SME
Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Červený baret je posvätný. Vojaci ruských špeciálnych jednotiek pre neho i umierajú

"Červený baret je ako ikona. Je svätý a je potrebné sa k nemu podľa toho správať. Symbolizuje krv kamarátov, ktorí položili svoj život."

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: rosgvard.ru)

MOSKVA - Je to výsada, na ktorú dosiahne len málokto z príslušníkov špeciálnych jednotiek ruskej Národnej gardy. Kvôli práve nosiť červený baret sú však ochotní aj zomrieť. A pri drsnej skúške, ktorú kvôli tomu musia podstúpiť, sa to tiež občas stane, píše portál Meduza.

Červený baret nosia príslušníci mnohých výsadkových, policajných aj paramilitárních jednotiek po celom svete. Napríklad v českej armáde podľa neho spoznáte vojakov 4. brigády rýchleho nasadenia, píše server idnes.cz .

V Rusku je považovaný za vyznamenanie. Nosia ho tí najlepší z najlepších v radoch špeciálnych jednotiek Národnej gardy. Tá vznikla pred tromi rokmi transformáciou z vojsk ministerstva vnútra. Dnes stojí mimo armádu a podlieha priamo šéfovi Kremľa.

SkryťVypnúť reklamu

Kto si chce vyslúžiť právo nosiť "krapovyj beret", musí obstáť v drsnej skúške. Jej súčasťou je dvanásťkilometrový pochod v plnej poľnej, pričom v niektorých pasážach sa účastníci brodia po krk vo vode.

Brutálny pochod je zakončený šprintom, ihneď nasleduje plazenie mínovým poľom, kde inštruktori na vojakov revú a strieľajú im nad hlavou ostrými. Potom musia uchádzači predviesť dokonalú streľbu z kalašnikova, granátometu či ostreľovačskej pušky SVD.

Najobávanejší fázou je však záverečný kontaktný boj. Práve počas neho dochádza k najviac úmrtiam, a to aj napriek tomu, že súperi majú chrániče. Trvá dvanásť minút a uchádzač o baret sa počas neho stretne postupne so štyrmi protivníkmi, pričom traja z nich sú držiteľmi baretky a jeden je adeptom na vyznamenanie.

SkryťVypnúť reklamu

Uspeje len zlomok záujemcov. A niektorí dokonca skúšku zaplatiaí životom. Kvôli vytúženej pokrývke hlavy zomrel naposledy v októbri príslušník Národnej gardy v Chabarovsku. Počas poslednej fázy skúšky utrpel fraktúru lebky, upadol do kómy a neskôr v nemocnici zomrel, opisuje tragickú udalosť portál Novaja Gazeta.

Červený baret, to je osud

Baret vojakom síce nedáva žiadne oficiálne výsady, jeho nositelia však požívajú neobyčajnú vážnosť. Portál Meduza.io teraz priniesol výpovede niekoľkých vojakov, ktorí na túto poctu dosiahli.

"Baret som získal až na druhý pokus," zaspomínal Vjačeslav Vorobjov, ktorý skúškou prešiel v roku 2004. "Počas sparringu som dostal poriadne do rebier. Neviem, či som mal nejaké zranenie, k doktorovi som nešiel. Asi pomliaždené alebo zlomené rebro, dosť to bolelo," popisuje prvý neúspešný pokus.

SkryťVypnúť reklamu

"Keď som išiel druhýkrát, vedel som, že je to naposledy. Že keď to tentoraz nedám, tak už nikdy. Sústredil som sa na víťazstvo a prvú fázu som absolvoval s úsmevom," hovorí práporčík. "Počas sparring mi bolo ťažko, ale to je všetkým. Vaším súperom je nositeľ červenej baretky, ale ak ho uchádzač porazí, tak o neho príde a bude musieť opäť prejsť skúškou," hovorí Vorobjov.

Podľa neho je pochopiteľné, že počas skúšky čas od času niekto zomrie. "Všetci vedia, že sa takéto prípady stali a budú sa stávať aj naďalej. Je to náhoda. Máme také príslovie: červený baret, to nie je športový úspech, ale osud," hovorí muž, ktorý je dnes na invalidnom vozíku.

"Všetci tušia, že počas skúšky sa to niekomu stane, ale nemyslia si, že práve im. Každý dostane nakladačku. Mne zlomili nos, tri dni som pil len vývar, pretože som nepohol čeľusťou. Ale zlomený nos, to nič nie je," hovorí Vorobjov, ktorý počas služby utrpel šestnásť strelných zranení a získal vyznamenanie Hrdina Ruska.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavne preži

Michail Grigorjan sníval o červenom baretky od chvíle, keď ako dvadsaťročný nastúpil k Specnaz a bol svedkom toho, akú úctu jeho nositelia medzi ostatnými vojakmi požívajú.

"Fascinovalo ma to, pocítil som túžbu to tiež dokázať. Chcel som to tiež podstúpiť, aby som zistil, či to dám. Podarilo sa mi to na prvý pokus, to je vzácnosť. Získal som baret a o dva dni neskôr počas skúšky jeden chlapec umrel," hovorí Grigorjan, podľa ktorého v skúške uspelo päť vojakov z šesťdesiatich.

"Hlavnou úlohou bolo vydržať do súboja. Vydržal som, podarilo sa. To už som si hovoril, ako sa budeš biť, to už je jedno, hlavne preži. Potečie krv, no dobre. Ale to vás ovláda taká túžba získať baret, že zavrieš oči a na toto nemyslíš. Ani na to, že z teba možno bude invalid alebo ťa zabijú," spomína práporčík.

SkryťVypnúť reklamu

"Červený baret je ako ikona. Pravoslávna ikona je svätá a je potrebné sa k nej podľa toho správať. A s baretom je to to isté, symbolizuje krv kamarátov, ktorí položili svoj život. V baretky nemôžete jesť, chodiť na záchod, fajčiť. Jedna vec je červený baret získať, druhá je žiť podľa tejto myšlienky. Môžu vám ho aj zobrať, ak nekonáte dobre. Preto sa musíte správať dôstojne," hovorí Grigorjan.

Ako bohovia


Gennadij Ternovskij získal baret v roku 1998. "Majiteľ červeného baretky bol pre mňa bohom. Mytologickí bohovia ako Mars, Zeus, Thor, to boli len cucáci v porovnaní s vojakom v červenej baretke," spomína veterán vnútorných vojsk.

Na skúšku sa pripravoval sedem rokov, počas ktorých trénoval hlavne karate.

"Makal som na krv. Makal som, kým som nezačal zvracať. Keď zvraciaš žlč, to už je prvý príznak, že telo dosiahlo svojich limitov," rozpráva Ternovskij.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa neho sa však drina vyplatila: "Čím viac krvi preleješ počas prípravy, tým menej jej stratíš počas skúšky."

Úmrtie počas skúšky podľa neho nikto oficiálne nepotvrdí, medzi vojakmi sa však o takýchto prípadoch vie.

"Jedného dôstojníka pri skúške takmer knockoutovali. Mali ho stiahnuť z boja, ale namiesto toho ho prinútili pokračovať. Dostal ďalšie rany a umrel potom na vnútorné krvácanie," hovorí Ternovskij.

Cieľom skúšky však nie je niekoho zabiť, zdôrazňuje. "Keď je inštruktor moc krutý, tak ho stiahnu. Inštruktori sú tvrdí, ale nie s cieľom niekoho zabiť, ale aby si vojaci baretky vážili. Keď sa niekto prihlási do Specnaz, tak asi vie, že to je životu nebezpečné," vysvetľuje major vo výslužbe.

SkryťVypnúť reklamu

Červený baret je podľa neho pre príslušníkov špeciálnych síl ako olympijská medaila pre športovcov.

"Dnes v skúške obstojí málo vojakov, tak päť z osemdesiatich. Za mojich čias to bolo tridsať percent a skôr ešte viac," spomína Ternovskij.

Podľa neho je to tým, že predtým bolo menej špeciálnych jednotiek a nábor bol prísnejší.

"Predtým tiež bolo pravidlo troch pokusov. Ak vojak v skúške trikrát neuspel, tak nedosahoval požiadaviek špeciálnych jednotiek a bol prevelený medzi radových vojakov. Toto pravidlo by sa malo obnoviť," myslí si ruský veterán.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu