SME
Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Jadrová energia bude súčasťou boja proti klimatickej kríze

Spomenutie jadrovej energetiky ako súčasti tohto plánu bolo podmienkou Českej republiky, Maďarska a Poľska. Poľsko zaň nakoniec aj tak nehlasovalo.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR)

BRUSEL - Využívanie jadrovej energie bude súčasťou boja krajín Európskej únie proti klimatickej kríze.

Taký je výsledok dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, ktorého hlavnou témou boli plánované zmeny v európskom hospodárstve, smerujúce k jeho úplnej alebo aspoň takmer úplnej uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Výslovné spomenutie jadrovej energetiky ako súčasti tohto plánu bolo podmienkou Českej republiky, Maďarska a Poľska na to, aby tento plán schválili.

Jeden z členov tohto východoeurópskeho odbojného tria, Poľsko, plán napriek tomu nepodporil, no ani ho nevetoval a tým umožnil jeho prijatie.

Podľa výsledného dokumentu si Európska rada "uvedomuje potrebu zaistiť energetickú bezpečnosť členských krajín a rešpektovať ich právo na to, aby si sami zvolili svoj energetický mix a vybrali tie najvhodnejšie technológie".

SkryťVypnúť reklamu

"Niektoré krajiny deklarovali, že ako súčasť ich národného energetického mixu využívajú jadrovú energiu," uvádza sa v dokumente.

S vedomím, že prelomiť hroziace veto troch východoeurópskych krajín, ktoré zablokovali dohodu o postupnom prechode na uhlíkovú neutralitu už na júnovom summite, bude nesmierne ťažké, predstavila nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen už v stredu takzvaný "Európsky zelený údel".

Ide o dohodu, v rámci ktorej chce dať EÚ sto miliárd eur na pomoc tým členským krajinám EÚ, ktoré sú najviac závislé od fosílnych palív.

Aj tak nebolo dlho isté, či to Prahu, Varšavu a Budapešť presvedčí. V tom, aby bolo v záveroch summitu ako súčasť boja proti klimatickej kríze spomenuté aj využívanie jadrovej energie, mali východoeurópske štáty prirodzenú podporu Francúzska, ktorého energetika je založená z veľkej časti na jadre.

SkryťVypnúť reklamu

"Jadro je súčasťou plánu. Krajiny, ktoré sú závislé len na uhlí, nebudú schopné prejsť z večera na ráno len na obnoviteľné zdroje," hovoril už pred summitom francúzsky prezident Emmanuel Macron.

V piatok po skončení summitu sa bránil, že to nebol on, kto do výslednej dohody "prepašoval" zmienku o jadre:

"Toto explicitné spomenutie jadra požadovala Česká republika a Poľsko. Ja som to nepotreboval. Je ale pravda, že nemôžeme požadovať od krajín, ktorých domáca produkcia závisí zo 60 či 70 percent na uhlí, aby prešli z večera na ráno na obnoviteľné zdroje," zopakoval Macron.

Výsledky summitu si pochvaľoval český premiér Andrej Babiš:

"Jadrová energia je čistá energia. Neviem, prečo s tým niektorí ľudia majú problém," vyhlásil.

SkryťVypnúť reklamu

Pridal sa aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý vyhlásil, že bez jadrových elektrární by EÚ nebola schopná dosiahnuť vytýčené zmeny.

S plánom vyslovene spomínať jadrovú energiu pôvodne nesúhlasili viaceré krajiny, ktoré sa dlhodobo stavajú proti jadru, konkrétne Rakúsko, Nemecko či Luxembursko, nakoniec s tým však súhlasili.

Jadrová energetika je súčasťou energetického mixu v 14 z celkového počtu 28 členských krajín EÚ a na celoeurópskej úrovni sa podieľa na výrobe elektriny zhruba tridsiatimi percentami.

Mnohí ekológovia z nej však - napriek jej nesporným výhodám v boji proti znižovaniu emisií - naďalej nie sú nadšení, a upozorňujú na riziko veľkých havárií, aké poznáme z Černobyľu či japonskej Fukušimy.

Navyše, hoci sa členské krajiny EÚ nakoniec na pláne na prechod k bezuhlíkovej ekonomike dohodli, odborníci varujú, že EÚ je momentálne veľmi ďaleko od toho, aby sa jej podarilo splniť ciele, ktoré si sama v tomto smere vytýčila.

V stredu to na medzinárodnej konferencii o klimatických zmenách v Madride priznala aj Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). Podľa EEA, ak zostanú opatrenia v boji proti vypúšťaniu skleníkových plynov také, aké jednotlivé členské štáty EÚ momentálne deklarujú, do roku 2030 sa zníži množstvo vypúšťaných skleníkových plynov do atmosféry z územia krajín EÚ oproti úrovni z roku 1990 len o tridsať percent.

Únia, ktorá sa rada vidí v úlohe svetového lídra v oblasti boja proti klimatickej kríze, si pritom stanovila za cieľ znížiť toto množstvo do roku 2030 nie o 30, ale o 40 percent. Aj tento cieľ pritom mnohí odborníci označovali ako slabý a žiadali, aby sa únia zaviazala až k 55-percentnému zníženiu emisií do roku 2030, pretože ani zníženie o 40 percent by podľa nich nemuselo zabrániť dnes ešte nepredstaviteľným zmenám klimatickej situácie na Zemi.

"Súčasné trendy ukazujú, že v oblastiach ako znižovanie emisií skleníkových plynov, priemyselných emisií, produkcie odpadu, zvyšovania energetickej efektivity a zvyšovania podielu obnoviteľnej energie sa pokrok spomaľuje. Výhľadovo, súčasná miera pokroku nebude dostatočná na splnenie cieľov vytýčených pre roky 2030 a 2050," priznala v aktuálnej správe EEA.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu