SME
Pondelok, 8. marec, 2021 | Meniny má Alan, AlanaKrížovkyKrížovky
NÁZOR MARIANA KECHLIBARA

Chile: Príliš veľa nerovnosti

Základná úroveň určitých služieb pre všetkých je niečo, čoho by sme sa vzdávať nemali.

Demonštranti utekajú pred slzným plynom v Santiagu.Demonštranti utekajú pred slzným plynom v Santiagu. (Zdroj: TASR/AP)

Čile platí v Južnej Amerike za vzorný štát. Malo tiež svoje autoritárske obdobie, za generála Pinocheta, ale v porovnaní s kŕčmi násilia a striedaním despotických vlád, ktoré zažili štáy ako Guatemala, Venezuela či Peru, na tom bývalo nápadne dobre; elektrina v zásuvkách je, voda v kohútiku tiež, miera chudoby sa znížila, polícia nevyberá výpalné od motoristov, metro jazdí.

Alebo aspoň donedávna jazdilo. Ďalšie zvýšenie ceny cestovných lístkov (v Santiagu totiž neexistujú časové cestovné lístky, musíte si zaplatiť každú jazdu zvlášť) odštartovalo vlnu protestov, po ktorých sa do ulíc vydalo viac ako milión ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Časť z nich boli násilníci a zničili niekoľko desiatok staníc metra, čo marginálne prirážka na cestovnom len ťažko vyrovná.

Problémy sú ale hlbšieho rázu. Prirážka na cestovnom bola len tou poslednou kvapkou, po ktorej sud pretiekol. Čile trpí mnohoročným suchom, čo zdraželo potraviny na miestnom trhu; dôchodky sú nízke, zato školné vysoké a rozdelenie bohatstva v spoločnosti extrémne nerovnomerné.

Ak spočítame ukazovatele nerovnosti, ako je napríklad Giniho koeficient, a ak porovnáme Čile s tradične triedne rozdelenými štátmi, ako je Veľká Británia alebo Spojené štáty americké, má pred nimi v nerovnosti stále náskok; dokonca aj pred Brazíliou. Jedinou porovnateľnú oblasťou je južná časť Afriky.

Triedne rozdiely sú obrovské, dokonca aj radový poslanec parlamentu berie 32-násobok minimálnej mzdy, v prepočte nejakých 12-tisíc eur mesačne. Štvrte bohatých ako by boli v inom svete, na inej planéte.

Skryť Vypnúť reklamu

Priaznivé makroekonomické ukazovatele nie sú všetko. Ak je bohatstvo krajiny silne koncentrované v rukách mizivého percenta ľudí, riziko násilností a revolúcia nie je nikdy ďaleko.

Jedna z výhod, ktorú v strednej Európe máme a považujeme ju za takmer samozrejmú, je tá, že podobné pomery tu nepanujú. Čiastočne je to preto, že tunajšie ekonomiky nie sú príliš závislé na ťažbe nerastných surovín - poslednými veľkými pánmi boli uhľobaróni, a to už je dávno.

Ale čiastočne je to aj tým, že svojho času mali tunajší politici dosť rozumu na to, aby zabezpečili, že na jednu jazdu autobusom do práce nemusí ani zle platený zamestnanec zarábať hodinu.

Základná úroveň určitých služieb pre všetkých je niečo, čoho by sme sa vzdávať nemali.

Marian Kechlibar je publicista, zakladateľ stránky kechlibar.net.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Pápež František a prezidentka Zuzana Čaputová.

Prísť by mohol už na jeseň.

2 h
Protest pred Prezidentským palácom. V popredí vpravo Mazurek a Uhrík.

Mazurek, Ďurica, Suja, Kočiš, Urban a Uhrík nebudú musieť zbierať podpisy. Získali stranu, ktorú kedysi spoluzakladal exprezident Ivan Gašparovič.

4 h
Minister financií Eduard Heger.

Plán sa zameriava na päť hlavných priorít. Najviac prostriedkov má smerovať do oblasti zelená ekonomika, a to 2,17 miliardy eur.

6 h
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).

Zatiaľ sa podľa Gröhlinga neuvažuje o zrušení ústnej časti maturitnej skúšky, ktorá by sa mala realizovať v máji, ale dodal, že "možné je úplne všetko".

7 h