SME
Nedeľa, 27. september, 2020 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Summit NATO odhalil nezhody medzi lídrami. Trump vynadal Macronovi

Ak chcete nejakých pekných bojovníkov Islamského štátu, môžem vám ich poslať, zaútočil Trump na Macrona. Erdogan sa vyhrážal, že jeho krajina nebude brániť východoeurópske štáty.

Trump a Macron prichádzajú na slávnostnú recepciu.Trump a Macron prichádzajú na slávnostnú recepciu. (Zdroj: SITA/AP)

LONDÝN - Severoatlantická aliancia (NATO) oslavuje sedemdesiate výročie svojho vzniku v pomerne bizarnej atmosfére.

Summit NATO v Londýne, ktorý mal demonštrovať jednotu 29 členských štátov a vojenskú silu aliancie, ukázal skôr konflikty medzi lídrami jednotlivých krajín.

Rusko, ktoré považuje alianciu za svojho nepriateľa číslo jedna, tiež nelenilo, a pri príležitosti výročného summitu vydalo viacero jedovatých stanovísk a vyhlásení.

Najväčší konflikt na summite eskaloval medzi Spojenými štátmi a Francúzskom, šlo však len o vyvrcholenie napätej situácie, ktorá medzi týmito krajinami panuje už dlhšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Zahanbiť sa nedal ani turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý pre zmenu kritizoval všetky zvyšné členské krajiny NATO a začal sa vyhrážať východoeurópskym členom aliancie, že Turecko ich v prípade potreby nebude pred nikým brániť.

Na začiatku sporu medzi Francúzskom a Spojenými štátmi, a tiež určujúcou témou samotného summitu, bolo nedávne vyhlásenie francúzskeho premiéra Emmanuela Macrona, že NATO je podľa neho v stave "mozgovej smrti".

Šlo o vyhlásenie, ktoré šokovalo nielen USA, a viacerí analytici ho spájali s Macronovou snahou preniesť väčšiu zodpovednosť v oblasti obrany na Európu a zvýrazniť tým dôležitú rolu Francúzska a seba samého.

Trump však Macronovi jeho nešťastný výrok na summite v Londýne vrátil aj s úrokmi. Ešte cestou do Londýna mu odkázal, že jeho výroky boli "veľmi, veľmi škaredé".

Skryť Vypnúť reklamu

"Myslím si, že to bolo urážlivé voči mnohým armádam. Nemôžete si len tak trúsiť takéto vyjadrenia o NATO. Je to veľmi neúctivé," hovoril Trump ešte pred stretnutím so samotným Macronom v Londýne.

Ani pri osobnom stretnutí však francúzskeho prezidenta nešetril a dokonca mu pohrozil tým, že do Francúzska pustí bojovníkov Islamského štátu, ktorých momentálne zadržiavajú v táboroch v Sýrii.

"Chceli by ste nejakých pekných bojovníkov Islamského štátu? Môžem vám ich dať," zaútočil Trump na Macrona.

Macron sa snažil zachovať chladnú hlavu a odvetil, že Paríž bude posudzovať bojovníkov Islamského štátu s francúzskym občianstvom každého samostatne.

Od Trumpa si za to vyslúžil poznámku, že jeho odpoveď bola "jedným z najväčších pokusov o neodpovedanie", aké kedy videl.

Agentúra The Associated Press (AP) pripomína, že k vyhroteniu vzťahov medzi USA a Francúzskom prispeli aj spory medzi oboma krajinami v obchodnej oblasti po tom, čo Francúzsko zaviedlo dane na technologické giganty sídliace v USA a Američania v odvete za to hrozia zvýšením ciel na tradičné francúzske výrobky od vín až po syry.

Na úplne inom leveli rečnil na summite turecký prezident Erdogan, ktorý sa ešte stále snaží presvedčiť svojich partnerov v NATO o tom, že najväčšou bezpečnostnou hrozbou - minimálne pre jeho krajinu - sú Kurdi v samotnom Turecku a v Sýrii.

Keďže zvyšné krajiny NATO na čele s USA odmietajú túto rétoriku a Kurdov vnímajú nie ako teroristov, ako ich označuje Erdogan, ale skôr ako spoľahlivých partnerov a spojencov, bez ktorých by sa nikdy nepodarilo poraziť Islamský štát, Erdogan voči nim naďalej stupňuje vyhrážky.

Zatiaľ čo donedávna hrozil "iba" tým, že zaplaví Európu utečencami zo Sýrie a iných blízkovýchodných krajín, ktorých momentálne po dohode s EÚ zadržiava na svojom území, na summit prišiel s novou vyhrážkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Erdogan v Londýne vyhlásil, že ak NATO nezačne podporovať jeho boj proti Kurdom, on na oplátku vojensky nepodporí obranu Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska, ak o ňu budú žiadať.

Členské krajiny NATO sú pritom viazané Článkom 5 Severoatlantickej zmluvy k tomu, že ak akúkoľvek z členských krajín napadne nepriateľ, musia jej prísť na pomoc.

Erdogan nemenoval krajinu, ktorá by mala zaútočiť na Poľsko a pobaltské štáty, tie sa však prirodzene obávajú útoku zo strany Ruska. S ním má naopak Erdogan v poslednom čase veľmi vrelé vzťahy.

Príležitosť posilniť spory medzi jednotlivými členmi NATO si v utorok nenechalo ujsť ani samotné Rusko. Odmietavé a posmešné stanovisko k summitu NATO a k celej činnosti aliancie vydal v utorok najprv hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, a neskôr aj jeho šéf, ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa Peskova Moskva sleduje summit v Londýne "s veľkou pozornosťou", no podľa jeho ďalších slov si od neho nesľubuje nič pozitívne.

"NATO je produktom éry konfrontácie, éry studenej vojny," vyhlásil Peskov a dodal, že Rusko sa do tohto obdobia údajne už nechce vrátiť.

Skryť Vypnúť reklamu

"Aliancia, ktorá bola vytvorená a vybudovaná konfrontačnou ideológiou, nemôže priniesť nič iné ako konfrontáciu," mieni Peskov.

Putin zopakoval známu pozíciu Moskvy, že prípadné ďalšie rozširovanie NATO, či zväčšovanie jeho vojenských kapacít, predstavuje ohrozenie pre národnú bezpečnosť Ruska. Činnosť aliancie navyše podľa Putina nezodpovedá "rapídne sa meniacej globálnej situácii".

Putin sa posťažoval, že NATO údajne odmietlo ruskú ponuku na spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane boja proti medzinárodnému terorizmu či boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia.

NATO sa podľa neho k Rusku vždy v minulosti "zle správalo" a odmietlo brať ohľad na obavy Ruska.

Podľa mnohých predstaviteľov členských krajín NATO je to naopak Rusko, kto bráni bližšej spolupráci, keďže sa v rozpore s realitou stále považuje za jeden z mocenských pólov dvojpólového svetového poriadku, ktorý už neexistuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Ruské vedenie túto novú situáciu odmieta akceptovať a rozohráva proti Západu ďalšie mocenské hry vrátane kybernetickej vojny a snáh o ovplyvňovanie volieb v západných krajinách.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Trump nominoval na Najvyšší súd podľa očakávania Amy Coneyovú Barrettovú

Barrettová, praktizujúca katolíčka a profesorka práva, je hlboko konzervatívna a pokladajú ju za nepriateľku práva na interrupciu. Prejsť musí ešte senátom, kde majú republikáni prevahu.

Sudkyňa Amy Coneyová Barrettová.
Zahraničie

Veliteľka polície napísala, že si výtržníci BLM "nezaslúžia ani letmý pohľad." Prepustia ju

Zatkli muža, ktorý postrelil dvoch policajtov. Protestujúci sa pred zatýkaním schovali v kostole.

Zatýkanie v Louisville.
Európska únia

Hlavný podozrivý sa priznal k útoku v Paríži

Povedal, že útok vykonal "v súvislosti s opätovným zverejnením karikatúr" proroka Mohameda v časopise Charlie Hebdo.

Zranený muž po útoku sekáčikom s policajtmi.
Slovensko

Premiér by nemal viniť ľudí za nárast prípadov, hovorí Pellegrini

Šeliga deklaroval, že nikto nechce zavrieť hranice. Pondelňajšie opatrenia by mali reflektovať čo najnormálnejší život ľudí a zároveň by mali chrániť ich zdravie. Obaja vyzvali ľudí, aby nosili rúška.

Vľavo Juraj Šeliga, v strede Peter Pellegrini.