SME
Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen
NÁZORY

Čína chce "chrániť" Arktídu. O čo jej ide naozaj?

Napriek deklarovaným čínskym cieľom - "technologickej inovácii" a "ochrane životného prostredia" - sa Spojené štáty obávajú vojenských zámerov Pekingu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

Čínske agresívne správanie v Juhočínskom mori je už minulosťou, teraz priťahujú pozornosť nedávne kroky Pekingu v Arktíde.

Arktída - v ktorej ako Spojené štáty, tak aj Rusko udržujú vojenskú prítomnosť - je známa tým, že je bohatá na uhľovodíky. Číňania vo svojich nárokoch na tak cenný zdroj energie zjavne nechcú zostať pozadu, píše Debalina Ghoshal v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Rovnako ako čínsky prezident Si Ťin-pching presadzuje iniciatívu Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative), usiluje aj o vytvorení "Polárnej hodvábnej cesty" pre lode, o ktorej sa domnieva, že sa otvára kvôli topeniu ľadovcov spôsobenému globálnym otepľovaním.

Článok pokračuje pod video reklamou

Zdá sa, že táto viera pramení z teórie "otvoreného polárneho mora", podľa ktorej by sa polárne more vytvorené zmenou klímy nakoniec dalo využiť na komerčné účely.

Čína v januári 2018 v rozsiahlom dokumente "Arktická politika" uviedla:

"Čína s cieľom lepšie poznať Arktídu navýši svoje kapacity a schopnosti v arktickom vedeckom výskume a bude usilovať o hlbšie pochopenie prírodných zákonov, ktoré Arktídu ovplyvňujú. Čína má v úmysle vytvoriť priaznivé podmienky pre lepšiu ochranu, rozvoj a správu Arktídy."

"Pri ochrane Arktídy bude Čína aktívne reagovať na zmenu klímy v Arktíde, chrániť jej jedinečné prírodné prostredie a ekologický systém, podporovať jej vlastnú klimatickú, environmentálnu a ekologickú odolnosť a rešpektovať rôznorodú sociálnu kultúru Arktídy a historické tradície tamojšieho domorodého obyvateľstva."

"Pre rozvoj Arktídy navýši Čína svoje kapacity a schopnosti pri využívaní aplikovanej arktické technológie, posilní technologické inovácie, ochranu životného prostredia, využívanie zdrojov a rozvoj námorných trás v Arktíde a prispeje tak k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Arktídy a k zlepšeniu životných podmienok miestnych obyvateľov."

"Čína sa bude podieľať na riadení Arktídy a bude sa podieľať na regulácii a riadení záležitostí a činností súvisiacich s Arktídou na základe pravidiel a mechanizmov. Čína je odhodlaná uplatňovať existujúci rámec medzinárodného práva vrátane Charty OSN, Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), zmluvy o zmene klímy a životnom prostredí a príslušné pravidlá Medzinárodnej námornej organizácie a riešenia rôznych tradičných i netradičných bezpečnostných hrozieb prostredníctvom globálnych, regionálnych, mnohostranných a dvojstranných mechanizmov a budovať a udržiavať spravodlivý, rozumný a dobre organizovaný systém správy Arktídy. Na vnútroštátnej úrovni bude Čína regulovať a spravovať záležitosti a služby súvisiace s Arktídou v rámci svojej jurisdikcie v súlade so zákonom, trvalo zlepšovať svoju schopnosť porozumieť, chrániť a rozvíjať Arktídu a aktívne sa zúčastňovať medzinárodnej spolupráce v záležitostiach Arktídy. "

Napriek čínskym cieľom - "technologickej inovácii" a "ochrane životného prostredia" - sa Spojené štáty obávajú vojenských zámerov Pekingu. Podľa Pentagonom zverejnenej "Výročnej správy pre Kongres: Vojenský a bezpečnostný vývoj v Čínskej ľudovej republike 2019" ( "Annual Report to Congress: Military and Security Developments involving the People 'Republic of China 2019"):

"Čína zvýšila aktivity a angažovanosť v arktickej oblasti od doby, keď získala štatút pozorovateľa v Arktickej rade v roku 2013. Čína v januári 2018 zverejnila stratégiu pre Arktídu, ktorá presadzuje 'Polárnu hodvábnu cestu', a v ktorej sa Čína označila za" Blízky Arktický štát "a identifikovala záujmy Číny ako prístup k prírodným zdrojom a námorným komunikačným linkám (SLOCs) a presadzovala obraz "zodpovednej dôležitej krajiny "v záležitostiach Arktídy.

Stratégia zdôrazňuje čínskej ľadoborce a výskumnej stanice na Islande a v Nórsku ako neoddeliteľnú súčasť ich realizácie. Krajiny susediace s Arktídou vyjadrili znepokojenie nad rozširujúcim sa potenciálom a záujmom Číny v tomto regióne. Civilný výskum by mohol podporiť posilnenú čínsku vojenskú prítomnosť v Severnom ľadovom oceáne, čo by mohlo zahŕňať rozmiestnenie ponoriek v regióne ako odstrašujúci prostriedok proti jadrovým útokom."

Vzhľadom na to, že Čína už nasadila protilodné riadené strely a rakety zem-vzduch a plánuje tiež postaviť plávajúce jadrové elektrárne a rozmiestniť ich v Juhočínskom mori, je pravdepodobné, že Peking plánuje to isté aj v Arktíde.

Administratíva vo Washingtone by mala čínsku námornej aktivitu v Arktíde pozorne sledovať. Tvrdenie čínskej vlády, že cieľom jej arktickej politiky je "vytvoriť priaznivé podmienky pre lepšiu ochranu, rozvoj a správu Arktídy", je rovnako falošné ako skorší popis iniciatívy prezidenta Si Ťin-pchinga Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative) ako projektu pre svetový " mier a spoluprácu, otvorenosť a inklúziu, vzájomného poznania a vzájomný prospech. "

Arktická politika Číny i jej iniciatíva Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative) sa javia ako cesta k tomu, aby Čína dosiahla globálnu hegemóniu.

Debalina Ghoshalová je spolupracovníčka Rady pre medzinárodnú politiku (Council on International Policy) so sídlom v Kanade a spolupracovníčka East West Institute pre ázijsko-pacifickú oblasť. Žije v Indii.

Najčítanejšie články

Téma: Názory


Neprehliadnite tiež

November ´89

Námestia boli znovu plné. Spomínalo sa i vyzývalo

Spomienkové podujatia sa konali na viacerých miestach Slovenska.

Oslavy Novembra 89 na Námestí slobody, ktoré zorganizovala iniciatíva Za slušné Slovensko.
November ´89

Danko: Pred 30 rokmi sme porazili komunizmus, spoločne zdoláme aj súčasné výzvy

"Dnes mám pocit, že sa nám snažia vsugerovať, že len to, čo prichádza zo západu je správne. Ja som však presvedčený, že najlepšia ideológia je zdravý rozum a čisté srdce,“ povedal.

Andrej Danko.
November ´89

Ciele novembra ’89 sa podľa Popoviča v mnohom nenaplnili

Spoločenská diskusia, v ktorej je možné nastoliť témy, pomenovať príčiny a nachádzať riešenia, je potrebná pre zdravý vývoj spoločnosti. Za 30 rokov od Nežnej revolúcie však takmer vymizla, tvrdí jeden z lídrov študentského hnutia.

Anton Popovič.
November ´89

Predstavitelia krajín V4 si uctili obete režimu pri Bráne slobody

"My si len želajme, aby ľudia nezostali apatickí, aby kedykoľvek tak ako po vybojovanej slobode názoru a slova mohli kedykoľvek na uliciach prejaviť svoj názor. Ale želajme si, aby to bolo vždy pokojnou a mierovou cestou," povedal Pellegrini.

Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz, manželka predsedu vlády Česka Monika Babišová, predseda vlády ČR Andrej Babiš, predseda vlády SR Peter Pellegrini, predseda vlády Maďarska Viktor Orbán a manželka predsedu vlády Maďarska Anikó Lévai.