SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
SLOVENSKO

Pred tridsiatimi rokmi bol za prezidenta zvolený Václav Havel

"Diskusia o otázke prezidenta sa de facto zúžila na dve mená - buď známy český disident Václav Havel alebo líder socializmu s ľudskou tvárou Slovák Alexander Dubček," píše historik Peter Jašek.

24. november 1989. Vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 Václav Havel a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968 Alexander Dubček si pripíjajú na rezignáciu predsedníctva Komunistickej strany Československa.24. november 1989. Vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 Václav Havel a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968 Alexander Dubček si pripíjajú na rezignáciu predsedníctva Komunistickej strany Československa. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Federálny parlament zvolil 29. decembra 1989 jednomyseľne Václava Havla za prezidenta Československa. Po 41 rokoch sa najvyšším predstaviteľom štátu stal prvý raz nekomunista s podporou širokej verejnosti. Od tohto zavŕšenia Nežnej revolúcie uplynie dnes 30 rokov.

Václav Havel sa vyprofiloval ako oficiálny kandidát Občianskeho fóra (OF) a Verejnosti proti násiliu (VPN) počas rozhovorov, ktoré prebiehali po 17. novembri 1989.

"Diskusia o otázke prezidenta, ktorá sa priamo dotýkala Slovenska, sa de facto zúžila na dve mená - buď známy český disident a líder Charty 77 Václav Havel, alebo líder socializmu s ľudskou tvárou Slovák Alexander Dubček," píše historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 - 1990).

Skryť Vypnúť reklamu

Ako dodáva, Dubčekova základňa a podpora boli predovšetkým na Slovensku, napriek tomu lídri VPN podporili počas rokovaní Václava Havla.

Osobu Alexandra Dubčeka pritom preferovali aj niektorí aktivisti OF, napríklad Zdeněk Jičínský. Predmetom rokovaní bol aj návrh, podľa ktorého mal byť Havel prezidentom len do slobodných volieb.

"Nepodporenie Dubčeka pri voľbe prezidenta zo strany VPN bolo jednou z príčin jej prudkého poklesu popularity," uvádza Jašek a dodáva:

"Voľbou prezidenta sa zároveň otvoril aj problém vzájomných vzťahov Čechov a Slovákov v spoločnom štáte a na hlavu VPN padlo po prvý raz obvinenie, že nechráni slovenské záujmy."

Napokon sa podľa dohody stal kandidátom na post prezidenta Václav Havel, zatiaľ čo Alexandrovi Dubčekovi mala pripadnúť funkcia predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ), ktorú zastával ešte v roku 1969.

Skryť Vypnúť reklamu

Zároveň bolo treba parlament čiastočne rekonštruovať - miesto poslancov, ktorí rezignovali, mali byť kooptovaní zástupcovia občianskych hnutí.

Ako zdôrazňoval právnik a predstaviteľ OF Zdeněk Jičínský, parlament na jednej strane zaisťoval zákonnosť radikálnych politických zmien, popri ústavnej legalite však potreboval aj revolučnú legitimitu a tú mu mali dodať kooptovaní poslanci.

FZ preto 28. decembra na 19. spoločnej schôdzi oboch snemovní (Snemovne ľudu a Snemovne národov) prijalo najskôr ústavný zákon o kooptáciách. Na jeho základe nastúpili do poslaneckých lavíc napr. Alexander Dubček, Slavomír Stračár či Juraj Mesík za VPN, Zdeněk Jičínský, Ladislav Lis či Michael Kocáb za OF.

Nahradili tak politikov, ktorí na poslanecké funkcie rezignovali (Vasiľ Biľak, Alois Jindra, Miloš Jakeš, Lubomír Štrougal, Marie Kabrhelová či Miroslav Štěpán). Následne poslanci Dubčeka zvolili za predsedu parlamentu.

Skryť Vypnúť reklamu

Na ďalší deň o desiatej hodine dopoludnia sa v priestoroch Vladislavskej sály Pražského hradu začala slávnostná 20. schôdza FZ s dvoma bodmi programu - voľba prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR) a sľub prezidenta ČSSR. Na schôdzi, ktorú už viedol Dubček, predniesol návrh na Havlovu kandidatúru premiér Marián Čalfa. Okrem iného uviedol:

"Mravná zásadovosť pána Václava Havla je zárukou, že demokratický dialóg zostane základom nášho novo sa formujúceho politického režimu."

Na 35 minút trvajúcej schôdzi Václava Havla za prezidenta jednomyseľne zvolilo všetkých 185 prítomných poslancov Snemovne ľudu, 72 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a 69 slovenských poslancov.

Študenti vydali vyhlásenie, podľa ktorého je Václav Havel zárukou, že proces zmien je nevratný. Jeho zvolenie za prezidenta a tiež Alexandra Dubčeka za predsedu FZ označili za vyvrcholenie obrodného procesu, rozhodli sa preto ukončiť štrajk a ostali už iba v štrajkovej pohotovosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Účel cesty treba pri kontrole zdôvodniť, ak môžete, zostaňte doma, vyzýva polícia

"Ak ste zdravý a silný, nemyslite iba na seba, ale na všetkých zraniteľných," vyzvala.

Policajné kontroly odhalili ďalších podgurážených vodičov.
Slovensko

Na Orave a v Bardejove otestovali 140 945 ľudí, 5594 bolo infekčných

Počet pozitívnych tak predstavoval 3,97 percenta. Pilotný projekt podľa Matoviča potvrdil opodstatnenosť celoplošného testovania.

Celoplošné testovanie na Covid-19 na Slovensku.
Slovensko

Počet pozitívne testovaných sa zvýšil o ďalších 1 312 osôb

Vyšetrili 6175 ľudí, pomer nakazených k vyšetreným prekročil 20 percent.

Testovanie na nový koronavírus.
Slovensko

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik aj expolicajný funkcionár budú stíhaní väzobne

Súd neprijal peňažnú záruku ponúknutú manželkou obvineného Dušana Kováčika a ani jeho písomný sľub.

NAKA zadržala Dušana Kováčika.