Keď som sa raz rozprávala s mojím známym (ktorý je mimochodom lekárom na geriatrii) o tom, ako on relaxuje, povedal mi zvláštnu vec a síce, že chodí relaxovať na cintorín. Dobre sa mu tam rozmýšľa a je to preňho spôsob očisty.
Vtedy sa mi to zdalo trochu morbídne. No odkedy chodím na toto tiché miesto častejšie aj ja, už to úplne chápem a dokonca aj odporúčam.
Na Slovensku máme to šťastie, že je tu niekoľko cintorínov, ktoré majú aj inú výpovednú hodnotu, a síce kultúrnu a historickú.
Spomienkové miesto v Bratislave
Jedným takýmto miestom je Cintorín pri Kozej bráne, ktorý nájdete v historickej časti Bratislavy, presnejšie medzi ulicami Palisády, Šulekova a Bradlianska.
Cintorín je kultúrnou pamiatkou a pochovaní sú tam viacerí významní obyvatelia mesta ako napr. hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, vynálezca Ján Bahýľ, divadelný režisér Miloš Pietor, architekti Christian Ludwig a Jindřich Merganc a mnohí ďalší.
Okrem toho, za pohľad stojí arkádová hrobka uhorského šťachtica a baróna Jána Jesenáka a tiež rozlúčková kaplnka. Cintorín sa v súčasnosti využíva už len ako spomienkové miesto.
Národný cintorín v Martine
Na prechádzku sa môžete vybrať pokojne aj na cintorín na Sklabinskej ulici v centre Martina. Ak vás zaujímajú dejiny našej krajiny a hlavne slovenská literatúra, na tomto cintoríne je pochovaných vyše tristo významných osobností, medzi nimi Jozef Cíger-Hronský, Janko Kráľ, Svetozár Hurban-Vajanský, Janko Jesenský, Ján Kalinčiak, Martin Kukučín, Ján Smrek a mnohí ďalší.
Symbolický cintorín v Tatrách
Na východe našej krajiny, vo Vysokých Tatrách, vo výške 1525 m n.m. môžete navštíviť symbolický cintorín, ktorý je neďaleko Popradského plesa v limbovom háji pod Ostravou.
Je tam 374 tabuliek s menami 494 obetí horstiev, ako aj 28 mien spojených s tragickými udalosťami počas Slovenského národného povstania na území Tatier. Súčasťou cintorína je aj 79 drevených krížov z detvianskej rezbárskej školy.
Vojenský cintorín na Dukle
Vojenské dejiny a jednu z najväčších bitiek druhej svetovej vojny pripomína vojenský cintorín na severovýchode Slovenska v okrese Svidník. V roku 1944 tam počas bitky v druhej svetovej vojne zahynulo takmer 23-tisíc sovietskych a československých bojovníkov.
Na ich počesť postavili v roku 1949 pamätník Československej armády na Dukle, ktorému dominuje bronzová socha Jána Kulicha s názvom Žalujem. Pamätník je súčasťou vojenského cintorína, kde je pochovaných 565 obetí Karpatsko-duklianskej operácie. Sú tam aj bronzové tabule, ktoré pripomínajú ďalších padlých.