SME
Štvrtok, 22. apríl, 2021 | Meniny má SlavomírKrížovkyKrížovky
KRESŤANSTVO

Prvý sviatok vianočný je pre kresťanov dňom Božieho narodenia

Ako cirkevný sviatok sa 25. december po prvýkrát spomína vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (Depositio Martyrum) z roku 336.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: outnow.ch)

BRATISLAVA – Vianočné sviatky každoročne na celom svete slávia miliardy ľudí, či už ich oslavujú ako kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, alebo ich vnímajú ako obdobie, keď sa zvykne pri vianočnom stole stretávať celá rodina.

Takmer všetky kresťanské cirkvi Vianoce považujú spolu s Veľkou nocou za najvýznamnejšie kresťanské sviatky.

A hoci nekresťania a ateisti ich všeobecne považujú skôr za sviatky pokoja a mieru a nepoukazujú na ich kresťanský aspekt, Vianoce a dátum 25. december sú tak či tak spojené s narodením Ježiša Krista.

Skryť Vypnúť reklamu

Veriaci si pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Tam prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tam, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš.

Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete.

V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v kostoloch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.

V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná sv. liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.

Skryť Vypnúť reklamu

Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.

Samotný dátum 25. december je skôr tradíciou a pravdepodobne sa ani nezhoduje so skutočným historickým dňom narodenia Ježiša Krista.

Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára.

Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Ako cirkevný sviatok sa 25. december po prvýkrát spomína vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (Depositio Martyrum) z roku 336.

Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.


Pravoslávni kresťania na Ukrajine a v Rusku oslavujú narodenie Ježiša Krista podľa juliánskeho kalendára, teda 7. januára gregoriánskeho kalendára. Na tento deň, vďaka 13-dňovému posunu, 25. december totiž pripadá.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Kresťanstvo

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Eduard Heger oznamuje uvoľnenie opatrení.

Otvoriť tiež môžu fitnes centrá, presnejšie parametre budú upravené vo vyhláške hlavného hygienika.

8 h
Červené námestie v Moskve polícia uzavrela.

Moskovské hlavné námestie neďaleko Kremľa uzavreli a v centre mesta rozmiestnili desiatky policajných vozidiel.

10 h
Ilustračné foto.

Minister obrany chce veriť tomu, že Ruská federácia vojensky nenapadne Ukrajinu.

14 h
Juventus Turín - Inter Miláno.

Bublina s názvom Európska superliga spľasla za necelé štyri dni.

16 h