SME
Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Smer chce zvýšiť bankový odvod, podľa SaS to zaplatia občania

Dôvodom podľa predsedu strany Roberta Fica je zvyšovanie poplatkov bánk.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: ADOBE STOCK)

BRATISLAVA - Banky na Slovensku by mali v budúcom roku platiť vyšší bankový odvod. Na utorkovej tlačovej besede to uviedol predseda Smeru-SD Robert Fico.

Dôvodom podľa neho je zvyšovanie poplatkov bánk, a to aj napriek tomu, že bankový sektor eviduje ročne zisky v stovkách miliónov eur.

"Odhad na tento rok je čistý zisk okolo 700 mil. eur," skonštatoval Fico.

Podľa súčasných podmienok je sadzba 0,2 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe s tým, že sadzba mala byť zachovaná aj v budúcom roku a v roku 2021 už mal byť odvod zrušený.

SkryťVypnúť reklamu

"My chceme sadzbu v budúcom roku zvýšiť na 0,4 %, a teda od roku 2021 sa odvod zruší," vysvetlil Fico.

Avšak ministerstvo financií avizovalo, že plánuje odvod aj predĺžiť.

Dôvodom vysokých ziskov bánk na Slovensku nie je podľa Fica to, že by poskytovali dobré úvery a v tejto oblasti podnikali. Naopak, sme podľa neho svedkami poklesu poskytovania úverov.

Pod zisky bánk sa tak podpisuje podľa Fica nová poplatková politika bánk, pričom v tomto roku banky zvýšili poplatky od 20 % ale niekde aj o viac ako 200 %. A aj od novembra niektoré bankové domy avizovali zmenu svojich cenníkov.

"Ak teda pripustíme, že miera ziskovosti bankového sektora je založená na poplatkoch, tak nám neostáva nič iné, než hovoriť o zvýšení bankového odvodu v nasledujúcom roku," povedal Fico.

Pri súčasne nastavených podmienkach bankového odvodu by do štátneho rozpočtu malo pribudnúť od bánk podľa Fica približne 130 mil. eur. V budúcom roku by to teda mal byť dvojnásobok.

SkryťVypnúť reklamu

Minister financií Ladislav Kamenický by mal návrh na zmenu bankového odvodu predložiť na stredajšie rokovanie vlády SR. "Ak tak neurobí, tak to urobíme formou klasického poslaneckého zákona, parlament začína 26. novembra," skonštatoval Fico.

Ako však avizoval prostredníctvom tlačovej správy minister financií Ladislav Kamenický, návrh na zdvojnásobenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií na stredajšie rokovanie predloží. Súčasťou novely zákona bude aj predĺženie účinnosti tohto odvodu.

"Mojim prvoradým cieľom je, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49% HDP. V predvolebnom období a pri opatreniach, ktoré prechádzajú Národnou radou SR je však tento cieľ stále ohrozený, preto som zareagoval na výzvu koaličnej rady a predložím na rokovanie vlády návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií," hovorí minister financií Ladislav Kamenický.

So zámerom zvýšiť osobitný bankový odvod podľa riaditeľky kancelárie predsedu SNS Zuzany Škopcovej prišiel predseda strany Andrej Danko. "SNS to v plnom rozsahu podporí," povedala Škopcová.

Návrh získa podporu aj zo strany opozičného hnutia Sme rodina. Podľa predsedu hnutia Borisa Kollára sú bankové odvody správne a treba odvod zvýšiť.

SkryťVypnúť reklamu

"Zahlasujeme za návrh," povedal Kollár. Avšak podľa neho návrh bude mať za následok to, že banky opäť budú zvyšovať svoje poplatky bežným ľuďom. Riešením podľa Kollára sú bezpoplatkové bežné účty stanovené zákonom.

Začiatkom tohto roka hnutie navrhovalo zvýšiť hranicu príjmu na získanie bezplatného základného bankového produktu z úrovne 400 eur na 1 250 eur, návrh však hlasovaním neprešiel. Ako však avizoval Kollár, hnutie znovu predloží tento návrh.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nesúhlasí s návrhom Smeru.

"Zvýšenie bankového odvodu sa len a len premietne do novej vlny poplatkov pre ľudí. Tento odvod v konečnom dôsledku zaplatia občania z vlastného vrecka," uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Vzhľadom na to, že vláda nevie rozumne hospodáriť a verejné financie sa nevyvíjajú správnym smerom, strana SaS chce zvolať mimoriadny finančný výbor a vyzýva na nepodporenie budúcoročného štátneho rozpočtu.

SkryťVypnúť reklamu

Zvýšenie bankového odvodu na Slovensku zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. Upozorňuje na to Národná banka Slovenska (NBS).

NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 % zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel na zisku bánk. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch však môže odvod tvoriť až podstatnú časť zisku. Národná banka preto stabilnú ziskovosť považuje sa základný pilier stability bankového sektora.

Okrem toho uviedla, že ziskovosť je primárnym zdrojom na pokrytie strát bánk a zároveň dôležitým zdrojom pre zvyšovanie kapitálu bánk.

"Ak by banky neboli schopné tvoriť zisk, z dlhodobého hľadiska to môže negatívne vplývať na ochotu materských bánk investovať v slovenskom bankovom sektore a aj na finančnú stabilitu bankového sektora," uviedla hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová.

SkryťVypnúť reklamu

Samotná ziskovosť slovenských bánk patrí v rámci Európskej únie (EÚ) medzi nadpriemerné. Na druhej strane úroveň ziskovosti v rámci regiónu strednej a východnej Európy je skôr podpriemerná.

NBS zároveň upozornila, že ziskovosť domácich bánk je primárne tvorená úrokovými príjmami. Poplatkové príjmy tvoria približne 26 % z hrubých príjmov bánk, čo je menej ako priemer v EÚ.

V posledných rokoch tiež výrazne klesli úrokové sadzby na úvery domácnostiam, momentálne patria k najnižším v rámci EÚ, čo malo pozitívny vplyv na klientov.

Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu.

V roku 2016 bola prijatá novela zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Tá ponechala sadzbu osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu