SME
Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Pred tridsiatimi rokmi bol za prezidenta zvolený Václav Havel

"Diskusia o otázke prezidenta sa de facto zúžila na dve mená - buď známy český disident Václav Havel alebo líder socializmu s ľudskou tvárou Slovák Alexander Dubček," píše historik Peter Jašek.

24. november 1989. Vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 Václav Havel a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968 Alexander Dubček si pripíjajú na rezignáciu predsedníctva Komunistickej strany Československa.24. november 1989. Vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 Václav Havel a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968 Alexander Dubček si pripíjajú na rezignáciu predsedníctva Komunistickej strany Československa. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Federálny parlament zvolil 29. decembra 1989 jednomyseľne Václava Havla za prezidenta Československa. Po 41 rokoch sa najvyšším predstaviteľom štátu stal prvý raz nekomunista s podporou širokej verejnosti. Od tohto zavŕšenia Nežnej revolúcie uplynie dnes 30 rokov.

Václav Havel sa vyprofiloval ako oficiálny kandidát Občianskeho fóra (OF) a Verejnosti proti násiliu (VPN) počas rozhovorov, ktoré prebiehali po 17. novembri 1989.

"Diskusia o otázke prezidenta, ktorá sa priamo dotýkala Slovenska, sa de facto zúžila na dve mená - buď známy český disident a líder Charty 77 Václav Havel, alebo líder socializmu s ľudskou tvárou Slovák Alexander Dubček," píše historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 - 1990).

SkryťVypnúť reklamu

Ako dodáva, Dubčekova základňa a podpora boli predovšetkým na Slovensku, napriek tomu lídri VPN podporili počas rokovaní Václava Havla.

Osobu Alexandra Dubčeka pritom preferovali aj niektorí aktivisti OF, napríklad Zdeněk Jičínský. Predmetom rokovaní bol aj návrh, podľa ktorého mal byť Havel prezidentom len do slobodných volieb.

"Nepodporenie Dubčeka pri voľbe prezidenta zo strany VPN bolo jednou z príčin jej prudkého poklesu popularity," uvádza Jašek a dodáva:

"Voľbou prezidenta sa zároveň otvoril aj problém vzájomných vzťahov Čechov a Slovákov v spoločnom štáte a na hlavu VPN padlo po prvý raz obvinenie, že nechráni slovenské záujmy."

Napokon sa podľa dohody stal kandidátom na post prezidenta Václav Havel, zatiaľ čo Alexandrovi Dubčekovi mala pripadnúť funkcia predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ), ktorú zastával ešte v roku 1969.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň bolo treba parlament čiastočne rekonštruovať - miesto poslancov, ktorí rezignovali, mali byť kooptovaní zástupcovia občianskych hnutí.

Ako zdôrazňoval právnik a predstaviteľ OF Zdeněk Jičínský, parlament na jednej strane zaisťoval zákonnosť radikálnych politických zmien, popri ústavnej legalite však potreboval aj revolučnú legitimitu a tú mu mali dodať kooptovaní poslanci.

FZ preto 28. decembra na 19. spoločnej schôdzi oboch snemovní (Snemovne ľudu a Snemovne národov) prijalo najskôr ústavný zákon o kooptáciách. Na jeho základe nastúpili do poslaneckých lavíc napr. Alexander Dubček, Slavomír Stračár či Juraj Mesík za VPN, Zdeněk Jičínský, Ladislav Lis či Michael Kocáb za OF.

Nahradili tak politikov, ktorí na poslanecké funkcie rezignovali (Vasiľ Biľak, Alois Jindra, Miloš Jakeš, Lubomír Štrougal, Marie Kabrhelová či Miroslav Štěpán). Následne poslanci Dubčeka zvolili za predsedu parlamentu.

SkryťVypnúť reklamu

Na ďalší deň o desiatej hodine dopoludnia sa v priestoroch Vladislavskej sály Pražského hradu začala slávnostná 20. schôdza FZ s dvoma bodmi programu - voľba prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR) a sľub prezidenta ČSSR. Na schôdzi, ktorú už viedol Dubček, predniesol návrh na Havlovu kandidatúru premiér Marián Čalfa. Okrem iného uviedol:

"Mravná zásadovosť pána Václava Havla je zárukou, že demokratický dialóg zostane základom nášho novo sa formujúceho politického režimu."

Na 35 minút trvajúcej schôdzi Václava Havla za prezidenta jednomyseľne zvolilo všetkých 185 prítomných poslancov Snemovne ľudu, 72 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a 69 slovenských poslancov.

Študenti vydali vyhlásenie, podľa ktorého je Václav Havel zárukou, že proces zmien je nevratný. Jeho zvolenie za prezidenta a tiež Alexandra Dubčeka za predsedu FZ označili za vyvrcholenie obrodného procesu, rozhodli sa preto ukončiť štrajk a ostali už iba v štrajkovej pohotovosti.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu