SME
Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Európsky parlament by mal podľa Slovákov riešiť nezamestnanosť, zdravotníctvo a potraviny

Väčšinu občanov členských krajín Európskej únie trápia najmä klimatické zmeny.

Európsky parlament.Európsky parlament. (Zdroj: TASR/AP)

BRUSEL - Väčšinu občanov členských krajín Európskej únie trápia najmä klimatické zmeny. Slováci by však chceli najmä opatrenia zamerané na boj proti nezamestnanosti.

Naznačili to v utorok zverejnené výsledky prieskumu Eurobarometra, ktorý si objednal Európsky parlament (EP).

Jesenný Eurobarometer - uskutočnený v dňoch 9. až 21. októbra formou osobných rozhovorov - sa už tradične pýtal občanov z 28-člennej Únie, ktorým politickým otázkam by sa mal Európsky parlament venovať.

Približne tretina respondentov z rôznych kútov EÚ spomenula na prvom mieste boj proti klimatickým zmenám (32 percent), ďalej to bol boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (31 percent), boj proti terorizmu (24 percent) a tiež boj proti nezamestnanosti (24 percent).

SkryťVypnúť reklamu

Slováci by podľa tohto prieskumu chceli, aby sa EP zaoberal najmä otázkou nezamestnanosti (28 percent), právami spotrebiteľov a kvalitou zdravotníckych služieb (27 percent), bezpečnosťou potravín (27 percent) a bojom proti klimatickým zmenám (25 percent).

V priebehu minulého roka najmä klimatické protesty vedené mládežou zmobilizovali milióny občanov v EÚ a na celom svete.

Údaje z roku 2019 odrážajú tento pocit klimatickej núdze, keď väčšina respondentov (52 percent) považuje zmenu klímy za najnaliehavejšiu environmentálnu otázku, za ktorou nasleduje znečistenie ovzdušia (35 percent), znečistenie morí (31 percent), odlesňovanie (28 percent) a rastúce množstvo odpadu (28 percent).

Okrem toho sa takmer 60 percent Európanov domnieva, že protesty vedené mládežou prispeli tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni k väčším politickým opatreniam proti zmene klímy.

SkryťVypnúť reklamu

Čo sa týka hodnôt, ktoré by mal EP obhajovať, na prvej priečke sa umiestnili ľudské práva (48 percent EÚ, 50 percent SR), potom sloboda prejavu (38 percent EÚ, 41 percent SR) a rodová rovnosť (38 percent EÚ a 31 percent SR) nasledované solidaritou medzi členskými štátmi (33 percent EÚ, 31 percent SR).

Prieskum tiež naznačil, že 59 percent Európanov podporuje členstvo svojej krajiny v EÚ. Podpora občanov je už tretí rok po sebe vysoká.

Na otázky spojené s tým, ako v EÚ funguje demokracia, spokojnosť vyjadrilo 52 percent občanov Únie, čo predstavuje nárast o tri percentuálne body. Pozitívne vnímanie fungovania demokracie v EÚ narástlo aj medzi respondentmi na Slovensku, a to na 50 percent, čo predstavuje nárast o šesť percentuálnych bodov voči stavu z minulého roka.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa výsledkov Eurobarometra si 56 percent Slovákov myslí, že hlas Slovenska má v EÚ váhu. Narástol aj počet Slovákov, ktorí sú spokojní s fungovaním demokracie vo svojej krajine, a to o sedem percentuálnych bodov na 48 percent.

Obraz Európskeho parlamentu na Slovensku je podobný priemeru EÚ: 30 percent Slovákov má o zákonodarnom zbore EÚ pozitívnu predstavu, pričom viac ako polovica (51 percent) respondentov ho vníma neutrálne.

Z výskumu vyplýva aj skutočnosť, že 58 percent Európanov by chcelo, aby Európsky parlament hral významnejšiu úlohu. Ide o nárast o sedem percentuálnych bodov od jari 2019 a najvyšší výsledok od roku 2007. Na Slovensku zostáva toto číslo oproti poslednému prieskumu ustálené na 39 percent.

Eurobarometer poskytol aj pohľad na to, o aký druh informácií o EÚ sa občania zaujímajú.

SkryťVypnúť reklamu

Tri štvrtiny Európanov (77 percent) by chcelo viac informácií o európskych inštitúciách, nasledujú informácie o konkrétnych účinkoch európskej legislatívy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a tiež informácie o EP a poslancoch.

Slovákov najviac zaujíma, čo konkrétne urobila alebo zmenila EÚ v ich meste, regióne alebo krajine.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu