SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Erdoganova kampaň proti Západu

Mešity, migranti a armáda sú teraz novými zbraňami prezidenta Erdogana v jeho kampani proti Západu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. (Zdroj: TASR/AP)

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si podľa tureckého novinára Abdurrahman Dilipaka "zaslúži titul kalif."

Erdogan je vrchným veliteľom ozbrojených síl Turecka, druhej najväčšej armády NATO, a po celej Európe má prostredníctvom siete mešít, islamských združení a kultúrnych centier svojich špiónov, píše Giulio Meotti v článku uverejnenom na serveri Gatestone Institute.

Vďaka nemu je Turecko na špičke svetového rebríčka v počte uväznených novinárov. Erdoganovi sa dokonca podarilo umlčať aj komikov, ktorí si ho vzali na mušku v Nemecku, keď im pohrozil súdom.

Skryť Vypnúť reklamu

Prezident Erdogan má pod palcom kontrolu imigrácie do Európy, vďaka tomu, že zadržiava obrovský počet migrantov v tureckých utečeneckých táboroch.

Zdá sa, že čím horšie sa Erdogan chová, tým je jeho vážnosť v Európe väčšia. Na zasadnutí v roku 2015 sa Erdogan údajne nahnevane oboril na predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a ostatných "lídrov EÚ", keď mu Juncker povedal, aby si uvedomil, že s ním na bruselskom summite zaobchádzajú ako s "princom".

Podľa George Friedmana z agentúry Stratfor:

"Turecko je teraz 17. najväčšou ekonomikou na svete - má väčšiu ekonomiku ako Saudská Arábia. Turecko má armádu a vojenskú kapacitu, ktorá je pravdepodobne najsilnejšia v Európe, okrem Veľkej Británie. Ak by boli napadnutí, tak by Turci porazili Nemcov počas popoludnia a Francúzov za hodinu. "

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa správy Štokholmského medzinárodného mierového inštitútu bol v roku 2018 turecký vojenský rozpočet 19 miliárd dolárov, o 24% viac ako v roku 2017.

Erdogan podriadil tureckú armádu - kedysi baštu tureckého nacionalizmu a sekularizmu - svojej politickej moci. Kým Európa je pacifistická a odmieta investovať do svojej vlastnej bezpečnosti alebo, ako Nemecko, odmieta podporovať rozpočet NATO, Turecko je agresívne.

Ovtedy, čo sa jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) stala v roku 2002 vedúcou tureckou politickou silou, usiluje Erdogan o posilnenie verejnej úlohy islamu v krajine.

Na verejných zhromaždeniach vyjadril turecký prezident svoj protest proti zvrhnutiu egyptského islamistického prezidenta Muhammada Mursího egyptskou armádou gestom "Rabia", rukou so štyrmi prstami zdvihnutými a skrytým palcom.

Skryť Vypnúť reklamu

Erdogan sa evidentne považuje za globálneho islamského lídra, ktorému prináleží vyhrávať národné voľby. Vďaka štyrom miliónom tureckých moslimov v Nemecku a rozsiahlym komunitám v Holandsku, Francúzsku, Rakúsku a inde má Erdogan v Európe skutočne obrovský vplyv.

Erdogan sa stavia do pozície lídra islamského spoločenstva (ummy), a vymedzuje sa voči kresťanstvu.

V septembri 2006 predniesol pápež Benedikt XVI. slávnu prednášku na Univerzite v Regensburgu, kde označil islam ako chybný zo svojej podstaty. Počas svojho prejavu citoval pápež kresťanského cisára zo 14. storočia:

"Ukážte mi, čo bolo Mohamedovým prínosom, a nájdete len veci zlé a neľudské, ako je jeho príkaz šíriť vieru, ktorú kázal, mečom."

Moslimský svet vzápätí na to hnevlivo vybuchol. Benedikt XVI. svoj názor dva mesiace potom na kajúcnom turné po Erdoganovom Turecku odvolal a podporil vstup Turecka do Európskej únie. Avšak rok predtým, než sa stal pápežom, sa vtedajší kardinál Ratzinger vyjadril, že Turecko by sa nikdy nemalo pripojiť k Európskej únii.

Skryť Vypnúť reklamu

"Európa nie je len geografická entita, je to predovšetkým kontinent európskej kultúry," povedal vtedy Ratzinger denníku Le Figaro.

"Spoločnú identitu dáva Európe jej kultúra. Tradície, ktoré ju formovali a umožnili vytvorenie tohto kontinentu, sú kresťanské. [...] Z tohto pohľadu bolo Turecko po celú svoju históriu vždy iným kontinentom a vystupovalo voči Európe v neustálej opozícii. Boli vedené vojny proti Byzantskej ríši, nasledoval pád Konštantinopolu, prebiehali balkánskej vojny a vojensky bola ohrozená dokonca aj Viedeň a celé Rakúsko. Preto si myslím, že by bolo chybou dávať medzi tieto dva kontinenty znamienko rovnosti."

Ratzinger pri inej príležitosti povedal, že "Turecko v Európskej únii by bolo veľkou chybou":

Skryť Vypnúť reklamu

"Európsky kontinent má svoju vlastnú kresťanskú dušu a Turecko, aj keď už nie je veľkou Osmanskou ríšou, je stále jej jadrom a má inú dušu, ktorú prirodzene musíme rešpektovať."

Benedikt aj Erdogan pochopili, že islamské Turecko je Nemesis kresťanskej Európy - od 7. októbra 1571, keď Európa spôsobila Osmanskej ríši katastrofálnu porážku v bitke pri Lepante, a od 12. septembra 1683, keď Európa opäť porazila Turkov pri Viedni, mesta, ktoré sa Turci historicky vždy snažili dobyť a použiť ako základňu pre svoju inváziu do zvyšku Európy.

Kresťanská Európa začala vyháňať osmanských Turkov zo svojho kontinentu po roku 1453, v polovici storočia, ktoré nasledovalo po páde Konštantinopolu, veľkého východného kresťanského centra, ktorého zrútenie znamenalo koniec ríše Byzantskej.

Skryť Vypnúť reklamu

Teraz sa zdá, že sa Erdogan na čele Turkov pokúša všetkými spôsobmi Európe pomstiť a zdanlivo používa ideológiu dobytia Európy, aby upevnil svoju vnútornú aj vonkajšiu moc.

Najsilnejším nástrojom Erdogana v jeho rokovaní s Európou sú migranti.

"Kričali ste, keď 50 000 utečencov dorazilo do Kapikuly," povedal Erdogan v roku 2016 s odkazom na hraničný prechod na tureckej hranici s Bulharskom.

"A potom ste sa začali pýtať, čo budete robiť, ak Turecko otvorí brány dokorán. Pozrite sa na mňa - ak si k nám budete stále viac dovoľovať, tak tie hraničné brány otvoríme. To by ste si mali veľmi dobre uvedomiť."

V októbri 2019 opakoval Erdogan rovnakú vyhrážku počas svojej vojenskej operácie proti Kurdom:

"Hej EÚ, prebuď sa! Ja to tu znova opakujem: ak budete našu operáciu definovať ako inváziu, naša odpoveď bude jednoduchá: otvoríme brány a pošleme vám do Európy 3,6 milióna migrantov."

Skryť Vypnúť reklamu

Európska únia, ktorá je neschopná zabezpečiť svoje vlastné hranice, hrá o čas.

Počas obdobia svojej doterajšej vlády nechal Erdogan postaviť údajne 17 000 mešít, čo je pätina všetkých mešít v Turecku. Najväčšia z nich sa nachádza v štvrti Camlica ležiacej v ázijskej časti Istanbulu.

Od Mali po Moskvu, cez Cambridge a Amsterdam, je Erdogan nepretržite "diplomaticky aktívny" v záujme svojho náboženstva.

"Najväčšia mešita na Balkáne" bola postavená Turkami v albánskej Tirane. "Najväčšiu mešitu v západnej Afrike" dal Erdogan postaviť v ghanskej Akkre. "Najväčšiu mešitu v strednej Ázii" postavil v Biškeku v Kirgizsku. "Najväčšou mešitou v Európe" bude jeho nová turecká mešita v Štrasburgu.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo Francúzsku plánuje Erdogan otvoriť aj turecké školy.

Erdogan dal úžasnú moc tureckému direktoriátu pre náboženské záležitosti (Diyanet), ktorý má teraz 120 000 zamestnancov a rozpočet ako dvanásť ostatných ministerstiev dohromady. V roku 2004 bola organizácia Diyanet so svojimi 72 000 zamestnancami približne polovičná. Vďaka tejto náboženskej sieti preniká Erdogan do vnútorných záležitostí Európy.

V Nemecku ovláda Turecko 900 mešít z celkového počtu 2 400. Tieto islamské centrá slúžia členom tureckej diaspóry a efektívne im bránia v asimilácii do nemeckej spoločnosti.

Erdogan vyzval Turkov žijúcich v Nemecku, aby sa neasimilovali, a vyhlásil, že tlak na asimiláciu migrantov v Európe je "zločinom proti ľudskosti".

Je jasné, že chce, aby Turci v Európe zostali súčasťou Turecka a ummy, globálnej moslimskej komunity.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 2018 oznámili rakúske úrady zatvorenie niekoľkých mešít pod tureckou kontrolou po tom, čo "deti v mešite financované z Turecka zohrali scénku z bitky o Gallipoli z obdobia prvej svetovej vojny." Podľa denníka The Guardian:

"Po tvrdom vládnym zákroku proti takzvanému "politickému islamu" má byť sedem mešít zatvorené a asi 60 tureckým imámom a ich rodinám hrozí vyhostenie z Rakúska.

Vtedajší rakúsky kancelár Sebastian Kurz vyhlásil, že krajina už nebude trpieť "paralelné spoločnosti, politický islam a radikalizáciu," o ktorých povedal, že "nemajú v našej krajine miesto."

Erdogan však veľmi dobre vie, že keď stojí proti Európe, sú čísla na jeho strane.

"Majte nie tri, ale päť detí. Pretože ste budúcnosťou Európy," nariadil vo svojom prejave Erdogan tureckej diaspóre.

Skryť Vypnúť reklamu

Štatistiky Eurostatu, oficiálnej štatistickej agentúry Európskej únie, ukazujú, že z hľadiska pôrodnosti je Turecko ďaleko pred Európou. Za jeden rok sa v Turecku narodilo viac ako 1,2 milióna detí, zatiaľ čo vo všetkých 28 členských štátoch EÚ sa narodilo len 5,07 milióna detí. Ako by Európa vyzerala, keby sa Turecko so svojimi 80 miliónmi Turkov stalo členom EÚ?

Keď Erdogan viedol v roku 1994 svoju volebnú kampaň na post starostu Istanbulu, hovoril o "druhom dobytí Istanbulu". (Prvým dobytím bola porážka kresťanského Konštantínopolu v roku 1453.)

Podľa exilového tureckého románopisca Nedima Gürsel si Erdogan ako starosta Istanbulu, vzal za úlohu všade často pripomínať dobytie Konštantínopolu Turkami.

"Oslavovať dobytie mesta, ktoré sa odohralo pred viac ako piatimi storočiami, sa môže zdať Európanom anachronické, povedal by som dokonca absurdné," píše Gürsel.

Skryť Vypnúť reklamu

"Pre Erdogana je však dobytie Konštantínopolu ďalšou zámienkou, ako Západ provokovať a pritom vrátiť tureckému ľudu stratenú hrdosť."

V januári 2019 prisľúbil Erdogan vo svojom symbolickom prejave k armáde pri hrobke osmanského predka Sulejmana Šáha víťazstvo nad Sýriou.

"Istanbul sa už nikdy znova nestane Carihradom," povedal Erdogan po masakri v novozélandskom meste Christchurch.

Erdogan je posadnutý históriou a berie ju ďaleko vážnejšie ako Európania.

"Premeníme Hagia Sofia z múzea opäť na mešitu," vyhlásil nedávno.

Hagia Sofia, postavená byzantským cisárom Justiniánom I. v roku 537 n. l., Bola počas 900 rokov najväčšou kresťanskou katedrálou - až do roku 1453, kedy Osmanská ríša porazila Byzantskú ríšu a dobyla Konštantínopol.

Skryť Vypnúť reklamu

Hagia Sofia sa potom stala jednou z najväčších mešít islamského sveta. V roku 1935 z nej prezident Mustafa Kemal Atatürk urobil múzeum.

Erdogan sa však zaviazal, že sa z nej opäť stane mešita, a na tomto predtým posvätnom kresťanskom mieste odrecitoval moslimskú modlitbu.

Erdogan sa tiež snaží rozširovať Turecko za jeho hranice - počínajúc Cyprom, gréckymi ostrovmi, sudánskym prístavom Suakin a Sýriou.

"Sme jedna veľká rodina 300 miliónov ľudí od Jadranu po Veľký čínsky múr," povedal Erdogan v nedávnom prejave v Moldavsku.

Hranice Turecka, vyhlásil v Izmire, sa tiahnu "od Viedne k pobrežiu Jadranského mora, od Východného Turkistan (čínska autonómna oblasť Sin-ťiang) až po Čierne more."

Aby rozšíril vplyv svojej krajiny, využíva Erdogan tiež turecké ozbrojené sily.

Skryť Vypnúť reklamu

"Turecká armáda má teraz najrozsiahlejšiu globálnu stopu od doby Osmanskej ríše," informuje novinár Selcan Hacaoglu.

Turecko-americký politológ Soner Cagaptay nazval svoju novú knihu "Erdoganove impérium".

Mešity, migranti a armáda sú teraz novými zbraňami prezidenta Erdogana v jeho kampani proti Západu.

Giulio Meotti je kultúrny redaktor denníka Il Foglio, taliansky novinár a spisovateľ.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Počet otestovaných za dva dni prekročil 121-tisíc

V pilotnej fáze testovania zatiaľ odhalili 4 432 infekčných osôb.

Koronavírus na Slovensku: Čakanie na testovanie v Bobrove.
Slovensko

Boris Kollár mal vážnu autonehodu, informoval premiér

Predseda parlamentu, jeho ochrankár aj vodič sú zranení.

Boris Kollár.
Slovensko

Policajti budú kontrolovať dodržiavanie opatrení vrátane zákazu vychádzania

V prípade zistenia porušení bude každý prípad polícia riešiť individuálne. Sankcie zostávajú ako doposiaľ, a to v blokovom konaní do 1 000 eur a v správnom konaní do 1 659 eur.

Ilustračné foto.
Európska únia

Rakúsky armádny imám mal sympatizovať s džihádom. Dostal okamžitý vyhadzov

Odvolaný Sijamhodzic obvinenia z islamizmu rezolútne odmietol. "Nikdy som nezdieľal džihádistické videá na svojej stránke, ani nezdieľam túto ideológiu," uviedol.

Sijamhodžič (vľavo) s bývalým vysokým predstaviteľom pre Bosnu a Hercegovinu Wolfgangom Petrischom.