SME
Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen
HISTÓRIA

V Británii a Francúzsku neboli najskôr z myšlienky jednotného Nemecka nadšení, pripomína historik

Berlínsky múr padol pred tridsiatimi rokmi.

Berlínsky múr padol pred 30-rokmi.Berlínsky múr padol pred 30-rokmi.(Zdroj: TASR/AP)

BERLÍN - Berlínsky múr sa stal najznámejším symbolom studenej vojny. Viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen Nemecko, ale aj Európu i celý svet. Pri pokuse o prekonanie 155 kilometrov dlhej a 3,6 metra vysokej nenávidenej stavby zahynulo minimálne 138 ľudí.

Na tlačovej konferencii 9. novembra 1989 prečítal člen východonemeckého vedenia Günter Schabowski krátko pred siedmou hodinou večer uznesenie ministerskej rady.

Podľa neho sa mali povoliť cesty na Západ a uskutočniť sa mohli cez všetky hraničné priechody. Na otázku jedného z novinárov, od kedy vstupuje toto uznesenie do platnosti, Schabowski odpovedal: "Podľa môjho názoru, ihneď!"

Pád Berlínskeho múru vyvolal prekvapivo rozpačité reakcie aj v niektorých štátoch, ktoré patrili do „západného tábora“. Ako uviedol historik z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Matej Ivančík, išlo najmä o Veľkú Britániu a Francúzsko.

„Predovšetkým sa ukázalo, že status rozdelenej Európy predstavoval rámec, v ktorom Veľká Británia a Francúzsko vedeli lepšie artikulovať svoje záujmy,“ povedal.

Britská premiérka Margaret Thatcherová bola podľa historika vyslovene proti zjednoteniu Nemecka, pretože sa bála jeho silného ekonomického vplyvu v Poľsku, Česko-Slovensku a Maďarsku.

„Francúzsky prezident Francois Mitterrand sa síce snažil uprednostniť politické dôsledky pred ekonomickými, ale rovnako sa k prípadnému zjednoteniu staval skepticky. Mitterrand si však myslel, že za uznanie zjednotenia sa mu podarí zatlačiť na západonemeckého kancelára Helmuta Kohla v otázke prijatia spoločnej meny,“ uviedol Ivančík.

Historik zároveň zdôraznil, že inak vnímali udalosti v Moskve a vo Washingtone.

„Prezident George Bush starší načúval jednotlivým poradcom a do značnej musel najmä v priebehu udalostí reflektovať záujmy NATO. Lenže ani samotní členovia aliancie nepresadzovali jednotnú líniu a v súvislosti so zjednotením Nemecka sa obávali straty vplyvu. Kľúčové však bolo vyhnúť sa akémukoľvek vnútornému konfliktu. V tomto ohľade sa ukázalo, aj v súvislosti s vôľou obyvateľov NDR, že tento scenár sú schopní najlepšie zabezpečiť samotní Nemci a Nemky. Helmut Kohl sa mohol spoliehať na reálnu podporu, voči ktorej si mocnosti netrúfli vystúpiť,“ povedal Ivančík.

Pokiaľ ide o postoj Sovietskeho zväzu, generálny tajomník Michail Gorbačov hral podľa Ivančíka o čas.

„Trápil ho predovšetkým neúspech domácich ekonomických reforiem a strach z vnútorných nepokojov. Okrem toho, Sovietsky zväz zúfalo potreboval pôžičku, ktorú mu Kohl bol ochotný poskytnúť. Sovietske médiá pomerne slobodne informovali už aj o páde Berlínskeho múru, Gorbačov však nebol nadšený z verejného deklarovania unifikácie Nemecka. Avšak, uvedomoval si, že z vývoja v Nemecku sa môže poučiť a nadobudnuté skúsenosti aplikovať na prípadné ďalšie problematické situácie,“ vysvetlil historik.

Potom čo, na prekvapenie mnohých, Gorbačov kývol na zjednotenie Nemecka, zaujímala ho podľa Ivančíka predovšetkým otázka rozšírenia NATO.

„Hoci stiahnutie sovietskych vojsk z NDR, a rovnako aj denuklearizáciu oboch nemeckých štátov, považovali za pragmatické riešenie aj Gorbačov, aj Kohl, sľub o nerozšírení NATO na Východ nakoniec nebol dodržaný. Rovnako aj Thatcherová musela ustúpiť. Hoci celá situácia bola nakoniec riešená vo formáte 2+4, skutočnými ťahúňmi zjednotenia boli Nemci, ktorým sa podarilo presvedčiť Spojené štáty a Sovietsky zväz,“ dodal.

Chronológia vybraných udalostí spojených s Berlínskym múrom

- 4. - 11. februára 1945: V Jalte na Kryme sa stretla tzv. Veľká trojka _ šéfovia vlád troch hlavných mocností protifašistickej koalície (Sovietskeho zväzu, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva). Účastníci stretnutia (Josif Stalin, Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill) sa dohodli na zásadách kapitulácie Nemecka, jeho demilitarizácii, okupácii, reparáciách a spoločnej povojnovej politike spojencov voči Nemecku.

- 17. júla - 2. augusta 1945: Zástupcovia "Veľkej trojky" sa zišli po druhý raz v meste Postupim neďaleko Berlína. Závery Postupimskej konferencie mali zásadný vplyv na povojnové usporiadanie Európy a na osud porazenej Hitlerovej ríše. Víťazné mocnosti sa okrem iného dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny (americkú, britskú, francúzsku a sovietsku). Rovnako rozdelili Berlín, ktorý sa mal nachádzať v strede sovietskej okupačnej zóny.

- 6. septembra 1946: Narastajúce nezhody medzi spojencami znemožnili uzatvoriť dohody, na ktorých by sa zjednotili ich názory na ďalšom politickom a hospodárskom vývoji Nemecka a čoskoro sa stalo objektom mocenského súperenia bývalých spojencov. Minister zahraničných vecí USA James Byrnes prišiel s návrhom, ktorý naznačoval vznik dvoch štátov na území Nemecka.

- 20. marca 1948: V Berlíne zasadala posledný raz Spojenecká kontrolná rada, najvyšší vládny orgán v Nemecku, zložený zo štyroch hlavných veliteľov okupačných mocností _ Spojeného kráľovstva, Francúzska, Spojených štátov a Sovietskeho zväzu.

- 26. júna 1948: Na letisku Tempelhof pristálo prvé americké lietadlo s pomocou pre obyvateľov Západného Berlína. Stalo sa tak dva dni potom, ako sovietske velenie v Berlíne vyhlásilo totálnu blokádu Západného Berlína a uzavrelo všetky pozemné i vodné cesty vedúce do západných sektorov mesta. Pomoc spojencov obyvateľom mesta v podobe potravín, liekov, pšenice, uhlia a ďalších surovín prúdila 322 dní leteckým mostom.

- 23. mája 1949: Bol vyhlásený nový základný zákon (Grundgesetz), de facto nová ústava. Tento dátum sa považuje za vznik Nemeckej spolkovej republiky (NSR) s hlavným mestom Bonn.

- 7. októbra 1949: Zo sovietskej okupačnej zóny vznikla Nemecká demokratická republika (NDR). Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.

- 13. augusta 1961: S cieľom zabrániť odchodu východných Nemcov na Západ natiahol východonemecký režim so súhlasom sovietskeho vedenia v noci z 12. na 13. augusta 1961 drôtené pletivo cez ulice medzi Východným a Západným Berlínom. Súčasne boli zamurované vchody a okná na domoch otočených do západnej časti mesta. Berlínsky múr sa stal realitou.

- 26. júna 1963: Prezident USA John Fitzgerald Kennedy ukončil svoj prejav pred radnicou v západoberlínskej štvrti Schöneberg po nemecky prednesenou pamätnou vetou "Ich bin ein Berliner!" ("Som Berlínčan!").

- 1975 - 1980: Berlínsky múr nadobudol konečnú podobu.

- 12. júna 1987: Americký prezident Ronald Reagan pri návšteve Západného Berlína vyzval sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru. "Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!" vyhlásil prezident USA.

- 19. januára 1989: Najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker odmietol požiadavky Západu, aby bol berlínsky múr zbúraný a sebavedome vyhlásil, že bude stáť ešte najmenej 50 rokov.

- 27. júna 1989: Neďaleko maďarského mesta Šopron, na hraniciach medzi Maďarskom a Rakúskom, sa začala rúcať železná opona. Hraničný plot z ostnatého drôtu prestrihli s nožnicami v rukách maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn a jeho rakúsky kolega Alois Mock.

- 9. októbra 1989: V Lipsku sa uskutočnila dovtedy najväčšia demonštrácia v NDR, na ktorej 70.000 ľudí skandovalo heslo "Wir sind ein Volk!" ("Sme jeden národ!"), ktoré sa stalo heslom nemeckého zjednotenia.

- 9. novembra 1989: Člen východonemeckého vedenia Günter Schabowski na tlačovej konferencii krátko pred siedmou hodinou večer vyhlásil, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou otvorené. V nasledujúcich hodinách začali desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína a spontánne búrať nenávidený múr.

- 12. septembra 1990: Na konferencii "dva plus štyri", ktorá sa konala v Moskve, boli vyriešené zahranično-politické aspekty znovuzjednotenia Nemecka. Zišli sa na nej ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Spojeného kráľovstva, Francúzska a oboch nemeckých štátov. Na konferencii sa Nemecko zaviazalo rešpektovať nemecko-poľskú hranicu na Odre a Lužickej Nise a od víťazných mocností získalo neobmedzenú štátnu suverenitu s výnimkou vlastníctva a vývoja zbraní hromadného ničenia.

- 30. septembra 1989: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher oznámil z balkóna západonemeckého veľvyslanectva v Prahe, kde sa zhromaždili tisíce ľudí, že môžu vycestovať do NSR. "Prišiel som, aby som vám povedal, že dnes bolo umožnené vaše vycestovanie do Nemeckej spolkovej republiky," povedal Genscher. Cez nemecké veľvyslanectvo v Prahe emigrovalo do konca novembra 1989 17.000 občanov NDR.

- 3. októbra 1990: Zavŕšenie znovuzjednotenia Nemecka pristúpením piatich spolkových krajín bývalej NDR k štátnemu útvaru, ktorý sa po tomto akte označuje ako Nemecká spolková republika (NSR).

- 30. novembra 1990: Krátko po opätovnom zjednotení Nemecka bolo búranie Berlínskeho múru oficiálne dokončené, pričom ako pamiatka na obdobie neslobody zostalo zachovaných šesť jeho úsekov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie články

Téma: Európska únia


Neprehliadnite tiež

November ´89

Námestia boli znovu plné. Spomínalo sa i vyzývalo

Spomienkové podujatia sa konali na viacerých miestach Slovenska.

Oslavy Novembra 89 na Námestí slobody, ktoré zorganizovala iniciatíva Za slušné Slovensko.
November ´89

Danko: Pred 30 rokmi sme porazili komunizmus, spoločne zdoláme aj súčasné výzvy

"Dnes mám pocit, že sa nám snažia vsugerovať, že len to, čo prichádza zo západu je správne. Ja som však presvedčený, že najlepšia ideológia je zdravý rozum a čisté srdce,“ povedal.

Andrej Danko.
November ´89

Ciele novembra ’89 sa podľa Popoviča v mnohom nenaplnili

Spoločenská diskusia, v ktorej je možné nastoliť témy, pomenovať príčiny a nachádzať riešenia, je potrebná pre zdravý vývoj spoločnosti. Za 30 rokov od Nežnej revolúcie však takmer vymizla, tvrdí jeden z lídrov študentského hnutia.

Anton Popovič.
November ´89

Predstavitelia krajín V4 si uctili obete režimu pri Bráne slobody

"My si len želajme, aby ľudia nezostali apatickí, aby kedykoľvek tak ako po vybojovanej slobode názoru a slova mohli kedykoľvek na uliciach prejaviť svoj názor. Ale želajme si, aby to bolo vždy pokojnou a mierovou cestou," povedal Pellegrini.

Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz, manželka predsedu vlády Česka Monika Babišová, predseda vlády ČR Andrej Babiš, predseda vlády SR Peter Pellegrini, predseda vlády Maďarska Viktor Orbán a manželka predsedu vlády Maďarska Anikó Lévai.