SME
Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Nové izmy nás momentálne ohrozujú viac ako komunizmus, hovorí Václav Klaus

Keďže tieto hrozby nevieme pomenovať jednoduchým súhrným názvom, bránime sa voči nim ťažšie.

Václav KlausVáclav Klaus (Zdroj: TASR)

Český exprezident Václav Klaus vystúpil s prednáškou na Medzinárodnej konferencii Českého rozhlasu, Európa bez železnej opony: 30 rokov slobody.

Zdôraznil v ňom okrem iného, že súčasný svet ohrozujú nové izmy, rovnako nebezpečné ako boli komunizmus či fašizmus, ktoré však nevieme súhrne nazvať jedným slovom a preto sa proti nim ťažšie bránime.

Ponúkame vám celý text prednášky, ktorú uverejnil Inštitút Václava Klausa (IVK) na svojej webovej stránke.

"Ďakujem za pozvanie na dnešnú konferenciu, ktorá sa koná pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia pádu komunizmu. Ďakujem Českému rozhlasu a jeho generálnemu riaditeľovi, že sa jej usporiadania ujal.

SkryťVypnúť reklamu

Mnohí z nás prednášame v týchto dňoch na najrôznejších fórach doma aj v cudzine k tejto téme rad prejavov, ale kombinácia zahraničných a českých účastníkov, aká sa tu zišla dnes, je úplne špecifická. Rád tu znovu stretávam prezidenta Lecha Walesu a pripomínam si, že sme sa spoločne zúčastnili podobnej spomienkové konferencie pred piatimi rokmi v Ženeve.

Pád komunizmu, spojený v našej krajine s udalosťami 17. novembra 1989, je v každom prípade najväčšou udalosťou našich novodobých dejín. Bola to udalosť vysoko pozitívna. Viedla k radikálnej premene našich životov. Umožnila rýchle začatie hlbokej politickej a ekonomickej transformácie našej spoločnosti, ktorá nám - ako si dnes a denne overujeme - umožnila stať sa v relatívne veľmi krátkej dobe normálnou, plnohodnotnou európskou krajinou. Práve o to nám po celú dobu komunistickej neslobody išlo. Vývoj po roku 1989 bol nesporným úspechom a nenechajme si tento náš pocit a túto našu istotu nikým vziať.

SkryťVypnúť reklamu

Ciele, ktoré sme si vtedy kládli, boli zrozumiteľné. Bola nimi sloboda, demokracia, trhová ekonomika a národná suverenita. Tieto štyri atribúty normálnej, vyspelej európskej spoločnosti sme viac ako štyri desaťročia postrádali. A veľmi nám chýbali. Takto sme si svoje ciele pred 30 rokmi formulovali nielen my, vo vtedajšom Československu, dnes Českej republike, veľmi podobne si ich formulovali naši kolegovia a priatelia v ďalších krajinách strednej a východnej Európy.

Líšili sme sa v prídavných menách, ktoré boli týmto podstatným menám občas pridávané. Slobodu sme chceli všetci, pluralitnú parlamentnú demokraciu tiež (namiesto tzv. ľudovej demokracie komunizmu a miesto tzv. liberálnej demokracie, ktorú v súčasnosti hlása novodobá európska a americká ľavica).

SkryťVypnúť reklamu

Chceli sme trh bez okliešťujúcich adjektív a hlavne sme chceli národnú suverenitu (miesto brežnevovskej obmedzenej suverenity, ktorá so skutočnou suverenitou nemala nič spoločné).

Tieto základné ciele boli - s rôznou rýchlosťou a s rôznou hĺbkou a úplnosťou - vo svojej podstate realizované. Preto sme skoro získali pocit, že si nezaslúžime byť - zámerne pejoratívne - nazývaní postkomunistickými krajinami. Autori tohto výroku nás týmto spôsobom vydeľujú zo západnej Európy. To som vždy považoval za neakceptovateľné. Svojimi základnými politickými, ekonomickými a sociálnymi inštitúciami a svojou nespochybniteľnou príslušnosťou k európskej kultúre a civilizácii sme maximálne krajinami exkomunistickými.

Tento rozdiel je veľmi dôležitý. Komunizmom sme síce veľa stratili, ale aj niečo celkom unikátneho získali. Prežitok komunizmu nás vybavil zvýšenú mierou senzitivity na najrôznejšie prvky oslabovania slobody, demokracie, voľného trhu a národnej suverenity v porovnaní s tým, ako to cítia krajiny západnej a južnej Európy, ktoré komunizmom neprešli.

SkryťVypnúť reklamu

To sa dnes - veľmi pozitívne - prejavuje aj tým, že sa krajiny Višegrádskej štvorky stavajú ďaleko kritickejšie k rôznym nebezpečným tendenciám dnešnej doby.

Našej dnešnej doby, poznačenej víťazným ťažením multikulturalizmu, genderizmu, environmentalizmu a transnacionalismu, čo sú ideológie (či svetonázory), ktoré na západe Európy v súčasnosti víťazia a s ktorými sme v novembri 1989 v žiadnom prípade nepočítali. Označujem ich za druhé nebezpečenstvo, tým prvým bol komunizmus.

Našou dnešnou úlohou je trvať na svojom, ale pritom sa snažiť zabrániť vzniku nových, tentoraz síce nie železných, ale napriek tomu nemilých a nepríjemných opôn vnútri Európy. Musíme sa preto vrátiť k obhajobe našich štyroch novembrových atribútov prirodzeného, ​​normálneho sveta. Sveta, ktorý sa ako prirodzený a normálny javil nám, našim rodičom a starým rodičom, sveta, ktorý podobným spôsobom snáď ešte vnímajú a oceňujú naše deti, ale už oveľa menej naši vnuci a vnučky.

SkryťVypnúť reklamu

Ešte pred nedávnom by nás nenapadlo, že dôjde k tak obrovskému ataku genderizmu na ľudskú podstatu. Že sa najrôznejšie gay-parades stanú súčasťou našich životov. Že západná civilizácia zaútočí na samu biologickú podstatu človeka a že miesto otec a matka bude používaný termín rodič 1 a rodič 2.

Že naša krajina fakticky akceptuje také nezmysly, ako je pojem klimatická núdza. Že švédska školáčka bude podnecovať študentov ku štrajkom proti vzdelaniu, že bude pozývaná do parlamentov a k prejave na Valnom zhromaždení OSN.

Že nám bude všetko možné aj nemožné zakazované pod heslom boja s tzv. "Uhlíkovou stopou". Že budú študenti štrajkovať pod heslom "chceme lepšiu klímu", atď., atď.

Dnes tu nie je dostatočne veľký priestor pre podrobnú diskusiu týchto tém. Dnes je však potrebné ich aspoň avizovať a vyzvať k ich vážnej diskusii. Práve to by malo byť produktom tohtoročného výročia, tohtoročných osláv tridsiatich rokov Európy bez železnej opony.

SkryťVypnúť reklamu

Teraz už nám železná opona v minulom prevedení nehrozí, aj keď si na boji s týmto neexistujúcim nebezpečenstvom rad ľudí stále ešte zabezpečuje svoju existenciu (a pobyt vo verejnej mediálnej a politickej sfére).

Už je to 30 rokov, už by to malo skončiť. V roku 1948 tiež nikto neriešil, že len pred tridsiatimi rokmi došlo k rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, že u nás skončilo cisárstvo a že vznikla republika.

Našou povinnosťou je odhaľovať hrozby doby dnešnej, nie stále utekať k hrozbám doby minulej. Dnes nehrozí komunizmus s veľkým K, ale hrozia nové, nemenej nebezpečné "izmy", vo svojom synergickom efekte podobne nebezpečné. Bohužiaľ ich nevieme dobre súhrnne nazvať, pre ich súčet nemáme názov, a aj preto sa im nedostatočne bránime.

SkryťVypnúť reklamu

V ankete, ktorú k tejto téme pred niekoľkými týždňami usporiadal náš inštitút (odpovede sme publikovali v októbrovom Informátorovi IVK) odpovedal v podobnom duchu jeden z opýtaných, že "problémom dnešného nebezpečenstva je to, že - oproti komunizmu a nacizmu - pre neho nemáme žiadne jednotné pomenovanie." Pripojil k tomu doplnkovú tézu, že "čo nemožno krátko a výstižne pomenovať, to sa zle identifikuje. Demokraciu momentálne neohrozuje ucelený ideologický politický systém, ale zmes mnohých vzájomne sa podporujúcich ideológií." (Václav Vlk st.).

Tým veľmi pekne vyjadril aj môj názor. Verím, že si tento problém stále viac ľudí začína uvedomovať."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu