SME
Nedeľa, 3. júl, 2022 | Meniny má Miloslav

Pomalá erózia "sanitárneho kordónu" vo Švédsku

Švédska pravica si začína zvykať na myšlienku spolupráce so stranou Švédskych demokratov, ktorá bola dlho tabu.

Líder Švédskych demokratov Jimmie Akesson.Líder Švédskych demokratov Jimmie Akesson. (Zdroj: TASR/AP)

Švédski demokrati, Sverigedemokraterna (SD), sú z celého miestneho politického spektra najviac skeptickí voči imigrácii z tretieho sveta.

V celoštátnom parlamente, Riksdagu, sedia od roku 2010. Vtedy mali len 5,7% hlasov a dvadsať poslancov z 349 celkom. Odvtedy ich volebné výsledky vzrástli. V posledných švédskych voľbách získala SD 17,5 percenta, čo bolo viac ako minule, ale menej, než sa čakalo, píše publicista Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webovej stránke kechlibar.net.

Švédska politika sa tradične delí na dva bloky (ľavicový a pravicový), v prípade SD sa však oba bloky zhodli, že s nimi nechcú mať nič spoločné.

SkryťVypnúť reklamu

Tomu sa zvyčajne hovorí sanitárny kordón a ten bol naposledy potvrdený ešte v januári tohto roka, keď dve menšie stredopravé strany radšej podporili menšinovú ľavicovú vládu, len aby SD nezískala vplyv.

Tým však zároveň "podrazili" svojich spojencov na pravici, s ktorými predtým po pätnásť rokov vytvárali tzv. Alianciu. (R.I.P.)

Dôvody k tomuto kordónu sú všelijaké, veľa sa hovorí o nečistých koreňoch strany, ktorá vo svojich začiatkoch skutočne priťahovala tvrdých rasistov; avšak jej súčasný predseda Jimmie Åkesson sa pomerne dosť snaží jej obraz v tomto zmysle očistiť, aj za cenu vyhadzovania zjavne problémových jedincov.

Osobne by som odhadoval, že ide aj o to, že politické Švédsko sa príliš zžilo s vlastným obrazom čoby humanitárnej superveľmoci, a nechce si pripustiť, že medzi voličmi došlo v imigračných záležitostiach k trvalej zmene nálad.

SkryťVypnúť reklamu

Ak vynecháme nepriamy vplyv skrze rastúce preferencie, mali Švédski demokrati na celoštátnej scéne doteraz len jeden okamih úspechu, a to v roku 2014, keď "zostrelili" štátny rozpočet vtedajšej ľavicovej vlády a nebolo ďaleko k predčasným voľbám.

Na regionálnej úrovni už tak izolovaní nie sú, v mestečku Hörby na juhu Švédska získali vlani prvého starostu a v niekoľkých ďalších mestách pomohli zosadiť sociálnych demokratov a podporujú pravicové mestské rady z opozície.

Vláda, ktorú začiatkom roka 2019 vytvorili sociálni demokrati so Zelenými, od začiatku spoliehala len na veľmi tesnú podporu v parlamente. Sám predseda vlády Stefan Löfven je poslednom čase nepopulárny, dokonca má v celoštátnom švédskom prieskume horšie výsledky než Åkesson sám.

SkryťVypnúť reklamu

Preferencie sociálnych demokratov počas posledného roka poklesli a preferencie SD naopak vystúpili, aj keď to ešte nie je záruka volebného výsledku; SD mala veľmi vysoké preferencie už za migračnej krízy v rokoch 2015-2016, ale nakoniec nezožala toľko hlasov, v koľko dúfala.

Každopádne v súčasnosti by ľavica vládu neposkladala ani približne a Zelení sa pohybujú na samotnej hranici zvoliteľnosti.

Čo zákonite v pravicových stranách vedie k otázke, čo robiť, aby sa zase dostali k moci. A je zrejmé, že bez pomoci Švédskych demokratov by to v takýchto číselných pomeroch nešlo.

Prvou stranou, ktorá vyjadrila otvorenosť k nejakej spolupráci so švédskymi demokratmi, bola menšia strana KD (kresťanskí demokrati), ktorej predsedníčka Ebba Busch Thorová v marci 2019 povedala, že sa chce baviť "so všetkými stranami".

SkryťVypnúť reklamu

To bolo na švédske pomery niečo ako revolúcia a voličom to zjavne nevadilo; podpora KD dokonca nejakú dobu vystúpila nad desať percent. (Pozri predošlý graf, kde sú vyznačené tmavo modrou farbou.)

Ku skutočne zásadnému posunu ale došlo pred pár dňami. Tradične najväčšou stranou na pravici bývali Umiernení čiže Moderaterna, ktorých predseda Ulf Kristersson sa ešte vlani zaprisahával, že so švédskymi demokratmi nebude "vládnuť, spolupracovať ani hovoriť" (zdroj). Avšak doba nehovorenia očividne skončila, pretože tento týždeň sa Åkesson a Kristersson prvýkrát osobne stretli, aby prebrali možnú spoluprácu na dôležitých témach v parlamente. A šéf umiernených Ulf Kristersson k tomu potom napísal toto:

"Umiernení a Švédski demokrati sú odlišné strany s odlišnými ideológiami a na niektoré veci máme iný názor. Navzájom sa však k sebe správame s rešpektom a v niektorých dôležitých témach premýšľame rovnako. Čo sa týchto tém týka, chcel by som samozrejme, aby sme spolupracovali aj v parlamente. "

SkryťVypnúť reklamu

To je teda posun od "nebudeme sa s nimi baviť", že? Zrazu sa k sebe správajú s rešpektom. A stačil k tomu jeden rok.

Čo sa stalo? Určite k tomu prispela "zrada" menších koaličných partnerov na pravici, ktorí podporili menšinovú ľavicovú vládu. Určite k tomu prispel aj vývoj volebných preferencií a neobľúbenosť súčasného premiéra.

Ale svoj podiel mala možno aj tohtoročná vlna výbuchov, ktorú dnes rieši aj notoricky zdržanlivá BBC. Nehovoriac o niekoľkých spektakulárnych vraždách.

Realita sa skrátka nakoniec vždy nejako presadí, len niekedy pomaly a inokedy rýchlejšie.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu