SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Vyhliadky na turbulentný rok 2020

Máločo zostane, ako bývalo. Všetky veľké západné krajiny riešia zásadné otázky budúcnosti.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Vážení a milí, odmlčal som sa teraz na nejaké obdobie, pretože som si potreboval dať aspoň krátky odpočinok. Avšak už je po sviatkoch a je čas zase niečo napísať.

Rozhodol som sa tentoraz pre dlhší článok, ktorého témou budú výhľady do budúceho roka. Všetky veľké štáty západu totiž riešia zásadné otázky svojho budúceho smerovania, píše komentátor Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Prvá musí byť na rade samozrejme Veľká Británia, ktorej brexitová dráma postúpila do ďalšej fázy. Oficiálny odchod, naplánovaný na 31. januára 2020, sa tentoraz zrejme už naozaj uskutoční, ale tým nebude celá vec vybavená. Potom bude ešte potreba dojednať definitívne zmluvy, upravujúce budúci vzťah Veľkej Británie a EÚ, a to bude šialený proces.

Skryť Vypnúť reklamu

Pozorujem zo strany eurofilov (anglických, nemeckých i českých) akési škodoradostné očakávania, že Británia sa ocitne v nevýhodnom a podriadenom postavení, v ktorom bude musieť od Bruselu prijímať regulácie, bez toho, aby sa na ich vytváranie smela podieľať, a to výmenou za prístup na obrí spoločný trh.

Tak by to možno skončilo, keby v čele Konzervatívnej strany zostala Theresa Mayová, ale nový premiér Johnson a jeho hlavný stratég Dominic Cummings majú úplne iné strategické úmysly, v ktorých už veľký spoločný trh EÚ nehrá až takú rolu.

On je ten spoločný trh totiž síce naozaj veľký, ale zároveň (s výnimkou strednej a východnej Európy) očividne stagnuje, čo sa dosť pretriasalo už v debatách Remain / Leave pred referendom (článok na serveri Slate, ktorý je pritom všeobecne dosť do liberálno-ľava ).

Skryť Vypnúť reklamu

Jedným z ľudí, ktorí kritizovali veľmi chabý ekonomický rast v Európe, bol ... Boris Johnson. A situácia sa odvtedy nijako nezlepšila, aj Nemecko sa pláca tesne nad nulou, pred čím vo svojej poslednej reči varoval odchádzajúci šéf ECB Draghi.

Budúce záujmy EÚ a UK sú natoľko nekompatibilné, že sa nová konzervatívna vláda nemôže spoliehať na to, že sa vôbec dohodnú. Počnúc 1. februárom 2020 sa právne a regulačné mechanizmy v UK a EÚ začnú rozchádzať, pričom Briti, ktorí sa opakovane sťažovali na sklerotičnosť a byrokraciu európskych štruktúr, budú vo svojom kódexe skôr škrtať, rušiť a redukovať, aby sa im ľahšie obchodovalo s krajinami ako USA alebo India.

Pre EÚ je naopak spoločný trh hlavným ekonomickým pilierom jej existencie, ďaleko stabilnejším a lukratívnejším ako nešťastné euro, a teda nebude chcieť pripustiť, aby do neho mala prístup krajina, ktorá sa nepodriadi všetkým existujúcim požiadavkám.

Skryť Vypnúť reklamu

Prístup na spoločný trh je výmenný obchod: tu prijmite veľmi rozsiahle regulácie, z ktorých časť je vytvorená za účelom ochrany niekoho špeciálnych záujmov (napr. francúzskych poľnohospodárov) a na oplátku za to smiete relatívne voľne obchodovať.

Z toho mi vyplýva, že s výnimkou veľmi špeciálnych oblastí, ako je rybolov, sa UK a EÚ zrejme na nejakom voľnom obchode len tak nezhodnú. A ak môžeme súdiť z doterajšieho priebehu rozvodových pojednávaní, nebude to debata príliš konštruktívna ani pružná.

UK a EÚ sa v ďalších rokoch budú stávať skôr konkurentmi než spojencami. Zaujímavá otázka je, či sa tá konkurencie udrží striktne v medziach nejakej fair play, alebo či pozvoľna prerastie vo vyslovené ideologickej nepriateľstvo.

