Francúzsku a kultúra popierania reality

Kultúra popierajúca islamskú hrozbu existuje nielen medzi politikmi, ale aj vo francúzskych médiách. Novinári, akademici a politici až na niekoľko výnimiek sústavne bagatelizujú nielen riziko teroristických útokov, ale aj hrozbu rastúcej salafistickej radikalizácie v krajine.

Alain Destexhe.Alain Destexhe.(Zdroj: FB)

3. októbra 2019 smrteľne dobodal moslimský zamestnanec spravodajského oddelenia policajného riaditeľstva v Paríži štyri svojich kolegov, kým ho zastrelil policajt.

Hoci to nebol ten najhorší teroristický útok, aký Francúzsko zažila v posledných rokoch, vražedné vyčíňanie, ku ktorému došlo v budove policajného riaditeľstva v Paríži, bolo azda tým najobávanejším, píše Alain Destexhe v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Spáchal ho francúzsky štátny zamestnanec, policajt, ​​ktorý sa zameral na vysoko citlivý cieľ - zamestnancov policajného riaditeľstva. Katastrofická neochota riešiť príčiny útoku odhaľuje vážne zlyhanie francúzskych inštitúcií.

Článok pokračuje pod video reklamou

Rovnako ako v prípade všetkých nedávnych teroristických útokov, sa francúzske médiá a úrady najprv pokúsili to, čo sa stalo, bagatelizovať. Útočník bol pôvodne opísaný ako postihnutý človek - vrah bol čiastočne hluchý a nemý - a to použili ako potenciálne zmierňujúce faktory jeho teroristického činu.

Trvalo dlhých 24 hodín, než oficiálne miesta nakoniec odhalili, že to bol islamistický militant, ktorý si svoj útok veľmi starostlivo naplánoval.

To, že zradikalizovaný militant pracoval celé roky bez najmenšieho podozrenia v štátnej bezpečnostnej inštitúcii, vyvolalo po celej krajine vlnu zdesenia.

Francúzska parlamentná opozícia žiadala rezignáciu ministra vnútra Christopha Castanera, ktorý oznámil, že útočník "nikdy nevykazoval žiadne varovné signály ani problémy so správaním."

"Úplne normálne správanie" vraha zahŕňalo dennú návštevu notoricky známej radikálnej mešity, mobil plný kontaktov na islamistov a drastické obmedzenia komunikácie so ženami - terorista sa mesiace vyhýbal všetkým ženám okrem svojej manželky.

Jeho kolegovia uviedli, že už v januári 2015 s nadšením schvaľoval pred ostatnými policajnými zamestnancami vražedný islamistický teroristický útok na redakciu satirického časopisu "Charlie Hebdo".

V mnohých krajinách by chyba tohto rozsahu prinútila vládneho ministra, aby rezignoval - nie však vo Francúzsku.

Popis stále nevyjasneného útoku vykazuje známky neuveriteľného zlyhania vnútornej kontroly v radoch francúzskej polície. Francúzsky parlament sa teraz pýta, ako sa vrahovi darilo tak dlho unikať odhaleniu, keď všetko v jeho správaní jasne signalizovalo rastúcu radikalizáciu.

Pri tomto útoku bol prvýkrát cieľom samotný francúzsky štát a jeho inštitúcie. Rovnako prvýkrát neboli obeťami novinári (ako tomu bolo v prípade útoku na redakciu "Charlie Hebdo" v januári 2015), Židia (ktorí boli cieľom teroristov v posledných rokoch niekoľkokrát) alebo civilisti (napríklad počas masívnych koordinovaných útokov v Paríži v novembri 2015, ktorých výsledkom bolo viac ako 131 mŕtvych a 413 zranených).

Tento posledný útok tiež ukazuje, že Francúzsko je nedostatočne pripravená tento problém vôbec začať riešiť. Zabijak nebol žiadny obyčajný štátny úradník - jeho bezpečnostná previerka mu umožňovala prístup k citlivým súborom, ako sú napríklad osobné údaje policajtov a jednotlivcov sledovaných ministerstvom vnútra, vrátane osôb podozrivých z terorizmu.

Francúzske inštitúcie opakovane zlyhali po útoku na redakciu "Charlie Hebdo", klub Bataclan v Paríži, masaker v Nice a mnohých ďalších.

Francúzsky prezident Emmanuel Macrona však namiesto priznania tohto zlyhania a prevzatia svojho podielu zodpovednosti, hovorí o "spoločenskom probléme", ktorý "inštitúcie samy nie sú schopné riešiť".

Najprv je nutné problém pomenovať a až potom je možné ho riešiť. Avšak Macron sa zúfalo vyhýba tomu, aby musel priamo čeliť problému náboženskej radikalizácie.

Za súčasného stavu je úspech francúzskych politických inštitúcií v boji proti terorizmu v nedohľadne.

Kultúra popierajúca islamskú hrozbu existuje nielen medzi politikmi, ale aj vo francúzskych médiách.

Novinári, akademici a politici až na niekoľko výnimiek sústavne bagatelizujú nielen riziko teroristických útokov, ale aj hrozbu rastúcej salafistickej radikalizácie v krajine. Rastúci počet nenásilných moslimov túži žiť oddelene od ostatnej francúzskej spoločnosti podľa práva šaría.

Podľa štúdie Inštitútu Montaigne, sa 29% francúzskych moslimov domnieva, že právo šaría je dôležitejšie ako francúzske zákony. To znamená, že takmer jedna tretina francúzskych moslimov žije podľa hodnôt, ktoré sú vo svojej podstate nezlučiteľné s francúzskymi a západoeurópskymi štandardmi.

Hoci je Francúzsko európskou krajinou, na ktorú sa militantní islamisti zamerali najviac (263 obetí teroristických útokov od roku 2012), sú politici doslova paralyzovaní strachom z toho, že ich budú hlavné médiá obviňovať z diskriminácie moslimov, z vytvárania spojitosti medzi teroristami a moslimami alebo z "podnecovanie napätia".

Vedúce osobnosti uznávajú, že existuje obrovský problém, až vtedy, keď ho už nemajú na starosti. V knihe vydanej po skončení svojho mandátu napísal bývalý prezident, socialista François Hollande, toto:

"Islam? Áno, máme skutočne veľké problémy s islamom. Nikto o tom nepochybuje. Islamský závoj je formou zotročovania. V súvislosti so zvýšenými teroristickými útokmi nemôžeme pokračovať v prijímaní migrantov bez ich prísneho preverenia."

V dobe svojho prezidentovania by Hollande niečo také nikdy nevyslovil. Rovnako ako ostatní aj on tento problém zbabelo ignoroval.

Podobne sa zachoval predchodca Christopha Castanera Gerard Collomb, ktorý dokonca varoval pred nebezpečenstvom občianskej vojny vo Francúzsku, avšak až potom, čo odstúpil z funkcie ministra vnútra.

"Na niektorých predmestiach platí zákon silnejšieho a obchodníci s drogami a radikálni islamisti si tam prisvojili právomoci Republiky ... Dnes žijeme vedľa seba, ale obávam sa, že zajtra by sme mohli skončiť tvárou v tvár v boji proti sebe."

Je dôležité si uvedomiť, že tieto citáty nepochádzajú od pravicových intelektuálov alebo aktivistov. François Hollande a Gerard Collomb boli dlhé roky významnými osobnosťami Socialistickej strany.

Táto situácia ilustruje stav, ktorý bol nazvaný "la démission des Elites" (demisia elít): odmietnutie "elít" konať, aj keď veľmi dobre vedia, čo sa deje, ale boja sa o problémoch hovoriť kvôli dominantnej ideológii politickej korektnosti.

Francúzski policajti sú medzitým čoraz viac demoralizovaní. Od začiatku roka 2019 spáchalo vo Francúzsku samovraždu viac ako 50 policajtov.

Francúzski policajti musia čeliť stále obtiažnejším pracovným podmienkam a bezohľadným násilníkom na predmestiach miest ako sú Paríž, Marseille, Lille alebo Lyon. Tieto predmestia sa čoraz viac vymykajú kontrole francúzskych úradov.

Pri každom útoku sme svedkami rovnakého rituálu. Sú kladené kvety a prednášané slová pocty a ocenenia obetiam útoku. Politickí vodcovia vyjadrujú svoje odhodlanie konať, aby občanov ochránili.

Ale po niekoľkých dňoch spravodajský cyklus skončí a všetko sa vracia do svojich koľají. Do budúceho teroristického útoku.

Alain Destexhe je belgický honorárny senátor, v roku 2006 dostal Cenu slobody udeľovanú organizáciou Nova Civitas.

Najčítanejšie články

Téma: Európska únia


Neprehliadnite tiež

Slovensko

V Želovciach je dodnes Gottwaldova i Pionierska ulica

Najvhodnejšia pôda na takéto zmeny bola hneď po revolúcii. S pribúdajúcim časom šanca slabne, myslí si starosta.

Želovce.
November ´89

Námestia boli znovu plné. Spomínalo sa i vyzývalo

Spomienkové podujatia sa konali na viacerých miestach Slovenska.

Oslavy Novembra 89 na Námestí slobody, ktoré zorganizovala iniciatíva Za slušné Slovensko.
November ´89

Danko: Pred 30 rokmi sme porazili komunizmus, spoločne zdoláme aj súčasné výzvy

"Dnes mám pocit, že sa nám snažia vsugerovať, že len to, čo prichádza zo západu je správne. Ja som však presvedčený, že najlepšia ideológia je zdravý rozum a čisté srdce,“ povedal.

Andrej Danko.
November ´89

Ciele novembra ’89 sa podľa Popoviča v mnohom nenaplnili

Spoločenská diskusia, v ktorej je možné nastoliť témy, pomenovať príčiny a nachádzať riešenia, je potrebná pre zdravý vývoj spoločnosti. Za 30 rokov od Nežnej revolúcie však takmer vymizla, tvrdí jeden z lídrov študentského hnutia.

Anton Popovič.