SME
Sobota, 18. január, 2020 | Meniny má Bohdana
ZAHRANIČIE

Kdeže pol milióna. Klimatickí aktivisti si vraj mohli zvýšiť údaje o počte demonštrantov až päťkrát

Vyše dvojtýždňový klimatický summit pod patronátom OSN, ktorý sa konal v španielskom Madride, sa skončil krachom, bez dohody na kľúčovej otázke - takzvanom obchodovaní s emisiami.

MADRID - Nadsadili klimatickí aktivisti počty demonštrantov v Madride až päťkrát? Aj viac ako týždeň po mohutnom proteste v španielskej metropole práve táto akcia zo 6. decembra plní stránky niektorých médií.

Podľa časti organizátorov a účastníkov bolo v uliciach Madridu pol milióna ľudí, polícia však uviedla, že šlo len o 15-tisíc, píše server echo24.cz.

Hovorkyňa nemeckej odnože Fridays for Future (FFF), Luisa Neubauerová, tiež hovorila o pol milióne demonštrantov. Aké číslo je teda pravdivé? Nad tým sa zamýšľa berlínsky denník Tageszeitung (taz).

Článok pokračuje pod video reklamou

500-tisíc ľudí pochodovalo v Madride, začína jeden z tweetov známej klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej, ktorá uviedla, že sa svet pomaly prebúdza do klimatickej a environmentálnej krízy a dodala, že čoskoro už ľudia nebudú môcť ďalej ignorovať vedecké poznatky.

O tom, že v uliciach bolo až pol milióna ľudí, informoval okrem mnohých svetových médií tiež predný berlínsky klimatický aktivista Olaf Bandt.

"500-tisíc ľudí na uliciach v Madride! Skvelé - protest žije!" napísal na svojom twitterovom účte.

Tí, ktorí hovorili o pol milióne demonštrantov, však neuviedli, akým spôsobom k takej cifre došli, uvádza denník taz.

Jediný, kto bol z nemeckých aktivistov trochu konkrétny, bol jeden z hovorcov FFF Nick Heuberg. Protestný sprievod podľa neho potreboval dve hodiny, než prešiel pod mostom, na ktorom on sám stál. Práve to však podľa taz ukazuje, ako prehnané číslo 500-tisíc je. Aj keby totiž pod mostom prešlo tisíc ľudí za minútu, nebolo by to v úhrne viac ako 120-tisíc demonštrantov.

Nemecký taz, ktorý sám klimatických aktivistov otvorene podporuje, pripomína, že prehnané čísla demonštrantov by mohli ekologickým hnutiam skôr škodiť a ohroziť dôveryhodnosť organizovaných akcií v budúcnosti.

"Vyzerá to, že sa možno preháňalo preháňané," citoval dokonca taz environmentálnu organizáciu Greenpeace.

Samotný Greenpeace však po protestoch tiež na Twitteri informoval o tom, že v uliciach Madridu bolo pol milióna ľudí.

Krach summitu

Vyše dvojtýždňový klimatický summit pod patronátom Organizácie Spojených národov (OSN), ktorý sa konal v španielskom Madride, sa skončil v nedeľu ráno, ale bez dohody na kľúčovej otázke - takzvanom obchodovaní s emisiami.

Prelomeniu odporu zo strany niektorých krajín, ktoré sa stoj čo stoj odmietajú vzdať uhlia, nepomohlo ani predĺženie konferencie o ďalšie dva dni oproti pôvodnému plánu.

Nevyspatí členovia delegácií z takmer 200 krajín sa tak v nedeľu ráno rozhodli summit ukončiť a formálne odsúhlasiť aspoň tie body rokovania, na ktorých sa počas dvojtýždňového vyjednávania dosiahla zhoda.

Podľa ekológov ide však o menej podstatné dokumenty, ktoré nestanovujú takmer žiadne konkrétne pravidlá, ktoré by krajiny museli dodržiavať.

Ide okrem iného o nezáväznú výzvu krajinám, aby sa pokúsili upraviť svoje záväzky v boji proti klimatickým zmenám, predovšetkým v oblasti postupného prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku a s tým súvisiaceho zníženia emisií skleníkových plynov.

Cieľom by malo byť to, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota nezvýšila do konca storočia o viac ako o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím, keď ju ešte ľudské emisie neovplyvňovali.

Terajšie záväzky a plány jednotlivých krajín podľa odborníkov smerujú skôr k tomu, že teplota nebude do konca storočia vyššia o 1,5, ale až o tri či štyri stupne Celzia, čo by mohol byť katastrofický scenár.

Podľa významnej časti vedcov by v takomto prípade ľudstvu dokonca mohlo hroziť vyhynutie.

Ďalší dokument, na ktorom sa krajinám podarilo v Madride zhodnúť, predpokladá poskytnutie finančných kompenzácií krajinám, ktoré sú najviac postihnuté globálnym otepľovaním a s ním súvisiacicimi javmi ako stúpanie hladiny oceánov či častejší výskyt prírodných pohrôm. Tento dokument síce obsahuje aj konkrétne dáta, no rieši len následky situácie a nie jej príčiny.

Carolina Schmidtová, ministerka životného prostredia Čile, ktorá summitu predsedala, ešte ani v nedeľu nadránom nestrácala odhodlanie a predložila zástupcom krajín na posúdenie novú kompromisnú dohodu, ktorú narýchlo pripravil jej tím. Ani tú však krajiny neodsúhlasili.

„Parížska dohoda sa už možno stala obeťou útokov hŕstky mocných uhoľných ekonomík. Tie sú však na zlej strane barikády a na zlej strane dejín. Krajinám blokujúcim dohodu, ako sú Brazília či Saudská Arábia, sa pod nezodpovedne slabým vedením (predsedajúcej krajiny) Čile podarilo zničiť dohodu o emisiách a prevalcovať názory vedcov aj občianskej spoločnosti,“ komentovala výsledky summitu šéfka Greenpeace International Jennifer Morganová.

Rozčarovanie nad postojmi niektorých krajín, predovšetkým Brazílie, Číny a Indie, ale tiež napríklad Ruska či Spojených štátov, netají ani americký klimatológ Alden Meyer.

„Zúčastňujem sa na týchto klimatických rokovaniach od ich úplného začiatku v roku 1991, no ešte nikdy som nevidel taký absolútny nesúlad medzi tým, čo na jednej strane žiada veda a tiež ľudia celého sveta, a tým, čo tu predvádzajú klimatickí vyjednávači,“ cituje vedca britská BBC.

Ako v sobotu informoval britský denník The Guardian, krajinami, ktoré odmietli prijať pravidlá potrebné na zamedzenie zhoršovania klimatickej krízy, a tým znemožnili dohodu, boli v prvom rade Brazília, Čína a India.

Aliancia malých ostrovných štátov (AOSIS), čo sú krajiny, z ktorých mnohým hrozí v dôsledku klimatickej krízy úplný zánik, medzi štátmi, ktoré brzdili prijatie dohody, ešte v sobotu vymenovala aj ďalšie, vrátane Ruska, Spojených štátov, Austrálie či Kanady.

V prípade niektorých z týchto krajín je prekvapivé, že sa ocitajú na strane odporcov klimatickej dohody. Platí to predovšetkým o Kanade, ktorá doteraz bola považovaná v oblasti ochrany životného prostredia takmer za „vzorovú“ krajinu.

Tiež India bola až donedávna považovaná za „premianta“ v boji proti globálnemu otepľovaniu, to sa však bohužiaľ zmenilo po nástupe novej vlády nacionalistického premiéra Naréndru Módího.

Podľa informácií denníka The Guardian z Madridu vyjadrilo 84 krajín sveta ochotu zaviazať sa k tomu, že do konca roka 2020 ešte sprísnia svoje záväzky smerujúce k čo najrýchlejšiemu prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku. OSN zas informovala o tom, že už 73 krajín deklarovalo cieľ prejsť na bezemisné hospodárstvo do roku 2050.

Podľa Guardianu bola hlavným problémovým hráčom na rokovaniach v Madride Brazília, ktorá predkladala stále nové a stále „invenčnejšie“ návrhy, ktorými brzdila prijatie dohody.

Hlavným bodom sporu bola pritom najmä otázka, ako uplatňovať Článok 6 Parížskej dohody z roku 2015, ktorý hovorí o takzvanom obchodovaní s emisiami.

Princíp spočíva, pri istom zjednodušení, v tom, že jednotlivé krajiny - najmä tie chudobnejšie, pre ktorých hospodárstvo by bolo razantné znižovanie emisií a prechod na bezuhlíkovú ekonomiku bez finančnej pomoci veľkou záťažou - môžu získavať "body" za opatrenia a skutočnosti súvisiace s bojom proti klimatickej kríze.

Okrem samotného obmedzovania emisií a prechodu na obnoviteľné zdroje energie napríklad aj za veľké lesné plochy, ktoré krajina nevyrúbe a ochraňuje.

Tieto body môžu následne kúpiť bohaté krajiny a „zaplátať“ nimi prípadnú dieru v plnení vlastných cieľov pri znižovaní emisií. Tým je zabezpečená finančná pomoc pre menej rozvinuté štáty, a zároveň to, že tie bohatšie budú mať o niečo čistejšie svedomie.

Brazília však okolo tohto bodu vznášala rôzne svojrázne návrhy, napríklad stále trvala na tom, aby mohla body, ktoré získa za to, že na jej území leží 60 percent rozlohy Amazonského pralesa, použiť na „zaplátanie“ neplnenia cieľov pri znižovaní jej vlastných emisií.

Budúci klimatická konferencia sa bude konať v roku 2020 v Glasgowe. Zástupca organizácie Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutia) Tim Crosland madridské rokovania kritizoval a pohrozil narušením nadchádzajúcej konferencie.

"Rokovali sme 25 rokov a jediné, o čo naozaj ide, je dohoda o globálnych emisiách, a tu stále nemáme. Je nevyhnutné zamerať rokovania na to, čo je nutné, čo sa musí urobiť, ak máme odvrátiť skazu," povedal novinárom.

Najčítanejšie články

Téma: Zahraničie


Neprehliadnite tiež

Európska únia

Na Malorke a Ibize zakázali turné po baroch či šťastné hodiny

Zákon je podľa regionálnej vlády prvým svojho druhu v Európe.

K tradičným destináciám s bohatým nočným životom patria španielske ostrovy Ibiza a Malorka.
Slovensko

Chceme pokračovať v sociálnych opatreniach, nedovolíme ich rušenie, povedal Pellegrini na konferencii Smeru

Pre demokratickú opozíciu bude potupou, ak ju porazí Kotleba, povedal Fico.

S príhovorom vystúpi okrem predsedu strany Roberta Fica aj predseda vlády a podpredseda strany Peter Pellegrini.
Zahraničie

Erdogan: Ak padne líbyjská vláda, Európa bude stáť pred hrozbou terorizmu

"Ponechať Líbyu na milosť vojenskému diktátorovi by bolo chybou historických rozmerov," zdôraznil.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Zahraničie

Zatkli najtučnejšieho vodcu islamistov. Kvôli váhe ho museli odviezť kamiónom

Niekdajší druhý najvyšší mufti je zodpovedný za zničenie hrobky proroka Jonáša, nariadil tiež popravy mnohých učencov a duchovných.

 Šífá al Níma.