SME
Štvrtok, 9. apríl, 2020 | Meniny má Milena
NÁZORY

Nemecko: "Očakávame, že imámovia zo zahraničia budú vedieť hovoriť nemecky"

Cieľom tohto opatrenia je uľahčenie integrácie nových prisťahovalcov do nemeckej spoločnosti. Kritici však upozorňujú, že to nepomôže, ak sa nezakáže financovanie duchovných zo zahraničia.

Ilustračná snímka.Ilustračná snímka. (Zdroj: TASR/AP)

Po rokoch vyhovárania sa nemecká vláda odsúhlasila opatrenia, ktoré po zahraničných duchovných vyžaduje, aby preukázali dostatočnú znalosť nemčiny pred tým, než im bude povolené pracovať v Nemecku.

Tento krok k obmedzeniu vplyvu cudzích vlád na moslimov v Nemecku prichádza potom, čo akademická štúdia zistila, že asi 90% imámov riadiacich približne 2 000 nemeckých mešít pochádza zo zahraničia, píše Soeren Kern v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Toto nové opatrenie schválené vládnym kabinetom 6. novembra 2019 dopĺňa dva nemecké zákony - Zákon o zamestnávaní cudzincov (Beschäftigungsverordnung) a Zákon o pobyte (Aufenthaltsverordnung) - a jeho úlohou je zabezpečiť to, aby každý, kto bude chcieť v budúcnosti v Nemecku získať povolenie na pobyt a pôsobiť tam ako duchovný, musel preukázať dostatočnú znalosť nemčiny.

Článok pokračuje pod video reklamou

Dôležité detaily tohto opatrenia, ktoré musia byť ešte schválené nemeckým parlamentom, zostávajú nejasné. Vláda vyhlasuje, že v prechodnom období by bolo dostačujúce preukázanie "základnej znalosti" nemčiny.

Avšak nijak nešpecifikuje, aké dlhé bude ono prechodné obdobie, a nijak nedefinuje, čo sú "základné znalosti" nemčiny, ani nehovorí, čo sa stane s imámami vedúcimi nemecké mešity dnes.

Bude sa toto nariadenie vzťahovať aj na týchto imámov? Bude po nich vláda požadovať, aby sa naučili po nemecky, alebo budú nahradení imámami, ktorí preukážu požadované jazykové znalosti?

Vláda neoznámila, či sa táto legislatívna zmena bude týkať len moslimských duchovných alebo aj duchovných ostatných náboženských komunít.

Cieľom tohto opatrenia je uľahčenie integrácie nových prisťahovalcov do nemeckej spoločnosti:

"Náboženské komunity sú pre mnoho imigrantov referenčným bodom a zdrojom ich osobnej identity. Navyše náboženské a pastorálne aktivity pomáhajú tým, čo oficiálne pracujú v duchovnej sfére, aby sa stali vzormi a poradcami pre mierové spolužitie rôznych kultúr a náboženstiev. Ako takí sú dôležití pre úspešnú integráciu nových imigrantov v Nemecku. Duchovní môžu mať na integráciu imigrantov pozitívny vplyv len vtedy, keď aj oni sami budú dobre integrovaní. "

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer dodal:

"Znalosť nemčiny je nepostrádateľná pre úspešnú integráciu. To je moje pevné presvedčenie. Tým skôr, že duchovnéosoby sú referenčným bodom pre mnoho ostatných imigrantov. Toto nariadenie je dôležitým príspevkom k úspešnej integrácii v Nemecku."

Toto nové opatrenie prichádza ako dôsledok štúdie Nadácie Konrada Adenauera, ktorá zistila, že drvivá väčšina imámov v nemeckých mešitách je zo zahraničia.

Štúdia - "Imámovia: Made in Europe?" - zistila, že väčšina z 2 000 - 2 500 imámov pracujúcich v Nemecku pochádza zo zahraničia, väčšinou z Turecka, severnej Afriky, Albánska, štátov bývalej Juhoslávie, Egypta a Iránu.

Turecká vláda kontroluje 986 z približne 2 000 mešít v Nemecku. Riadené sú skrz Turecko-islamskú úniu pre náboženské záležitosti (DITIB), čo je najväčšia moslimská zastrešujúca organizácia v Nemecku a pobočka tureckého vládneho direktoriátu pre náboženské záležitosti, známeho v Turecku ako Diyanet.

V predošlých rokoch, turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan značne zvýšil veľkosť, možnosti a silu Diyanetu, ktorý má teraz ročný rozpočet 2,1 miliardy dolárov.

Podľa nezávislého tureckého serveru T24 to je päťkrát viac ako rozpočet Tureckej národnej spravodajskej organizácie (MIT). Teraz má Diyanet 117 000 zamestnancov, pre porovnanie - MIT má menej ako 10 000 zamestnancov.

Tureckí duchovní pôsobiaci v Nemecku, ktorí sú platení priamo Diyanetom, sú v skutočnosti tureckí štátni zamestnanci, ktorí počúvajú rozkazy tureckej vlády.

Nemecká vláda obvinila Erdogana, že používa mešity DITIB-u k špehovaniu priaznivcov duchovného vodcu Fethullah Gülena, žijúceho v USA a obviňovaného Ankarou zo zorganizovania neúspešného vojenského puču v júli 2016.

V októbri 2019 starosta berlínskej štvrti Neukölln Martin Hikel v rozhovore pre denník Bild povedal, že Erdoganovi priaznivci sa v nemeckých mešitách modlia za tureckú vojenskú inváziu do kurdských oblastí severnej Sýrie. Povedal, že to zvyšuje napätie medzi Kurdmi a Turkami v Nemecku.

Erdoğan mešity ovládané organizáciou DITIB tiež opakovane využil k odradzovaniu tureckých migrantov od integrácie do nemeckej spoločnosti.

Nemecký politik Cem Özdemir, podpredseda Strany zelených, povedal, že DITIB "nie je nič iné ako predĺžená ruka tureckého štátu." A vysvetlil:

"DITIB sa nespráva ako skutočná náboženská organizácia, turecká vláda zmenila DITIB na predvoj Erdoganovej strany AKP. Turecko musí dať od moslimov v Nemecku ruky preč."

Podľa štúdie Nadácie Konrada Adenauera islamistické hnutie Milla Görüş (turecky "národná vízia") napojené na Erdogana kontroluje v Nemecku 323 mešít. Toto hnutie, ktoré má v Nemecku asi 10 000 členov, je po salafistickom hnutie druhou najväčšou islamistickou skupinou v krajine.

Minuloročná správa nemeckého Spolkového úradu pre ochranu ústavy (Bundesamt für Verfassungsschutz, BfV), čo je nemecká civilná vnútorná spravodajská služba, varovala, že hnutie Milla Görüş je významným odporcom integrácie moslimov do európskej spoločnosti:

"Podľa hnutia Milla Görüş, dnes v západnej civilizácii dominuje 'pochabý' poriadok založený na násilí, nespravodlivosti a vykorisťovaní slabých. Tento 'nemorálny' poriadok musí byť nahradený 'spravodlivým poriadkom' založeným výhradne na islamských princípoch, nie na princípoch vymyslených človekom, a preto "svojvoľných".

Všetci moslimovia by sa mali podieľať na zriadení tohto 'spravodlivého poriadku'. Aby sa to podarilo, musia moslimovia zaujať správny postoj a na zemi zdieľať správnu víziu ( 'Görüş'), najmä národnú a náboženskú ( 'Milla'), to je spolu 'Mill Görüş'. "

Ďalších 300 mešít v Nemecku je kontrolovaných Tureckou asociáciou islamských kultúrnych centier (Verband Islamischer Kulturzentren, VIKZ), ktorá svojich imámov vzdeláva v Kolíne nad Rýnom.

Viac ako 70 mešít riadi Islamské spoločenstvo Bosniakov v Nemecku (Islamische Gemeinde der Bosniaken in Deutschland, IGBD), ktorého imámovia sú vzdelávaní v Bosne a Hercegovine.

Zvyšné mešity v Nemecku sú prevádzkované malými islamskými komunitami zo severnej Afriky a Iránu.

Štúdia Nadácie Konrada Adenauera si tiež všimla to, že zahraniční imámovia bez znalosti nemčiny do Nemecka často prichádzajú na turistické víza:

"Za problém sú v Nemecku považovaní individuálni kazatelia, ktorí pricestujú do Nemecka na obmedzenú dobu na turistické víza (najmä počas Ramadánu) a o Nemecku nič nevedia. Niektorí sú do Nemecka posielaní cudzími mocnosťami a náboženskými autoritami, napríklad Univerzitou a mešitou al-Azhar v Káhire , a sú často závislí na daroch a členských poplatkoch nemeckých moslimských komunít."

Nadácia Konrada Adenauera tiež informovala o tom, že stroskotala iniciatíva nemeckej vlády ponúkajúca islamskú náboženskú výučbu na piatich nemeckých univerzitách s cieľom vychovať nemecky hovoriacich imámov. Jednou z príčin tohto neúspechu je to, že turecká vláda odmietla s touto iniciatívou spolupracovať. V správe sa píše:

"Islamské združenia nedôverujú štátom iniciovaným náboženským kurzom a obávajú sa zasahovanie štátu do obsahu týchto kurzov. Navyše im často chýbajú organizačné kompetencie, relevantné profesionálne a ľudské zdroje pre aktívnu podporu rozvoja islamskej teológie v Nemecku. Avšak pozorovatelia pochybujú o tom, že by sa DITIB zaviazal k elementárnej spolupráci s nemeckými univerzitami pre kvalifikáciu imámov. Takáto spolupráca by zmenšila rozsah kontroly Diyanetu v Nemecku a podkopávala by jeho záujem o uchovanie tureckej národnej identity."

Pozorovatelia upozorňujú na to, že jazykové požiadavky voči zahraničným imámom nie sú dostatočným kritériom k podpore integrácie a zabráneniu samotnej radikalizácie.

V čom spočíva problém, vysvetlila vo svojej úvahe publikovanej v denníku Die Welt politická redaktorka Ricarda Breyton:

"Nový zákon vychádza z nemeckej koaličnej zmluvy, v ktorej sa píše: 'Očakávame, že imámovia zo zahraničia budú vedieť hovoriť nemecky.' Ministerstvo vnútra očakáva, že nové opatrenie bude 'dôležitým prínosom k úspešnej integrácii imigrantov v Nemecku´. Ale ako efektívny bude tento projekt ohľadom potlačenia radikálnych myšlienok a zahraničného vplyvu?"

"Problém tkvie predovšetkým v tureckej náboženskej spoločnosti Diyanet. Je priamo podriadená tureckému Ministerstvu náboženstva a posiela imámov z Turecka, aby spravovali mešity DITIBu. Títo imámovia sú platení tureckým štátom. To sťažuje integráciu a umožňuje turecký vplyv. S tureckými mešitami spravovanými DITIB-om sú neustále problémy . Problémy nespočívajú len v problematických kázňach, ale aj vo špehovaní moslimských veriacich ... "

"Mnoho chudobnejších mešít v Nemecku si nemôže dovoliť financovať svojich vlastných imámov. Aj v budúcnosti teda budú závislé na zahraničnej finančnej podpore - a tak zostanú pod zahraničnou kontrolou."

Volker Münz, parlamentný hovorca Alternatívy pre Nemecko (AFD), povedal, že imigračné úrady musia vykonávať dôkladnú previerku každého jednotlivca, "odkiaľ pochádza, čím sa v minulosti zaoberal a aké má úmysly."

A dodal:

"Opatrenia prijaté spolkovou vládou nie sú dostatočné. To, že zahraniční imámovia budú musieť v budúcnosti preukazovať dostatočné jazykové schopnosti, integrácii samo o sebe nepomôže, ale prinajmenšom to uľahčí základnú komunikáciu."

"Skutočným neriešenými problémom je to, že duchovní, najmä z Turecka či Kataru, prichádzajú a ovplyvňujú ľudí s tureckými a arabskými koreňmi."

"Financovanie duchovných zo zahraničia musí byť úplne zakázané."

Je nepravdepodobné, že by nemecká vláda financovanie mešít zo zahraničia v blízkej budúcnosti zakázala. Takýto krok by asi rozzúril Erdogana, ktorý kontroluje stavidlá masovej migrácie do Európy. Turecko je tak aj naďalej schopné politiku Nemecka voči islamu účinne vetovať.

Soeren Kern je významný spolupracovník Gatestone Institute so sídlom v New Yorku.

Najčítanejšie články

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

Odstrániť Konevovu sochu za núdzového stavu je drzé a zbabelé, myslí si Klaus

Rezolútne odmietame snahy a pokusy z vnútropolitických dôvodov vytvárať nepriateľstvo k niektorým cudzím krajinám, pestovať obrazy nepriateľa a hrať sa s umelo pestovaným pocitom ohrozenia našej krajiny zvonku.

Václav Klaus.
Názory

Sever proti juhu alebo "kto to zaplatí"?

Koronavírusová kríza znovu oživila spor "sporivých" a "zadĺžených" štátov o to, ako má fungovať eurozóna.

Ilustračné foto.
Slovensko

Vyšetrovacia kapacita súkromných laboratórií sa zdvojnásobila

V najbližších dňoch je naplánované otvorenie ďalších odberových miest v Bratislave, Poprade, Prešove, Púchove, Ilave a Kráľovskom Chlmci.

Masívne testovanie vzoriek je základ.
Kresťanstvo

Vatikán zriadil komisiu na preskúmanie možného diakonátu žien

Žena sa diakonkou nemôže stať, aj keď niektorí historici tvrdia, že v ranej kresťanskej cirkvi tento úrad zastávali.

Pápež František počas štvrtkovej omše.