Sviatok svätej Lucie je spájaný so svetlom. Trinásty december bol pred reformou v kalendári najkratším v roku, čiže aj najtmavším.
Keďže však Lucia prináša svetlo, dni sa majú už predlžovať. V niektorých rodinách, aj po dedinách sa traduje, že v tento deň sa darí čarodejníckym praktikám a bosoráctvu. Ale to určite nemá nič spoločné s dnešnou patrónkou svätou Luciou.
Chcela zostať čistá
Lucia bola vychovávaná ako kresťanka a už ako mladé dievča zasvätila svoj život Bohu. Túžila po čistote, no svoj sľub držala v tajnosti pred mamou, ktorá ju chcela vydať.
Lucia raz presvedčila svoju matku, aby sa išla modliť k hrobu sv. Agáty za uzdravenie, pretože bola veľmi chorá. Naozaj sa uzdravila a z vďačnosti za to súhlasila, aby jej dcéra žila ako mníška. Ohrdnutý ženích Luciu udal ako kresťanku. Bolo to totiž v čase prenasledovania kresťanov.
Mučili ju...
Sudca ju presviedčal, aby sa vzdala svojej viery. No ona sa nedala ničím a nikým zastrašiť. Hovorí sa, že keď jej hrozili, že ju odvedú do nevestinca, aby ju tam zneuctili, povedala: „Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí.“
Keď ju chceli odviezť, nemohla sa pohnúť z miesta, rozhodli sa preto, že ju upália, ale ani to im nevyšlo. Preto ju mučili a sťali mečom. Ona aj počas najbolestnejších chvíľ nabádala ľudí k viere v Boha.
Podľa niektorých verzií Luciu oslavovali už v 6. storočí a v stredoveku ju vzývali ako ochrankyňu pred očnými chorobami.