SME
Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Pred tridsiatimi rokmi odštartovala Nežná revolúcia

Zásah polície 17. novembra 1989 na Národnej triede v Prahe spustil lavínu udalostí, ktoré viedli k pádu komunistického režimu.

November 1989.November 1989. (Zdroj: ARCHÍV)

BRATISLAVA - Brutálny zásah bezpečnostných zložiek ministerstva vnútra proti študentskej manifestácii na pražskej Národnej triede pred 30 rokmi pobúril verejnosť. Do ulíc v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce ľudí.

Táto spontánna reakcia verejnosti, ktorá sa zvykne nazývať aj Nežnou revolúciou, urýchlila pád komunistického režimu vo vtedajšom Československu.

Na pražskom Albertove sa v piatok 17. novembra 1989 zišlo asi 15 000 českých a slovenských študentov, aby si pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939.

SkryťVypnúť reklamu

Po skončení zhromaždenia sa veľká časť študentov spoločne vydala ulicami mesta smerom k Václavskému námestiu a dožadovali sa demokratických zmien.

Na Národnej triede im cestu z oboch strán zatarasil kordón príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli už od rána v pohotovosti. Demonštrantov vyzvali na rozchod a jednotky špeciálneho určenia začali demonštrantov surovo biť obuškami a zatýkať.

Uzavretý priestor sa dal opustiť len cez takzvané „uličky“, v ktorých sa brutálnej bitke taktiež nedalo vyhnúť.

O násilnom policajnom zásahu proti študentom sa cez víkend verejnosť postupne dozvedala od prítomných očitých svedkov, ale aj zo zahraničného vysielania.

V mníchovskom rádiu Slobodná Európa odznela aj falošná informácia o smrti jedného študenta. Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval.

Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách - uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku.

SkryťVypnúť reklamu

Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť.

Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky. Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.

V Bratislave sa v nedeľu 19. novembra stretli umelci a disidenti v budove Umeleckej besedy, kde založili hnutie Verejnosť proti násiliu. V Prahe medzitým vzniklo Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré neskôr spolu so študentmi organizovali po celej krajine mohutné demonštrácie, sa postavili do čela týchto protestov.

Študenti bratislavských vysokých škôl sa do štrajku zapojili v pondelok ráno 20. novembra. V Bratislave sa vytvorili dve študentské centrá. Jedno na Univerzite Komenského, druhé v budove Divadelnej fakulty VŠMU na vtedajšej Jiráskovej (dnes Ventúrskej) ulici. V nasledujúcich hodinách sa k štrajku pripájali vysoké školy a divadlá v ďalších slovenských mestách.

SkryťVypnúť reklamu

V celom Československu sa začali v uliciach a na námestiach pravidelne zhromažďovať obyvatelia. Vyjadrovali solidaritu so štrajkujúcimi študentmi a hercami, požadovali spoločenské a politické zmeny. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch prichádzali státisíce. Totalitná moc zatiaľ zvažovala nasadenie armády a ozbrojených jednotiek Ľudových milícií proti protestujúcim.

Situácia sa zmenila 23. novembra po mítingu s robotníkmi v pražskom strojárenskom podniku ČKD, na ktorom robotníci vypískali komunistického funkcionára Miroslava Štěpána a pripojili sa k demonštrujúcim na Václavskom námestí v Prahe.

Československé komunistické vedenie pochopilo, že stratilo podporu „robotníckej triedy“, na ktorú sa dovtedy odvolávali.

Novembrové udalosti v roku 1989, nazývané aj Nežná revolúcia, viedli k pádu totality v krajine. Vtedajší československý federálny parlament 29. novembra 1989 zrušil ústavný článok, ktorý komunistickému režimu túto moc zabezpečoval, a umožnil tak vznik nových politických strán a politickej plurality.

SkryťVypnúť reklamu

Chronológia významných udalostí

17. novembra, piatok

V Prahe sa konala pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva pôvodne povolená demonštrácia študentov vysokých škôl, ktorá sme zmenila na protestný pochod centrom Prahy. Brutálny zásah proti demonštrantom a nepotvrdená správa o smrti jedného z účastníkov - študenta Martina Šmída - odštartovali ďalšie protesty. Po zásahu polície a špeciálnych jednotiek na Národní třídě bolo zranených do 600 ľudí. Ešte v ten večer sa správy o udalosti šírili medzi študentmi a hercami.

18. novembra, sobota

Ráno sa Michael Kocáb a Michal Horáček, ako zástupcovia iniciatívy Most, dostavili do bytu československého premiéra Ladislava Adamca, aby sa pokúsili sprostredkovať rokovania medzi oficiálnymi činiteľmi a občianskymi aktivistami. Českí študenti avizovali začiatok týždenného štrajku. Žiadali tiež vytvorenie komisie, ktorá by vyšetrila okolnosti zásahu na piatkovej demonštrácii. Objavila sa aj myšlienka generálneho štrajku, ktorý by sa konal 27. novembra. Väčšina pražských divadiel večer nehrala, namiesto predstavení prebiehali v ich priestoroch diskusie.

SkryťVypnúť reklamu

19. novembra, nedeľa

V Bratislave v Umeleckej besede vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ešte počas dňa sa viacerí umelci stretli v byte výtvarníka Miroslava Cipára, následne výtvarník Rudolf Sikora inicioval stretnutie v Umeleckej besede slovenskej. Vo večerných hodinách ohlásil Martin Huba na javisku vstup hercov do štrajku. Takisto v Prahe v Činohernom klube vzniklo Občianske fórum (OF).

20. novembra, pondelok

Študenti vysokých škôl oficiálne vstúpili do štrajku. Protest proti policajnému zásahu 17. novembra predniesli piati poslucháči Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave. V Umeleckej besede sa konalo ďalšie zhromaždenie VPN, Ján Budaj bol poverený vedením jej koordinačného výboru. Štrajkovali aj študenti českých vysokých škôl. Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Miloš Jakeš povolal do Prahy oddiely tzv. ľudových milícií.

SkryťVypnúť reklamu

21. novembra, utorok

Niektorí členovia KSČ vo "Vyhlásení radových komunistov" žiadali, aby sa ich strana vzdala svojho "protiprávneho a iba násilím udržiavaného vedúceho postavenia v spoločnosti". Text vyhlásenia prečítal spisovateľ Ľubomír Feldek na stretnutí VPN v Umeleckej besede.

Premiér Československej socialistickej republiky (ČSSR) Ladislav Adamec rokoval so zástupcami občianskych hnutí, s Václavom Havlom sa stretnúť odmietol. V Prahe na Václavskom námestí sa konala prvá veľká organizovaná demonštrácia, ktorú uvádzal kňaz Václav Malý. Armáda a ľudové milície sa pripravovali na možný zásah.

22. novembra, streda

Počas dňa občania demonštrovali pred budovou Justičného paláca, kde bol väznený Ján Čarnogurský ako posledný člen Bratislavskej päťky. Poobede zažila Bratislava prvý veľký míting organizovaný VPN. Zhromaždenie na Námestí SNP, na ktorom sa zúčastnilo okolo 60 000 ľudí, moderovali Ján Budaj a Milan Kňažko.

SkryťVypnúť reklamu

Občania žiadali vyšetrenie zásahu 17. 11. 1989 v Prahe, odstúpenie politikov spätých so stalinizmom, prehodnotenie postoja k roku 1968, rehabilitáciu nespravodlivo prenasledovaných osôb, reformu volebného systému a vstup VPN do médií.

23. novembra, štvrtok

Pred približne 100 000 ľuďmi na bratislavskom Námestí SNP vystúpil na mítingu Alexander Dubček. Prehovorili aj zástupcovia armády. Účastníci zhromaždenia niesli transparenty s názvami podnikov, ktoré zastupovali, čím dávali najavo svoju podporu študentom, hercom, VPN resp. OF. Šéfa pražských komunistov Miroslava Štěpána vypískali robotníci na pôde podniku ČKD. Na Václavskom námestí v Prahe sa konalo dovtedy najpočetnejšie zhromaždenie, prišlo asi 300 000 ľudí.

24. novembra, piatok

Vo večerných hodinách odstúpil generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš a spolu s ním celé predsedníctvo. Na Jakešovo miesto bol zvolený Karel Urbánek. Slovenská televízia odvysielala Štúdio Dialóg, v ktorom prvý raz verejne vystúpili aj predstavitelia študentov a Verejnosti proti násiliu vrátane Jána Budaja a Milana Kňažka. Témou diskusie bol generálny štrajk pripravovaný na pondelok 27. novembra. Otvorene zaznela požiadavka zbaviť KSČ vedúcej úlohy a dospieť k demokratickému systému. V Prahe na Václavskom námestí vystúpil za búrlivých ovácií pred 300-tisícovým davom Alexander Dubček.

SkryťVypnúť reklamu

25. novembra, sobota

Prezident ČSSR Gustáv Husák nariadil, aby bolo zastavené trestné stíhanie proti niektorým disidentom. Predstavitelia študentov a VPN vydali programové vyhlásenie s 12 bodmi, v ktorých žiadali zrušiť vedúcu úlohu KSČ, zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, pohybu a ďalšie občianske práva a slobody, odideologizovanie školstva a kultúry, nestrannosť súdov a prokuratúry, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva a tiež odluka cirkvi od štátu.

V Prahe na Letnej sa konala manifestácia, na ktorej sa zúčastnil rekordný počet 800 000 ľudí. Zhromaždenie vysielala v priamom prenose televízia. Večer vystúpil v televízii nový generálny tajomník ÚV KSČ Karel Urbánek.

26. novembra, nedeľa

Prvý raz sa stretli zástupcovia vlády s predstaviteľmi OF, ktorých viedol Václav Havel. Dohodli sa, že premiér Ladislav Adamec prehovorí na poobedňajšej demonštrácii na Letnej. Dav ho vypískal vo chvíli, keď sa vyslovil proti generálnemu štrajku. Na mimoriadnom zasadnutí Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) sa vzdali členstva v tomto orgáne normalizační politici Viliam Šalgovič, Elena Litvajová a Gejza Šlapka. ÚV KSS podporil vypustenie ústavného článku 4 o vedúcej úlohe KSČ - ešte skôr, než to odhlasoval federálny parlament.

SkryťVypnúť reklamu

27. novembra, pondelok

V Československu sa konal dvojhodinový generálny štrajk na podporu požiadaviek študentov, OF a VPN. Podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky sa na ňom zúčastnilo asi 75 percent občanov. Mottom štrajku bolo: "Koniec vlády jednej strany."

Ľudia v zasnežených uliciach vytvárali živé reťaze, diskutovali, niesli transparenty s názvami podnikov a inštitúcií, ktorými sa hlásili k štrajku, alebo heslami. V nepretržitých prevádzkach sa k štrajku pripojili symbolicky. Ministerstvo kultúry oznámilo, že sa s okamžitou platnosťou sprístupňujú dovtedy verejne nedostupné filmy aj knihy.

28. novembra, utorok

V Prahe sa na spoločnom rokovaní zišli predstavitelia OF, VPN, zástupcovia Národného frontu ČSSR a premiér Ladislav Adamec. Za obe hnutia predniesol požiadavky Václav Havel. Občianske hnutia žiadali demisiu vlády, zrušenie článkov ústavy, ktoré zakotvovali vedúcu úlohu KSČ a odstúpenie prezidenta. Havel vyslovil dôveru Adamcovi, ktorý mal zostaviť novú vládu do 3. decembra.

SkryťVypnúť reklamu

29. novembra, streda

Komunistická strana definitívne stratila mocenský monopol. Federálne zhromaždenie (FZ, federálny parlament) schválilo zmeny v Ústave ČSSR - vypustenie článkov 4, 6 a 16, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti a marxizmus-leninizmus ako oficiálnu štátnu ideológiu. Večer sa na pôde Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave konalo stretnutie umelcov, študentov, predstaviteľov VPN a OF. Hosťami boli Václav Havel, Ivan Havel, Marta Kubišová a ďalší umelci a predstavitelia VPN i OF.

30. novembra, štvrtok

Na Slovensku prišlo k prvej personálnej zmene na poste predsedu Slovenskej národnej rady. Na post odvolaného Viliama Šalgoviča nastúpil člen KSS Rudolf Schuster. Federálna vláda nariadila odstrániť tzv. železnú oponu na hraniciach s Rakúskom. Občania mali mať možnosť slobodne a bez zložitých formalít cestovať cez hranice od 4. decembra. Prvý raz sa zišla parlamentná komisia na vyšetrenie udalostí zo 17. novembra. Úrady povolili návrat spevákovi Karlovi Krylovi do vlasti.

SkryťVypnúť reklamu

1. decembra, piatok

V Bratislave sa konal ďalší míting na Námestí SNP. Vystúpila na ňom aj matka Danky Košanovej, ktorú sovietski vojaci zastrelili v auguste 1968.

2. decembra, sobota

VPN vydala vyhlásenie, v ktorom žiadala zmeniť kádrovú politiku a zrušiť systém nomenklatúr - teda uprednostňovanie komunistov v podnikoch - dosiahnuť nezávislosť súdov či odpolitizovať armádu a bezpečnosť. Rovnako požadovala politickú pluralitu a slobodné voľby.

3. decembra, nedeľa

Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu premiéra Ladislava Adamca. Jej zloženie však vyvolalo ďalšie protesty študentov i predstaviteľov OF a VPN. Okrem premiéra mala vláda 20 členov, z čoho 15 bolo komunistov, traja nestraníci a po jednom členovi tvorili zástupcovia Československej strany lidovej a Československej strany socialistickej - teda strán, ktoré formálne existovali aj počas komunistického režimu. Občania žiadali novú vládu, a tiež odstúpenie Husáka z funkcie prezidenta. Nová Adamcova vláda označila 21. august 1968 za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk. Zrušila tiež povinnú výučbu marxizmu-leninizmu.

SkryťVypnúť reklamu

4. decembra

Konali sa mítingy na protest proti vláde Ladislava Adamca. Na manifestácii v Prahe spoločne vystúpili a zaspievali hymnu Karel Gott a Karel Kryl, ktorému československé úrady umožnili vrátiť sa do vlasti na pohreb svojej matky.

- Prvý raz v ponovembrovom období verejne vystúpil v televízii prezident Gustáv Husák.

- V Moskve vyhlásili vedúci predstavitelia piatich štátov Varšavskej zmluvy, že vstup ich vojsk do Československa v auguste 1968 znamenal zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny a musí byť odsúdený.

5. decembra

Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Karel Urbánek vyhlásil, že neplatí Poučenie z krízového vývoja, dokument, ktorým normalizačné vedenie strany odmietlo demokratizačný proces známy ako Pražská jar.

SkryťVypnúť reklamu

6. decembra

Z Bratislavy do Košíc odišiel Vlak nežnej revolúcie s asi tisíckou cestujúcich študentov a stovkami kilogramov propagačných materiálov.

- V Prahe pokračovali rokovania premiéra Ladislava Adamca so zástupcami OF a VPN o podobe novej vlády. Adamec pohrozil, že odstúpi, pokiaľ bude pod tlakom požiadaviek.

7. decembra

Ladislav Adamec rezignoval na svoju funkciu a poveril zostavením vlády dovtedajšieho ministra bez portfeje Mariána Čalfu.

- V budove Slovenskej národnej rady (SNR) rokovali zástupcovia VPN a slovenskej vlády o jej rekonštrukcii. Predstavitelia VPN presadzovali úplne novú vládu, premiér Pavol Hrivnák navrhoval len čiastočnú obmenu.

8. decembra

Predsedníctvo SNR odvolalo Pavla Hrivnáka z funkcie premiéra, slovenská vláda odstúpila a zostavením nového kabinetu bol poverený akademik Milan Čič.

SkryťVypnúť reklamu

- Prezident ČSSR Gustáv Husák vyhlásil amnestiu na skutky rozvracania republiky, poburovania a pod.

9. decembra

V Prahe sa zástupcovia OF a VPN stretli s designovaným premiérom Čalfom, aby sa definitívne dohodli na personálnom zložení nového kabinetu.

10. decembra

O 13. hodine odvolal prezident Husák vládu Ladislava Adamca, ktorá prežila len týždeň. Vymenoval novú vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom.

- Predsedníctvu federálneho parlamentu Gustáv Husák oznámil svoj abdikáciu z funkcie prezidenta.

- Skončil sa štrajk divadiel.

- V Bratislave sa konal veľký pochod občanov do susedného rakúskeho mestečka Hainburg. Na podujatí nazvanom "Ahoj Európa!" sa zúčastnilo okolo 50 000 ľudí. Celkovo cez víkend vycestovalo okolo 250 000 občanov ČSSR.

SkryťVypnúť reklamu

11. decembra

Za kandidátov na funkciu prezidenta ČSSR boli navrhnutí Čestmír Čísař, Václav Havel a Alexander Dubček.

- Cirkevné a komunistickej moci poplatné cirkevné združenie Pacem in terris oznámilo kardinálovi Tomáškovi ukončenie svojej činnosti.

- Na základe rozhodnutia federálnej vlády sa začalo odstraňovanie železnej opony na hraniciach so Západom.

12. decembra

Predsedníctvo SNR vymenovalo novú slovenskú vládu národného porozumenia s premiérom Milanom Čičom.

- Federálne zhromaždenie odsúdilo intervenciu do Československa v auguste 1968.

19. decembra

Premiér Marián Čalfa predniesol programové vyhlásenie svojej vlády a v jej mene navrhol Václava Havla ako kandidáta na post prezidenta republiky. Oba návrhy boli jednomyseľne prijaté.

20. - 21. decembra

Na mimoriadnom zjazde Komunistickej strany Československa bol za jej predsedu zvolený bývalý premiér Ladislav Adamec.

23. decembra

V Bratislave sa na Námestí SNP konal míting za Rumunsko, na ktorom ľudia vyjadrili solidaritu s rumunským ľudom.

28. decembra

Na 19. spoločnej schôdzi oboch snemovní - Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia (FZ) - boli na základe ústavného zákona č. 183/1989 (tzv. kooptačný zákon) kooptovaní noví poslanci namiesto odstupujúcich. Medzi nimi boli napr. Vasil Biľak, Alois Jindra, Miloš Jakeš, Lubomír Štrougal či Miroslav Štěpán. Novými poslancami sa stali napr. Alexander Dubček, Zdeněk Jičínský, či Michael Kocáb.

- Na spoločnom zasadaní snemovní FZ zvolili za predsedu parlamentu Alexandra Dubčeka.

29. decembra

Vo Vladislavskej sále Pražského hradu bol za prezidenta ČSSR jednomyseľne zvolený Václav Havel. Po 41 rokoch sa prezidentom stal prvý raz nekomunista so širokou podporou verejnosti.

Študenti vydali vyhlásenie, podľa ktorého je Václav Havel zárukou, že proces zmien je nevratný. Jeho zvolenie za prezidenta, a tiež Alexandra Dubčeka za predsedu parlamentu sú vyvrcholením obrodného procesu. Rozhodli sa preto ukončiť štrajk a ostali v štrajkovej pohotovosti.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu