Vianočné oblátky piekli kňazi aj učitelia

Jedia sa na Štedrý deň s medom a cesnakom. Sú oválne, okrúhle s náboženským motívom v strede. Reč je o vianočných oblátkach.

Je to štedrovečerné obradové jedlo, ktoré sa robí z nekvaseného cesta, pšeničnej múky a vody. Oblátka má funkciu takzvanej hostie, predstavuje posvätný chlieb.

Roznášali ich po domoch

V minulosti ich piekli kňazi, neskôr učitelia, či organisti, a to v týždni pred Vianocami, zväčša ich piekli už od Lucie a potom ich školopovinné deti roznášali do rodín.

Keď rozdávali oblátky, spievali vianočné koledy a hovorili pritom rôzne vinše. Želali napríklad: „Vinšujem vám, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného Božieho požehnania.“

Za odmenu dostali voňavý chlieb, vajíčka či obilie.

Neskôr už oblátky začali piecť bežne ženy na farskom dvore. Piekli sa vodové, cukrové, ale aj oblátky pre dobytok so zapečenou petržlenovou vňaťou.

Oblátkam pripisovali aj magické účinky, používali ich ako ochranu pred požiarom, alebo na okurovanie (magický úkon), ktorý mal očistiť, liečiť...

Vianočné oblátky už roky pečú aj dobrovoľníčky v kláštore v Prešove, urobia ich aj päťtisíc. Predávajú ich potom aj na vianočných trhoch. Výťažok putuje pre ľudí v núdzi.

Za minulého režimu na oblátkach nesmeli byť náboženské motívy, nahradili ich preto vetvičkami, či sviecami.

Aj dnes si také môžete bežne kúpiť v obchode s potravinami.