Paškvil, ktorý sa neprávom hrdí titulom Majstrovstvá Európy

Nádej slovenských futbalistov postúpiť na Majstrovstvá Európy v roku 2020 stále žije. Veta, ktorú sme počúvali v priebehu každej kvalifikácie (zvyčajne zbytočne), znie i po základnej časti aktuálnej.

Neúspešnú prvú časť môžu Slováci ešte napraviť v dodatočnej play-off baráži Ligy národov, len to bude chcieť poraziť dvoch silných súperov na zhruba našej úrovni.

V skutočnosti som však nechcel písať o tom, či Hapal uvoľnil našim futbalistom krídla, ktoré im podľa komentárov niektorých fanúšikov nekompromisne a neustále zväzoval konzervatívny Kozák.

No áno, kým pod Kozákom so „zanďourom“ sme porazili Španielsko, vyhrali na Ukrajine (obe mužstvá teraz vyhrali svoje skupiny), z reťaze odstrihnutí sokolíci uhrali v štyroch zápasoch s favoritmi skupiny iba bod a ich rozlet v niektorých zápasoch pripomínal skôr mávanie krídiel opitej sliepky.

Nie, ešte stále môže Hapal presvedčiť o svojich kvalitách v baráži, tak mu dajme priestor, nech sa pripraví. Výhodu máme v prvom (a jedinom) zápase doma proti Írom, nevýhodu v tom, že nám britský futbal nesedí a tu nám hrozí/ia určite jedna, ale možno aj dve ostrovné prekážky – náš prípadný finálový súper baráže vzíde z dvojice Bosna a Hercegovina - Severné Írsko, navyše budeme hrať na pôde súpera.

Nie, písať som chcel o finálovom turnaji Majstrovstiev Európy.

To, čo vymysleli futbaloví funkcionári z Nyonu hraničí - mierne povedané - s debilitou a prekonali tým aj rozhodnutia súdruhov z Bruselu, aj keď je pravdou, že dosah na naše životy má idiotské vyvrcholenie futbalového šampionátu minimálny – ak nerátame zvýšený tlak a tep – na rozdiel od únijných bláznovstiev typu nulová uhlíková stopa.

V snahe priblížiť atmosféru majstrovstiev čo najväčšiemu počtu krajín a ľudí (60 rokov od prvých majstrovstiev, na finálovom turnaji ktorých mimochodom štartovali iba štyri tímy, nie 24 ako teraz) rozdelili šampionát do 12 (slovom dvanástich) miest v dvanástich (futbalovo, inak jedenástich) krajinách a rozmetali tak práve spomínanú atmosféru na cucky a zo záverečného turnaja spravili iba pokračujúcu kvalifikáciu s neférovým bonusom, že minimálne sedem mužstiev a maximálne desať (podľa žrebu a schopností Írska, Rumunska, Škótska a Maďarska sa tam kvalifikovať, pričom z trojice posledne menovaných sa tam dostanú maximálne dvaja) bude mať výhodu domáceho prostredia bez odvety.

Bude sa síce žrebovať zloženie skupín, ale už pred 30. novembrom je jasné, že v B skupine Petrohrad, Kodaň si zahrajú domáci Rusi a Dáni a z prvého koša k nim automaticky – bez žrebu – pripadne Belgicko, lebo korektná UEFA, ktorá neťahá politiku do športu, nedovolí, aby tam šla Ukrajina, posledné možné mužstvo z prvého koša (Taliansko, Španielsko, Nemecko a Anglicko už majú svoje miesta v skupinách dané, keďže ich mestá sú usporiadateľské), pretože sa nepatrí, aby proti sebe nastúpili krajiny vo vojnovom konflikte.

A čo bude robiť UEFA, ak náhodou Rusko a Ukrajina postúpia do finále? Asi sa o víťazovi šampionátu rozhodne korektne žrebom...

Ďalšou nehoráznou hlúposťou je zvolenie Baku ako usporiadateľského mesta. Ak si odmyslíme taký drobný detail, že Azerbajdžan neleží v Európe a akceptujeme, že historicky „hrával“ (a úvodzovky sú na mieste, lebo si nepamätám žiadneho hráča z Azerbajdžanu, ktorý by v mužstve ZSSR zanechal významnejšiu stopu) čoby súčasť Sovietskeho zväzu všetky kvalifikácie, od rozpadu ZSSR sme ho zdedili spolu s ďalšími ázijskými krajinami a jeho mužstvá hrávajú európske poháre, je viac než podozrivé, ako sa petrolejovému princovi darí presviedčať eurofunkcionárov o výhodnosti jeho voľby ako usporiadateľa (toť nedávno hostil finálový zápas Európskej ligy, čo mimoriadne ocenili najmä oba anglické kluby z jedného mesta prebojuvšie sa do finále).

Človeku sa pritom vybaví spomienka na film Vesničko má středisková a legendárnu vetu „Dolary, šéfe, dolary“, podporenú aférami kolegov - funkcionárov FIFA typu Katar, kde petrodoláre tiekli prúdom.

A úplne náhodou stál za touto myšlienkou Michel Platini, vtedy ešte šéf UEFA, ten Platini, ktorého zavreli a vyšetrovali kvôli dvom miliónom švajčiarskych frankov, ktoré mu poslal Sepp Blatter na účet len tak za údajné poradenstvo...

A tak sa niektorému z nešťastných mužstiev vylosovaných do skupiny A, ktorú usporiadajú Rím a Baku, môže stať a aj stane, že prvý zápas odohrá v Azerbajdžane, potom sa pekne krásne presunie do Talianska na zápas číslo dva, aby sa vzápätí pakoval znovu a hajde opäť do Ázie na zápas číslo tri.

Fanúšikov tohto tímu mi je už teraz ľúto a napríklad susedia Česi sa trasú, aby to neboli oni. (My to byť nemôžeme, aj keby sme sa na ME prebojovali, lebo my v takom prípade skončíme v skupine E, ktorú usporiadajú Bilbao a Dublin, a teda by nás určite čakalo Španielsko.)

Príde vám to retardované? Ak aj, našej milovanej Grétke to radšej nehovorte, lebo z toho leteckého mišmašu, ktorý nad Európou nastane počas majstrovstiev, dostane záchvat, a to by sme neradi, keby nás jej múdra prestali obohacovať.

Ďalším geniálnym nápadom európskych funkcionárov bolo, že na šampionát sa neprebojujú iba najlepšie tímy, ale šancu dostane aj mužstvo zo štvrtého výkonnostného koša Ligy národov, a tak na záverečnom turnaji uvidíme jedného zo štvorice Kosovo, Gruzínsko, Severné Macedónsko a Bielorusko. Nič proti nim, keby si účasť vybojovali v konfrontácii so všetkými súpermi, ale oni budú hrať proste iba medzi sebou. Na hlavu postavené.

No, a ak by ste si mysleli, že žrebom 30. novembra sa všetko skončí, mýlite sa. Ak totiž v baráži uspejú usporiadateľské mužstvá, ehm, buďme korektní, usporiadateľské krajiny ( a že ich tam je – Írsko, Rumunsko, Maďarsko, Škótsko), dôjde aj k presunom v jednotlivých už vyžrebovaných skupinách a dodatočné prelosovanie sa uskutoční hneď na druhý deň po finálových zápasoch baráže Ligy národov, symbolicky na deň bláznov 1. apríla.

Aj vzhľadom k tomuto dátumu by sa patrilo zakončiť túto šialenú prekombinovanosť a košatý nezmysel vtipnou bodkou. Výstižnejšiu a ironickejšiu, ako napísal čitateľ Marcel Vlna v diskusii k článku na idnes.cz, nevymyslím, a tak si dovolím odcitovať jeho:

"Prvý polčas v Ríme, druhý vo Wembley. Predĺženie v Baku, penalty v Teheráne. Nechápem, v čom vidíte problém."