Čas plynie rýchlo. Niekedy až príliš. Vravíme si, že keby deň mal aj 48 hodín, aj tak by to nestačilo. Nestíhame. Nemáme čas na rodinu, priateľov, na seba. Nemáme čas na Boha. Na jednu modlitbu, čítanie písma.
Pritom nám čas merajú hodinky, rátame sekundy, minúty a hodiny. Dávame si pripomienky na mobilné telefóny. Nič nestačí. Takí sme. Uponáhľaní, chaotickí a materialistickí. Zabúdame však na podstatné, že Pánom času je Boh. On má v rukách môj aj tvoj život. Má v rukách čas. Nepotrebuje k tomu hodinky ani smartfón. On určuje čas.
Občas sa zastavíme, zamyslíme. Najmä vtedy, ak nám niekto zomrie. Tam si uvedomíme, že na druhý svet si nezoberieme svoje tituly, statusy, postavenie, ani majetok. Tam vidíme spravodlivosť. Bez rozdielu.
Zostanú len nejaké vyblednuté fotografie, spomienky a prázdne miesto nielen pri stole, ale aj v srdci. Taká je realita.
Istý kráľ Ezechiáš veľmi ochorel. Cez proroka mu Boh povedal, aby si dal do poriadku všetky svoje veci a dom, lebo zomrie. Jeho reakcia bola modlitba. Úpenlivá modlitba s plačom. Vedel, že jedine Boh má v rukách čas a život. V pokore sa k nemu obrátil. A Boh túto pokoru videl. Pridal mu čas. Pätnásť rokov života. Čas, ktorý potom mohol využiť a stráviť s najbližšími a slúžiť Bohu, spravovať krajinu, ktorá mu bola zverená.
Aká je naša reakcia, keď je s nami zle? Často nie modlitba a pokorné volanie k Bohu. Sťažnosti, frflanie. Niekedy si myslíme, že si treba viac užiť. Žiť život naplno. Možno zábavy, alkohol, neviazané vzťahy. To všetko si však raz vypýta svoju daň. A zrazu zistíme, že už nie je čas na dôležité veci, aby sme ich dali do poriadku, ako spomínaný kráľ. Pri pohľade späť na náš život vidíme možno len trosky niečoho, o čom sme si mylne namýšľali, že má hodnotu.
Preto je dôležité si uvedomiť, že čas je príliš vzácny. Nedá sa kúpiť, nie je podpultový tovar. Zaobchádzajme s ním tak, aby sme sa raz nemuseli hanbiť a vyčítať si zlé rozhodnutia a chyby. Venujme ho tým, ktorým na nás skutočne záleží. Najbližším, priateľom a najmä Bohu. Vyhraďme si čas na čítanie Božieho slova, na modlitby a nechajme nedôležité veci odísť. To, čo je skutočne dôležité, je čas strávený s Bohom.
To má potom vplyv na každého z nášho okolia. Lebo tá zmena bude viditeľná. Ľudia nemusia veriť mojim slovám, ale uveria môjmu životu. To, ako žijem, je a bude veľavravné. Ak žijem pre Boha, žijem aj pre ľudí. Lebo kríž je tak vertikálny ako aj horizontálny. Smerom k Bohu aj smerom k iným.
V písme je napísané, aby sme vykupovali čas. Čas strávený s Ním je to najlepšie, čo môžem spraviť pre seba. Ak mi niekto venuje trochu svojho času, je to vzácnosť, pretože mi ukrajuje zo svojho života. A to je dar. Vážme si čas, ktorý je nám daný ako dar !
