SME
Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen
EURÓPSKA ÚNIA

Prípad Ibrahima Miriho, alebo dobrí gangstri sa vracajú

Nemecké úrady riešia, ako naložiť s hlavou mafiánskeho rodinného klanu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: Pixabay)

Klan rodu Miriov je kriminálna organizácia, ktorá podobne ako mnohé iné rodinné klany vďačí za svoju existenciu utečeneckej vlne po začiatku libanonskej občianskej vojny v roku 1975, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho stránke kechlibar.net.

Keďže do krajiny, v ktorej zúrila vojna, sa zo SRN nesmelo deportovať, a keďže mnoho utečencov nemalo žiadne štátne občianstvo, dostali strpenie čiže Duldung a boli rozdelení medzi jednotlivé krajiny vtedajšieho Západného Nemecka. (Zdroj: Rozhovor s odborníkom na klany, dr. Ghadbanom.)

V roku 2012 mal Miri-klan zhruba 2600 členov, ktorí čiastočne žili zo štátnej pomoci a čiastočne sa zaoberali obchodom s drogami a inou kriminalitou. Teda slušne veľké zločinné konzorcium, divím sa, že ich akcie sa ešte nedajú kúpiť na burze. Činnosť klanu sa koncentruje okolo prístavného mesta Brém.

Článok pokračuje pod video reklamou

Hlava celého klanu sa volá Ibrahim Miri, používal však na nemeckom území štyri rôzne identity, takže jednoznačné stotožnenie jeho osoby dalo nemeckým úradom trochu práce; nebolo vlastne ani jasné, ako to má s občianstvom. Milý pán Miri vôbec vyťažoval úrady dosť, pretože podľa Spiegelu bol podozrivý z celkom 150 trestných činov.

Nakoniec však viac ako dvadsať (!) rokov úradnej snahy o jeho deportáciu skončilo úspechom. A stalo sa, že v júli 2019 si ešte pred svitaním pre Ibrahima Miriho prišla domov protiteroristická jednotka GSG-9 a posadila ho na lietadlo do Libanonu bez spiatočnej letenky.

(Dorazila ku mne otázka, koľkokrát bol Ibrahim Miri právoplatne odsúdený. K tomu som našiel len nasledujúce neúplnú informáciu v novinách Weser Kurier:

"Je známy ako recidivista a bol viackrát odsúdený, naposledy roku 2014 zemským súdom v Brémach za obchod s drogami na šesť rokov odňatia slobody."

Lenže tým náš príbeh nekončí. Ak sa bojíte o osud tohto úbožiaka, odsunutého z blahobytných a bohatých Brém do neistého, chudobného a nepokojmi zmietaného Libanonu, mám pre vás správu, ktorá zahreje všetky ľudomilné srdcia, už tak dosť zmäknuté blížiacimi sa (Vianocami) eh, buďme korektní, zimnými sviatkami.

Zrejme ste to podľa titulku už uhádli: Ibrahim Miri sa za pomoci pašeráckej mafie vrátil do SRN a hneď tam požiadal o azyl. Zároveň chce nemecký štát zažalovať na súde za to, že ho deportoval bez predošlého upozornenia a s použitím násilia.

Jeho právny zástupca to dokonca prirovnal k nacistickým akciám Nacht und Nebel, pri ktorých boli odporcovia režimu odvlečení z vlastných domovov do koncentrákov, ak nie na popravu. (Článok vo Welte.)

Udalosť vzbudila v nemeckých médiách pozdvihnutie, články a komentáre len tak pršia. Väčšina politikov v strede a napravo sa vyjadruje značne rozhorčene, na stranu Miriho sa však postavila Ľavica (Die Linke), ktorá ústami svojej vnútropolitickej hovorkyne Ully Jelpke oznámila, že ľudia ako Miri sú po tak dlhom pobyte súčasťou nemeckej spoločnosti, "nech sa nám to páči, alebo nie ", a že Miriho odsun prebehol podľa" absurdnej logiky ". (Vyjadrenie Zelených som nenašiel.)

Úrad BAMF, ktorý sa stará o vybavovaní žiadostí o azyl, sľúbil maximálnu možnú rýchlosť, vraj by mohlo byť "hotovo" počas týždňa. Tak dúfajme, že to bude zamietavé rozhodnutie, inak by už tak dosť absurdná situácia bola ešte absurdnejšia.

Avšak nikde nie je napísané, že aj v prípade ďalšieho pokusu o deportáciu ho Libanon, kde práve prebiehajú intenzívne protivládne protesty, prijme znova.

Takže je možné, že sa želanie Ully Jelpke a jej Parteikamaraden vyplní a Ibrahim Miri sa stane súčasťou nemeckej spoločnosti natrvalo, nech Nemci chcú, alebo nie.

Pár poznámok k celej situácii.

Azylová a migračná politika v Európe je v posledných rokoch postihnutá ťažkou schizofréniou. Na jednu stranu si vcelku mainstreamové brémske FDP, ktorú ťažko zaradiť niekam na okraj politického spektra, sťažuje slovami takmer Višegrádu:

"Na vonkajších hraniciach EÚ očividne neprebieha žiadna dostatočná kontrola. Čo je vzhľadom k potenciálnemu ohrozeniu terorizmom, napríklad návratom bojovníkov Islamského štátu, desivý stav." Birgit Bergmannová, vnútropolitická hovorkyňa brémskej FDP.

Z pozície českého blogera k tomu môžem dodať jedine toto:

Načítavám video...

Na druhú stranu sú kapitánke Carole Racketeové udeľované pocty typu najvyššieho ocenenia hlavného mesta Paríža, hoci jej činnosť v sebe zahŕňa prevoz hŕby osôb úplne neznámej identity do Európy. Taký pán Miri mohol byť pri svojom návrate pokojne jej klientom, aj keď by som skôr tipoval na balkánsku cestu.

Bol by som celkom rád, keby sa voliči v Nemecku či Francúzsku konečne rozhodli, ako to vlastne chcú...

Druhá vec: otázka cti.

Sú civilizácie a kultúry, ktoré sa na pojem cti natoľko zafixovali, že je to patologické; tam vedie strata tváre k vraždám a samovraždám. Zrovna rôzne kmene Blízkeho východu sú tzv. "vraždami zo cti" preslávené a bohužiaľ si tieto zvyky prenášajú so sebou do svojich nových bydlísk. Ak by sme chceli siahnuť na iný koniec sveta, extrémne citliví na stratu tváre sú Japonci.

Aj tu v Európe to býval problém, ešte pred 200 rokmi boli bežné súboje kvôli cti, pri ktorých sa skutočne niekedy umieralo; jednou z obetí tohto hlúpeho zvyku sa roku 1832 stal geniálny dvadsaťročný matematik Évariste Galois. Ešte v relatívne osvietenom 19. storočia nejaký čas trvalo, než sa mladíci dali presvedčiť, že k obnoveniu cti stačí spôsobiť protivníkovi nejaké tie šrámy, ktoré sa však dajú prežiť.

Teraz sa však do hlavy vtiera myšlienka, do akej miery sme ten osvietený pohyb prehnali do ďalšieho extrému, a stali sa tak rohožkou, do ktorej si ľudia typu Ibrahima Miriho vytierajú svoje zablatené a možno aj krvavé topánky.

Ten jeho triumfálny, v médiách všadeprítomný návrat je predovšetkým pľuvnutie do kolektívnej tváre hostiteľského národa: čin, ktorým vrchný gangster dáva najavo, že sa nemeckej justície nijako nebojí a že očakáva, že sa mu nič zásadné nestane.

Veľmi sa mi nechce veriť, že by si týmto chucpe spôsobom trúfol vrátiť napríklad do Izraela alebo do Spojených štátov amerických. To by bola úplne iná miera rizika.

Osobne som si istý, že nechcem, aby sme v tomto smere skončili rovnako "rohožkovite", ako naši západní susedia. Otázka je, ako ďaleko k tomu v súčasnej chvíli máme. Nakoniec veľa tých právnych noriem, ktoré tento vývoj umožnili, má v ČR aj v SRN spoločný základ.

Najčítanejšie články

Téma: Európska únia


Neprehliadnite tiež

November ´89

Námestia boli znovu plné. Spomínalo sa i vyzývalo

Spomienkové podujatia sa konali na viacerých miestach Slovenska.

Oslavy Novembra 89 na Námestí slobody, ktoré zorganizovala iniciatíva Za slušné Slovensko.
November ´89

Danko: Pred 30 rokmi sme porazili komunizmus, spoločne zdoláme aj súčasné výzvy

"Dnes mám pocit, že sa nám snažia vsugerovať, že len to, čo prichádza zo západu je správne. Ja som však presvedčený, že najlepšia ideológia je zdravý rozum a čisté srdce,“ povedal.

Andrej Danko.
November ´89

Ciele novembra ’89 sa podľa Popoviča v mnohom nenaplnili

Spoločenská diskusia, v ktorej je možné nastoliť témy, pomenovať príčiny a nachádzať riešenia, je potrebná pre zdravý vývoj spoločnosti. Za 30 rokov od Nežnej revolúcie však takmer vymizla, tvrdí jeden z lídrov študentského hnutia.

Anton Popovič.
November ´89

Predstavitelia krajín V4 si uctili obete režimu pri Bráne slobody

"My si len želajme, aby ľudia nezostali apatickí, aby kedykoľvek tak ako po vybojovanej slobode názoru a slova mohli kedykoľvek na uliciach prejaviť svoj názor. Ale želajme si, aby to bolo vždy pokojnou a mierovou cestou," povedal Pellegrini.

Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz, manželka predsedu vlády Česka Monika Babišová, predseda vlády ČR Andrej Babiš, predseda vlády SR Peter Pellegrini, predseda vlády Maďarska Viktor Orbán a manželka predsedu vlády Maďarska Anikó Lévai.