SME
Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Najkratší deň roka je práve dnes, no popoludní už svetla pribúda

V niektorých kultúrach vďaka najskoršiemu západu slnka považovali za najkratší deň v roku 13. december.

Zimný slnovrat v roku 2010. Takto dopadalo slnečné svetlo na Zem 21. decembra.Zimný slnovrat v roku 2010. Takto dopadalo slnečné svetlo na Zem 21. decembra. (Zdroj: NASA/EUMETSAT)

BRATISLAVA - Hoci zimný slnovrat, a teda aj najkratší deň roka nastáva práve dnes 22. decembra 2019, v popoludňajších hodinách pribúda svetlo už od polovice decembra.

Západy slnka totiž od 13. decembra nastávajú každý deň o čosi neskôr, hoci len po sekundách a minútach.

"Príčinou tejto asymetrie je eliptická obežná dráha Zeme okolo Slnka a takisto sklon zemskej rotačnej osi. Najskorší západ slnka teda nastáva začiatkom decembra, zatiaľ čo najneskorší východ nastáva začiatkom januára," povedal astrofyzik Patrik Čechvala z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad v Bratislave v dňoch od 10. do 15. decembra zapadá slnko už o 15.57 h, teda najskôr v roku. Už 16. decembra však slnko zapadne o 15.58 h, čiže o celú minútu neskôr. V deň slnovratu potom zapadá o 16.00 h. Popoludní tak pribudli už asi tri minúty svetla.

Ráno však svetla ešte vždy ubúda a východy slnka nastávajú neskôr. Napríklad 16. decembra to bolo o 7.34 h, no v deň slnovratu vychádza slnko o 7.39 h. Ráno tak ubudlo päť minút svetla a deň sa skrátil celkovo o dve minúty. Celkovo najkratší deň roka trvá v Bratislave 8 hodín a 21 minút, v severnejšie položenej Žiline je to napríklad len 8 hodín a 11 minút (čím viac na sever, tým sú dni počas zimy kratšie).

Túto nerovnomernosť pozorovali aj naši predkovia a zodpovedá jej príslovie: "Lucia z noci upíja, ale dňu nepridá." V niektorých kultúrach práve Luciu vďaka najskoršiemu západu slnka považovali za najkratší deň v roku.

SkryťVypnúť reklamu

"Slnko sa po oblohe pohybuje nerovnomerne, čo je spôsobené práve obehom Zeme po eliptickej dráhe okolo Slnka a sklonom zemskej rotačnej osi. V bode, keď je Zem k Slnku najbližšie (tzv. afélium), pohybuje sa po svojej dráhe najrýchlejšie. Na oblohu sa nám to premietne tak, že Slnko po oblohe putuje rýchlejšie. Naopak, v bode, keď je Zem najďalej (v tzv. perihéliu), sa Zem pohybuje najpomalšie," vysvetlil Čechvala.

Astronómovia podľa jeho slov zaviedli pojem "stredné Slnko", ktoré sa po oblohe pohybuje rovnomerne po celý rok. Občiansky deň je potom rozdelený tak, že poludnie, teda čas prechodu slnka miestnym meridiánom alebo čas, keď je slnko najvyššie nad obzorom, by mal nastať o 12. hodine.

V skutočnosti sa však tento čas mení - v závislosti od toho, v ktorom mieste daného časového pásma sa nachádzame, či v strede alebo na jeho okraji, a tiež vďaka nerovnomerného pohybu Zeme, ktorá na obežnej dráhe mení svoju rýchlosť. To tiež spôsobuje asymetrie spojené s časmi východu a západu slnka.

SkryťVypnúť reklamu

Ranné svetlo začne potom výraznejšie pribúdať po Novom roku. Presne 1. januára slnko vyjde o 7.42 h, zapadne o 16.07 h. V porovnaní so slnovratom bude deň o štyri minúty dlhší, čo zodpovedá prísloviu "na Nový rok o kurací krok".

Na Troch kráľov, teda 6. januára, slnko vyjde už o 7.41 h - ako sa vraví, na Tri krále o minutu dále. Na Hromnice, teda 2. februára, potom slnko vychádza o 7.20 h a zapadá o 16.50 h, teda sa dovtedy deň predĺži na deväť a pol hodiny. Zodpovedá to opäť ďalšej známej pranostike "Na Hromnice o hodinu více".

V tomto čase sa už pohyb Zeme okolo Slnka spomaľuje a napríklad počas februára pribudne svetla symetricky v rovnakom množstve ráno i večer. V apríli potom už výraznejšie pribúda svetlo ráno v porovnaní s večerom. Súvisí to opäť s tým, že sa Zem blíži k aféliu a okolo 21. júna je jej pohyb po obežnej dráhe pomalší.

SkryťVypnúť reklamu

"Existuje funkcia, ktorá tieto rozdiely popisuje a nazýva sa časová rovnica," doplnil Čechvala.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu