SME
Piatok, 1. júl, 2022 | Meniny má Diana

Čína chce "chrániť" Arktídu. O čo jej ide naozaj?

Napriek deklarovaným čínskym cieľom - "technologickej inovácii" a "ochrane životného prostredia" - sa Spojené štáty obávajú vojenských zámerov Pekingu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Čínske agresívne správanie v Juhočínskom mori je už minulosťou, teraz priťahujú pozornosť nedávne kroky Pekingu v Arktíde.

Arktída - v ktorej ako Spojené štáty, tak aj Rusko udržujú vojenskú prítomnosť - je známa tým, že je bohatá na uhľovodíky. Číňania vo svojich nárokoch na tak cenný zdroj energie zjavne nechcú zostať pozadu, píše Debalina Ghoshal v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Rovnako ako čínsky prezident Si Ťin-pching presadzuje iniciatívu Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative), usiluje aj o vytvorení "Polárnej hodvábnej cesty" pre lode, o ktorej sa domnieva, že sa otvára kvôli topeniu ľadovcov spôsobenému globálnym otepľovaním.

SkryťVypnúť reklamu

Zdá sa, že táto viera pramení z teórie "otvoreného polárneho mora", podľa ktorej by sa polárne more vytvorené zmenou klímy nakoniec dalo využiť na komerčné účely.

Čína v januári 2018 v rozsiahlom dokumente "Arktická politika" uviedla:

"Čína s cieľom lepšie poznať Arktídu navýši svoje kapacity a schopnosti v arktickom vedeckom výskume a bude usilovať o hlbšie pochopenie prírodných zákonov, ktoré Arktídu ovplyvňujú. Čína má v úmysle vytvoriť priaznivé podmienky pre lepšiu ochranu, rozvoj a správu Arktídy."

"Pri ochrane Arktídy bude Čína aktívne reagovať na zmenu klímy v Arktíde, chrániť jej jedinečné prírodné prostredie a ekologický systém, podporovať jej vlastnú klimatickú, environmentálnu a ekologickú odolnosť a rešpektovať rôznorodú sociálnu kultúru Arktídy a historické tradície tamojšieho domorodého obyvateľstva."

SkryťVypnúť reklamu

"Pre rozvoj Arktídy navýši Čína svoje kapacity a schopnosti pri využívaní aplikovanej arktické technológie, posilní technologické inovácie, ochranu životného prostredia, využívanie zdrojov a rozvoj námorných trás v Arktíde a prispeje tak k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Arktídy a k zlepšeniu životných podmienok miestnych obyvateľov."

"Čína sa bude podieľať na riadení Arktídy a bude sa podieľať na regulácii a riadení záležitostí a činností súvisiacich s Arktídou na základe pravidiel a mechanizmov. Čína je odhodlaná uplatňovať existujúci rámec medzinárodného práva vrátane Charty OSN, Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), zmluvy o zmene klímy a životnom prostredí a príslušné pravidlá Medzinárodnej námornej organizácie a riešenia rôznych tradičných i netradičných bezpečnostných hrozieb prostredníctvom globálnych, regionálnych, mnohostranných a dvojstranných mechanizmov a budovať a udržiavať spravodlivý, rozumný a dobre organizovaný systém správy Arktídy. Na vnútroštátnej úrovni bude Čína regulovať a spravovať záležitosti a služby súvisiace s Arktídou v rámci svojej jurisdikcie v súlade so zákonom, trvalo zlepšovať svoju schopnosť porozumieť, chrániť a rozvíjať Arktídu a aktívne sa zúčastňovať medzinárodnej spolupráce v záležitostiach Arktídy. "

SkryťVypnúť reklamu

Napriek čínskym cieľom - "technologickej inovácii" a "ochrane životného prostredia" - sa Spojené štáty obávajú vojenských zámerov Pekingu. Podľa Pentagonom zverejnenej "Výročnej správy pre Kongres: Vojenský a bezpečnostný vývoj v Čínskej ľudovej republike 2019" ( "Annual Report to Congress: Military and Security Developments involving the People 'Republic of China 2019"):

"Čína zvýšila aktivity a angažovanosť v arktickej oblasti od doby, keď získala štatút pozorovateľa v Arktickej rade v roku 2013. Čína v januári 2018 zverejnila stratégiu pre Arktídu, ktorá presadzuje 'Polárnu hodvábnu cestu', a v ktorej sa Čína označila za" Blízky Arktický štát "a identifikovala záujmy Číny ako prístup k prírodným zdrojom a námorným komunikačným linkám (SLOCs) a presadzovala obraz "zodpovednej dôležitej krajiny "v záležitostiach Arktídy.

SkryťVypnúť reklamu

Stratégia zdôrazňuje čínskej ľadoborce a výskumnej stanice na Islande a v Nórsku ako neoddeliteľnú súčasť ich realizácie. Krajiny susediace s Arktídou vyjadrili znepokojenie nad rozširujúcim sa potenciálom a záujmom Číny v tomto regióne. Civilný výskum by mohol podporiť posilnenú čínsku vojenskú prítomnosť v Severnom ľadovom oceáne, čo by mohlo zahŕňať rozmiestnenie ponoriek v regióne ako odstrašujúci prostriedok proti jadrovým útokom."

Vzhľadom na to, že Čína už nasadila protilodné riadené strely a rakety zem-vzduch a plánuje tiež postaviť plávajúce jadrové elektrárne a rozmiestniť ich v Juhočínskom mori, je pravdepodobné, že Peking plánuje to isté aj v Arktíde.

Administratíva vo Washingtone by mala čínsku námornej aktivitu v Arktíde pozorne sledovať. Tvrdenie čínskej vlády, že cieľom jej arktickej politiky je "vytvoriť priaznivé podmienky pre lepšiu ochranu, rozvoj a správu Arktídy", je rovnako falošné ako skorší popis iniciatívy prezidenta Si Ťin-pchinga Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative) ako projektu pre svetový " mier a spoluprácu, otvorenosť a inklúziu, vzájomného poznania a vzájomný prospech. "

SkryťVypnúť reklamu

Arktická politika Číny i jej iniciatíva Nová hodvábna cesta (Belt and Road Initiative) sa javia ako cesta k tomu, aby Čína dosiahla globálnu hegemóniu.

Debalina Ghoshalová je spolupracovníčka Rady pre medzinárodnú politiku (Council on International Policy) so sídlom v Kanade a spolupracovníčka East West Institute pre ázijsko-pacifickú oblasť. Žije v Indii.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu