SME
Nedeľa, 9. august, 2020 | Meniny má ĽubomíraKrížovkyKrížovky
ANALÝZA

Britské voľby rozhodol aj koniec červeného múru na severe Anglicka

Tradičný blok labouristických okrskov sa fragmentoval - aspoň zatiaľ. Výsledky volieb podľa veku však dvíhajú konzervatívcom varovný prst.

Počítanie hlasov v Belfaste. Počítanie hlasov v Belfaste. (Zdroj: TASR/AP)

Predčasné voľby vo Veľkej Británii drvivo vyhrala konzervatívna strana. Hlavná opozičná sila, labouristi, si odniesla ťažkú ​​porážku - najmenší počet kresiel od roku 1935.

Pritom v absolútnych číslach tie posuny zase tak veľké neboli. Pre toryovcov hlasovalo len o asi 300-tisíc ľudí navyše oproti roku 2017.

Corbyn získal celkovo 10 miliónov voličov, teda zhruba rovnako ako Miliband roku 2015. Pri prepočte na poslanecké kreslá podľa britského systému však hrá úlohu to, kde tie hlasy získate, a nielen ich celkový počet.

Skryť Vypnúť reklamu

A labouristi stratili hlasy vo svojich kľúčových volebných okrskoch na priemyselnom severe Anglicka. V miestach, kde ich kandidáti "dedili" kreslá po celé generácie, tak spoľahlivo doľava, že sa im hovorí red wall, červený múr. Teda do včerajška sa im tak hovorilo.

Jeremy Corbyn už tiež ohlásil svoj zámer vzdať sa vedenia strany, aj keď tak neurobí s okamžitou platnosťou, ale až po období "rozjímanie" (reflection).

Poďme sa teda pozrieť na to, čo sa stalo.

Než sa začnú konzervatívni čitatelia potľapkávať po ramenách, ako to tí hlúpi ľavičiari spackali, je tu jeden varovný graf. Toto je síce veľké víťazstvo, ale trvalý posun to byť nemusí, ak nálady v jednotlivých vekových kategóriách vyzerajú takto:

Je zaujímavé, že zatiaľ čo triedne (to sú tie kategórie AB-DE) boli tieto voľby pomerne vyrovnané, vekovo Corbynovci medzi mladými úplne triumfovali a hlavnou záchranou konzervatívcov bola kategória nad 45 rokov a tiež ďaleko väčšia disciplína starších voličov v tom, skutočne k tej urne dôjsť.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvlášť tá kategória 35-44 je varovná, to už by mali byť ľudia s nejakým majetkom a vybudovanou spoločenskou pozíciou, takže ak hlasovali zo 45% pre stranu, ktorá prišla s najľavicovejším programom za posledné desiatky rokov, naznačuje to, že sa asi necítia ekonomicky zrovna komfortne.

Avšak tieto voľby boli hlavne o Brexite a konzervatívci sa podľa toho zariadili, kým labouristi nie. Základným sloganom Johnsonovej kampane bolo "Get Brexit Done", opakované donekonečna zo všetkých médií.

Konkurenčné labouristické heslo "It 'Time For Real Change" nebolo ani zďaleka tak konkrétne a pôsobilo dojmom, že najväčšej politickej téme posledných rokov sa strana trochu vyhýba.

On to nebol len dojem; labouristi skutočne v predvolebnej kampani veľa hovorili o poštátnení infraštruktúry, dopravy a pod., ale Brexitu venovali len málo pozornosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani oficiálna pozícia ich programu, totiž, že v prípade svojho víťazstva dojednajú novú odchodovú dohodu s EÚ a potom ju predložia na schválenie v druhom referende (vrátane možnosti "Zostať v únii"), nepôsobila veľmi realisticky. Pre začiatok nebol ani náznak, že by EÚ ako druhý rokovací partner k niečomu takému vôbec súhlasila.

Labour Party sa v tejto situácii však neocitla celkom dobrovoľne. Ťažiskom jej elektorátu boli až doteraz dve značne nekompatibilné skupiny ľudí: robotnícka vrstva z priemyselného severu krajiny, kde zvíťazilo Leave a kde sú ľudia vcelku patriotickí; a "ukecané vrstvy" (chattering classes) hlavne z Londýna, pre ktorých je EÚ splnený sen a akýkoľvek nacionalizmus nočnou morou z minulosti, ktorá sa vracia zadusiť ich prosperitu. Skúste napísať jednotný program pre Tomáša Halíka a baníka Slivku z Orlovej. Tiež sa vám to nepodarí.

Skryť Vypnúť reklamu

Labouristom sa ich skutočne široké rozkročenie tento rok vypomstilo. V Londýne si viedli dobre a získali tam navyše okrsok Putney. Zato vo svojej bývalej mocenskej základni na severe zažili volebný masaker; červený múr sa zrútil.

Do rúk konzervatívcov padli aj okrsky, ktoré posledných šesťdesiat-sedemdesiat rokov patrili labouristom. Rekord predstavovalo Burnley, ktoré prišlo o labouristického poslanca po 109 rokoch hegemónie.

"Ak sa niečo podstatné nezmení, tak vlastne neviem, za čím labouristická strana stojí. Nereprezentuje ľudí, kvôli ktorým sme vznikli," povedala Ruth Smeethová, jedna z poslankýň, ktoré prišli o kreslo.

Prepočítané na poslanca bol labouristický výsledok najhorší od roku 1935 a v pravicových médiách sa často pripomína rok 1983, keď labouristi nasadili proti Thatcherovej veľmi ľavicový manifest a drvivo prehrali; začalo sa mu hovoriť najdlhší list na rozlúčku v histórii.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto porovnanie má ale jeden nedostatok. Nový predseda konzervatívcov Boris Johnson by nevyhral medzi robotníkmi na severe len skrz Brexit a Brexit.

Johnson sa v praktickej politike značne odlišuje od svojich predchodcov, najmä väčšou ochotou míňať. Napríklad je ochotný opäť posilniť policajný zbor, ktorý bol v rokoch 2010-2018 práve jeho konzervatívnymi predchodcami tvrdo zoškrtaný, alebo viac investovať do infraštruktúry mimo Londýna.

V krajine, ktorej hlavné mesto trochu prerástlo rozumné rozmery a pôsobí tak trochu dojmom štátu v štáte, zatiaľ čo periférie stagnujú, môže mať taký sľub efekt aj medzi voličmi z ľavej časti spektra.

(Mimochodom, čo sa toho prerastania týka, zaujímavý graf podľa rozloženia volebných okrskov a tým pádom aj obyvateľstva: zdroj)

Skryť Vypnúť reklamu

Toľko Anglicko, ktoré chce "von" a týmito voľbami to dalo jednoznačne najavo.

V Škótsku naopak výrazne posilnila Škótska národná strana, ktorá dobyla valnú väčšinu škótskych poslaneckých kresiel.

O kreslo v Škótsku prišla v prospech SNP aj Jo Swinsonová, predsedníčka liberálnych demokratov. (Táto pani sa nedávno preslávila nesmierne širokou definíciou ženstva v televízii. Zdá sa však, že gender tieto voľby veľmi neovplyvnil, pozri vyššie graf podľa voličských skupín. Muži a ženy hlasovali dosť podobne.)

SNP požaduje nové referendum o škótskej nezávislosti, avšak je na Westminsteru, či ho umožní; ďalšia existencia Spojeného kráľovstva totiž nepatrí medzi devolvované práva. Samozrejme je možné, že Škóti skúsia to isté, čo Katalánci, vyhlásiť si referendum sami. Avšak situácia sa od tej španielskej značne líši; v nekatalánskej časti Španielska patrí jednota krajiny k extrémne kontroverzným témam, kdežto v Anglicku je populácia v tomto smere vcelku ľahostajná.

Skryť Vypnúť reklamu

Samozrejme aj Angličania majú svoje názory "Áno" či "Nie", ale že by kvôli tomu vznikali nové strany a v starých sa diali palácové prevraty, to sa povedať nedá.

Preto považujem za možné, že im na to Johnson prikývne. Ak sa potom Škóti rozhodnú pre nezávislosť, posunie sa celé politické spektrum zvyšku Británie doprava; ak opäť zostanú, tretie referendum na tú istú tému už nebudú môcť s vážnou tvárou požadovať.

Posledné miesto, ktoré stojí za komentár, je Severné Írsko. V skôr loajalistickej provincii prebieha pozvoľný demografický posun ku katolíkom, ktorí majú viac detí. Tento rok po prvýkrát získala strana Sinn Féin, presadzujúca zjednotenie s Írskou republikou, viac kresiel než loajalisti.

Na fungovanie parlamentu v Londýne to nebude mať veľký vplyv, pretože poslanci za Sinn Féin sa jeho práce zásadne nezúčastňujú. (Poslanec Dolnej snemovne musí totiž prisahať vernosť kráľovnej, čo by žiadny írsky nacionalista neurobil.)

Skryť Vypnúť reklamu

Dôsledkom je zmenená vládna väčšina: zatiaľ čo teoreticky potrebuje vláda v 650-člennom parlamente 326 kresiel, prakticky je to tak o päť menej. Ak majú po týchto voľbách konzervatívci 365 kresiel, v praxi to znamená veľmi solídnu pracovnú väčšinu 45 hlasov.

Na budúce zotrvanie Severného Írska v Spojenom kráľovstve to však vplyv časom mať bude. Demografia je dosť podstatnou súčasťou politického vývoja.

Samozrejme sa ponúka ešte tretie riešenie, rozdeliť Severné Írsko znovu na republikánsku časť, ktorá by sa pripojila k Írsku, a loajalistickú, kde by katolíci boli v zreteľnej menšine. Ale prekresľovanie hraníc podľa etnicko-náboženského princípu sa tiež môže pekne zvrhnúť ...

No nič. To je iná téma, skôr v horizonte 10-15 rokov.

Pre dnešok je podstatné toto: Boris Johnson chcel mať v parlamente jasnú väčšinu. Má ju. Dokázal sa zbaviť tých najodbojnejších poslancov, vlastný poslanecký klub mu teda nebude robiť zásadné ťažkosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Z hľadiska realizácie Brexitu je to asi najvýhodnejšia možná pozícia: teraz, alebo nikdy.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Požiar v bytovom dome si vyžiadal 11 mŕtvych, vrátane troch detí

Päť ľudí zomrelo po skoku z okna. Požiar bol založený úmyselne, páchateľa chytili.

Ilustračné foto.
Slovensko

Na Slovensku v sobotu pribudlo 30 prípadov ochorenia COVID-19

Nové prípady sú rozložené v pätnástich okresoch.

Ilustračná fotografia.
Slovensko

Tipos podpísal s Fun rádiom zmluvu za 240-tisíc

Tipos v minulosti nikdy s Fun rádiom zmluvu o vysielaní spotov nemal. Vlastníkom rádia je predseda parlamentu Boris Kollár.

Predseda NR SR Boris Kollár.
Ekonomika

Začal sa boj o minimálnu mzdu

Vlani pod 600 eur zarábalo na Slovensku 7,4 percenta ľudí.

Minimálna mzda sa od januára 2010 zvýši zo súčasných 295,50 eura na 307,70 eura.