SME
Sobota, 8. august, 2020 | Meniny má OskarKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Intelektuáli bijú na poplach: Radikálna ľavica ohrozuje slobodu slova na univerzitách

Cieľom univerzít má byť podpora konfrontácie myšlienok a kritického myslenia, nie intelektuálny konformizmus, tvrdia.

Ilustračná snímka.Ilustračná snímka. (Zdroj: TASR/AP)

PARÍŽ - Viac ako stovka francúzskych intelektuálov, akademikov a esejistov podpísala v polovici novembra výzvu k ochrane slobody prejavu na univerzitách, ktorú na svojich internetových stránkach zverejnil denník Le Figaro.

Medzi signatármi texte sú napríklad filozof a spisovateľ Pascal Bruckner, historik Alain Bensoussan, filozof Alain Finkielkraut alebo Anne-Marie Le Pourhietová, profesorka verejného práva na univerzite Rennes-II, píše server info.cz.

"V posledných mesiacoch univerzity zrušili najmenej päť podujatí, ktorým predchádzali hrozby rôznych lobistov a extrémne ľavicových organizácií," píše sa vo výzve.

Skryť Vypnúť reklamu

Intelektuáli popisujú aj konkrétne prípady takéhoto konania.

Napríklad v januári zrušila univerzita v Lille pod tlakom feministických hnutí a odborového zväzu SOS Solidaires vystúpenie poslanca Jeana Lasalla, ktorého tieto organizácie označujú za sexistu.

Parížska Sorbonna zase zrušila predstavenie Prosebnice od antického autora Aischyla kvôli jeho údajnému rasizmu, ďalšia parížska škola Sciences Po potom zvažovala zrušenie konferencie, na ktorej vystupoval vyššie spomínaný Finkielkraut.

Filozof, ktorý si pred niekoľkými mesiacmi vypočul rasistické nadávky pri demonštrácii žltých viest, je kontroverznou postavou - v čase, keď učil na Polytechnickej škole, proti jeho "kolonialistickým" názorom spísali kolegovia petíciu, nedávno zasa popudil časť verejnosti svojím odsúdením ženského futbalu.

Skryť Vypnúť reklamu

"Kedykoľvek univerzity týmto hrozbám podľahnú, zneuctia samy seba i svoje poslanie," píše sa vo výzve s tým, že cieľom univerzít má byť podpora konfrontácie myšlienok a kritického myslenia, nie intelektuálny konformizmus.

Hrozby násilím prichádzajú podľa viacerích akademikov oslovených konzervatívnym listom Le Figaro predovšetkým zo strany extrémnej ľavice.

"Predtým sa to dialo len sporadicky, v posledných dvoch rokoch je to však častejšie," hovorí Philippe Vendrix, prezident univerzity v Tours.

Scenár je vždy rovnaký - proti konferencii alebo nejakému vystúpenie sa vysloví skupina študentov hlásiacich sa k antifašizmu, často tiež k odborom a krajnej ľavici, a pohrozí násilím. Zvyčajne ide o študentov humanitných odborov.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedenie univerzity akciu zruší s odôvodnením, že jej ide o bezpečnosť účastníkov.

"Je tu vôľa, niekedy aj násilím, potlačiť niektoré formy debát, výmeny názorov vrátane výmien vedeckých," tvrdí Vendrix.

O "návrate násilia" na univerzitnej pôdu hovorí aj študentský odborový zväz UNI hlásiaci sa k pravici.

Protesty po upálení sa v Lyonu

Situáciu v posledných dňoch ešte vyostril pokus o samovraždu študenta na univerzite Lyon 2. Mladý muž sa zapálil a utrpel popáleniny na 90 percentách tela pred univerzitnou kantínou na protest proti vládnej politike.

Dvadsaťjedenročný mladík uviedol, že už nemá silu čeliť finančným problémom a že nie je schopný splácať nájom vo výške 450 eur.

Po jeho činu nasledovali študentské protesty v rade francúzskych miest, najmä v Saint-Étienne, odkiaľ pochádzal. Na univerzite v Lille bolo dokonca kvôli protestom niekoľkých desiatok študentov, ktorí obsadili amfiteáter, zrušené vystúpenie bývalej hlavy štátu Francoisa Hollanda.

Skryť Vypnúť reklamu

Niekdajší socialistický prezident uviedol, že má pre vlnu protestov pochopenie, odmietol však akceptovať akékoľvek násilie.

Pozornosť médií vzbudil aj následný výskum, ktorý ukázal, že každá druhá francúzska rodina si nemôže dovoliť platiť študentom bývanie, ak by chceli študovať ďalej od domova.

Tretina oslovených študentov potom vypovedala, že práve z tohto dôvodu si nakoniec zvolila iný odbor, ako pôvodne zamýšľala.

Študentské organizácie preto žiadajú zvýšenie štipendií o pätinu a ich rozšírenie o ďalších 100-tisíc študentov.

Vo vážnych finančných problémoch sa podľa prieskumov ocitlo v roku 2016 šesť percent francúzskych študentov, teda o tri percentá menej, než koľko činí európsky priemer.

Lepšie sú na tom zo skúmaných krajín v tomto smere len Česká republika, Švajčiarsko a Holandsko.

Skryť Vypnúť reklamu

Štipendium dnes vo Francúzsku dostáva asi 40 percent vysokoškolákov, teda viac ako 700-tisíc osôb. Jeho výška sa odvíja od sociálnej situácie rodiny, ročne sa pohybuje od 1020 do 5612 eur.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Európska únia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Tipos podpísal s Fun rádiom zmluvu za 240-tisíc

Tipos v minulosti nikdy s Fun rádiom zmluvu o vysielaní spotov nemal. Vlastníkom rádia je predseda parlamentu Boris Kollár.

Predseda NR SR Boris Kollár.
Ekonomika

Začal sa boj o minimálnu mzdu

Vlani pod 600 eur zarábalo na Slovensku 7,4 percenta ľudí.

Minimálna mzda sa od januára 2010 zvýši zo súčasných 295,50 eura na 307,70 eura.
Zahraničie

Britskí akademici musia skrývať svoje politické názory, tvrdí štúdia

Členovia akademickej obce s pravicovými názormi tvrdia, že sa pri zverejnení svojich názorov a úvah stretli s "agresívnym", "otvorene nepriateľským" a "surovým" konaním zo strany ľavicovo orientovaných kolegov.

Oxford
Slovensko

Pribudlo 43 nových prípadov nákazy, vykonali 3 099 testov

Sedemnásť nových prípadov je v troch mestách.

Ilustračná fotografia.