SME
Nedeľa, 9. august, 2020 | Meniny má ĽubomíraKrížovkyKrížovky
SLOVENSKO

Západ už nedobiehame tak rýchlo – dopredu nás ťahá priemysel, no v službách zaostávame

Doterajší model rozvoja ekonomiky založený na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile, relatívne nízkom zdanení a vhodných podmienok pre medzinárodné firmy sa začína vyčerpávať.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: ARCHÍV SME - Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA - Aj napriek tomu, že Slovensko si stále udržiava solídne tempo rastu ekonomiky, v životnej úrovni západné krajiny dobiehame pomalšie ako v minulosti.

Jedným z dôvodov je aj nižšia schopnosť našej ekonomiky efektívne rozdeľovať zdroje. Vďaka prílevu zahraničných investícií a nových technológií produktivita v priemysle dlhodobo rastie rýchlejšie než v okolitých krajinách.

V službách je však tento vývoj menej priaznivý. Vyplýva to z najnovšieho komentára Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Pred veľkou hospodárskou krízou v rokoch 2008/2009 slovenská ekonomika dobiehala v životnej úrovni vyspelé západné krajiny rýchlym tempom.

Skryť Vypnúť reklamu

Viac ako desať rokov totiž produktivita práce a HDP rástli oveľa rýchlejšie ako priemer Eurozóny. Spôsobil to najmä prílev priamych zahraničných investícií, či masívne vytváranie nových pracovných miest.

Po kríze však tempo rastu produktivity práce kleslo na polovicu a už sa nevrátilo na svoje predkrízové hodnoty. Aj keď sa zdá, že rast produktivity Eurozóny zostane naďalej nízky, spomalenie predstavuje riziko aj pre Slovensko.

Najväčšou brzdou Slovenska v dobiehaní životnej úrovne západných krajín je nízka súhrnná produktivita faktorov (TFP) a neefektívne rozdelenie práce a kapitálu.

TFP odráža ako efektívne sú využívané všetky vstupy vo výrobnom procese. Doterajší model rozvoja ekonomiky založený na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile, relatívne nízkom zdanení a vhodných podmienok pre medzinárodné firmy sa začína vyčerpávať.

„Optimálnou alokáciou práce a kapitálu, prijatím rôznych opatrení nie len na úrovní štátu ale aj v samotných firmách, by sme dokázali zvýšiť celkovú produktivitu ekonomiky približne o polovicu, čo by v konečnom dôsledku viedlo aj k nárastu HDP,“ povedal Juraj Cenker, riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík MF SR.

Neefektívnu alokáciu zdrojov je vidieť najmä pri malých (mikro) firmách. Tie tvoria približne 91 % zo všetkých firiem na Slovensku, no vyrábajú len 14% z celkovej pridanej hodnoty. Práve konsolidácia malých firiem do väčších a efektívnejších celkov by mohla zvýšiť produktivitu a rast slovenskej ekonomiky.

Z komentára IFP vyplýva, že rast produktivity práce a celkovej produktivity (TFP) ťahá najmä priemysel. Naopak, najväčšie medzery vidieť v službách, stavebníctve a poľnohospodárstve. Rozdiely sú aj z pohľadu vlastníckej štruktúry. Zahraničné firmy sú totiž v produktivite práce efektívnejšie až o 50%.

Situáciu v tejto oblasti môžu zlepšiť opatrenia, ktoré by mali prijať nie len samotné firmy, ale aj štát. Slovensko by sa malo viac orientovať na podporu výskumu a vývoja a znížiť administratívnu záťaž pri zakladaní a rušení firiem. Slovensko má tiež nedostatok stredne veľkých podnikov do 250 zamestnancov. Ich podiel je na úrovni 2,9% (Nemecko 17,6%). Situáciu môžu pozitívne ovplyvniť aj efektívnejšie fungovanie duálneho vzdelávania, podpora mobility pracovnej sily, zvýšená efektivita súdov a nové motivačné nástroje pri poskytovaní investičných stimulov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Požiar v bytovom dome si vyžiadal 11 mŕtvych, vrátane troch detí

Päť ľudí zomrelo po skoku z okna. Požiar bol založený úmyselne, páchateľa chytili.

Ilustračné foto.
Slovensko

Na Slovensku v sobotu pribudlo 30 prípadov ochorenia COVID-19

Nové prípady sú rozložené v pätnástich okresoch.

Ilustračná fotografia.
Slovensko

Tipos podpísal s Fun rádiom zmluvu za 240-tisíc

Tipos v minulosti nikdy s Fun rádiom zmluvu o vysielaní spotov nemal. Vlastníkom rádia je predseda parlamentu Boris Kollár.

Predseda NR SR Boris Kollár.
Ekonomika

Začal sa boj o minimálnu mzdu

Vlani pod 600 eur zarábalo na Slovensku 7,4 percenta ľudí.

Minimálna mzda sa od januára 2010 zvýši zo súčasných 295,50 eura na 307,70 eura.