Zvyšné dve veľmoci EÚ - Francúzsko i Nemecko - majú dlhú historickú tradíciu vymedzovaní sa voči Británii čoby hlavnému protihráči moderných dejín, ku ktorej sa dá dosť ľahko vrátiť. Ostatne ešte Charles de Gaulle svojho času "hodil vidly" do britskej snahy o vstup do vtedajších Európskych spoločenstiev.

Skryť Vypnúť reklamu

Bohužiaľ si myslím, že existuje určitá pravdepodobnosť, že k tomu znepriateleniu naozaj dôjde, a že za pár rokov sa dočkáme vo verejnej diskusii aj pojmov typu anglický troll alebo agent Londýna.

Dosť záleží na tom, ako sa bude Británii po Brexitu ekonomicky dariť. Pokiaľ bude zápasiť s recesiou, zavládne v EÚ pocit spokojnosti - vidíte, ako končia odpadlíci, ktorí si nevážili nášho projektu storočia!

Ale ak by rástla a prosperovala lepšie ako kontinent samotný, pridala by sa k pocitu rozvodovej ohrdnosti ešte závisť a nutkanie zavrieť vlastným skeptikom hubu.

Čo by som mal osobne blbé, pretože ja mám väčšinu aspektov anglosaskej kultúry (až na idiotské výnimky typu wokeness, ktoré sa však snáď časom požerú samy) celkom rád a celkovo je mi bližšia než napríklad tá nemecká. Takže v tejto množine vyvrheľov by som najskôr pristál úplne automaticky.

Skryť Vypnúť reklamu

Francúzsko nie je momentálne v postavení, že by mohla britský odchod ktovieako využiť na posilnenie svojho vplyvu v EÚ. Akokoľvek prezident Macron neustále pobehuje po Európe a prednáša rôzne vízie, doma sa mu odohráva niečo, čo by sa dalo opísať ako súboj nezadržateľnej sily s nepohnuteľným objektom.

Tou nezadržateľnou silou je vývoj francúzskych štátnych financií, ktorý Macron čoby bývalý bankár nemôže ignorovať. Zadlženie štátu je obrovské. Deficity sa síce krátkodobo podarilo znížiť pod 3 percentá, ale rozsiahle sľuby, ktoré dal prezident vzbúreným Žltým vestám, sa do rozpočtu zase zahryznú.

Francúzsky štát prerozdeľuje 56% HDP, čo je najviac v Európe, ale na pokrytie jeho sociálnych ani iných záväzkov to nestačí. Krajina má dokonca aj primárny deficit, tj. zadlžovala by sa aj vtedy, keby nemusela platiť úroky z existujúcich dlhov.

Skryť Vypnúť reklamu

Navyše sa na rozdiel od Nemcov nemôže Francúzsko zahojiť napríklad tým, že by podinvestovala armádu; na to sú jej záujmy v Afrike príliš pálčivé a akútne. To znamená, že nejaké reformy sú nevyhnutné. Trebárs tá dôchodková.

Na druhej strane však stojí ten nepohnuteľný objekt, obyvateľstvo, ktoré dokonale ovláda umenie ochromiť štrajkami fungovanie celej krajiny. Minuloročná vlna nepokojov a štrajkov bola najhoršia za uplynulú generáciu a keďže Macron už raz po dlhšom nátlaku ustúpil (Žltým vestám), môžu sa súčasní protestujúci posilňovať nádejou, že vo veci dôchodkovej reformy ustúpi aj im. Tiež už sú na tých uliciach po rekordné obdobie.

Vôbec nevidím, ako by sa toto dalo nejako riešiť, a nezávidím ani Macronovi, ani akémukoľvek prezidentovi, ktorý príde po ňom. Fundamentálnym problémom francúzskej ekonomiky je to, že jej schopnosť konkurovať na svetovom trhu išla prudko dole (a to už v rokoch 2000-2010, podrobná štúdia v PDF); čínske výrobky sú lacnejšie a nemecké zasa majú lepšiu povesť. S tým sa v rámci eurozóny nedá nič robiť, keď nemôžete ani devalvovať menu.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemecko, posledný skutočne dôležitá krajina EÚ, má podstatne zdravšie verejné financie ako Francúzsko, aj keď jeho ekonomický rast poklesol na malé kladné Epsilon a bezprostredná situácia ani vyhliadky do najbližšieho roka nevyzerajú ktovieako nádejne.

Nemecký problém roku 2020 ale nie je primárne ekonomického rázu. Je ním skutočnosť, že krajina teraz dostáva účet za 14 rokov bezvýraznej merkelovskej politiky - aj s vysokými úrokmi. Merkelizmus úplne duševne zdevastoval bežnú pravicu (CDU) i bežnú ľavicu (SPD), ktoré stratili schopnosť myšlienkovej konzistencie a akékoľvek vízie pre budúcnosť.

SPD, u ktorej bol úpadok ďaleko zreteľnejší, sa teraz snaží zachrániť príklonom k ​​radikálnejšie ľavici, ale ťažko v tom bude konkurovať postkomunistickej Die Linke, tá vždy príde s niečím ešte kontroverznejším a v posledných rokoch sa napriek tomu bez problémov dostala do niekoľkých krajinských vlád.

Skryť Vypnúť reklamu

CDU ako by sa brániť ani nesnažila. Opätovná voľba Annegret Kramp-Karrenbauer do čela strany napriek tomu, že je nepopulárna aj u samotných členov, akoby naznačovala, že sú zmierení s tým, že budúceho kancelára stavať nebudú; po Merkelovej potopa.

Strana si už na pravici nehrá ani formálne, hovorí si Die Mitte (stred). To, že sa jej odtrhlo celej nacionalistické krídlo, berie stoicky a radšej sa orientuje na koalície so sociálnymi demokratmi a Zelenými. Nápadná je zjavná neochota "prepriahnuť" a skúsiť pustiť k vedeniu niekoho iného s novými myšlienkami, ako to preukázali napríklad práve britskí konzervatívci.

V tomto myšlienkovom vákuu ohromne prosperujú Zelení, ktorým sa podarilo urobiť z ochrany klímy a dekarbonizácie téma číslo jeden až desať; rozkliknite ľubovoľné veľké noviny a budete (ako Čech) šokovaní tým obsesívnym prívalom článkov "na jedno kopyto". Nemcom už to pripadá úplne normálne, hoci ešte pred dvoma rokmi získali Zelení len 8,9% hlasov v spolkových voľbách a téma klímy sa zďaleka tak nehrotilo, aj keď Energiewende už bežala.

Skryť Vypnúť reklamu

Keďže Zelení majú voličskú základňu v bohatších štvrtiach nemeckých miest, veľký vplyv v médiách a zároveň sú s nimi ostatné strany ochotné "koalovať", považujem za veľmi pravdepodobné, že sa v najbližších rokoch pokúsia prerobiť Nemecko k obrazu svojmu ešte ďaleko viac, než už ním je teraz. A že s tým nebudú čakať až na ďalšie voľby roku 2021 - veď celé to protiuhlíkové hnutie je poháňané myšlienkou, že zajtra bude neskoro.

Aký dopad to bude mať na ekonomiku krajiny? To je pre oddaných ochrancov planéty úplne podružná otázka. Na nás to ale bude nejaké efekty mať stopercentne. Prípadný úplný zákaz spaľovacích motorov a pod. by sa na českej ekonomike podpísal hrubou červenou fixkou.

Posledné som si nechal Spojené štáty americké, kde sa Donald J. Trump bude uchádzať o ďalšie štvorročné obdobie.

Skryť Vypnúť reklamu

Myslím si, že prebiehajúci impeachment bude v tomto smere úplne irelevantný, jeho voličskej báze sú totiž nejaké udalosti na Ukrajine úplne ukradnuté. Zďaleka najdôležitejší bude stav ekonomiky ku dňu volieb.

Posledné tri roky je na tom americká ekonomika celkom solídne a nezamestnanosť poklesla na najnižší stav za posledných päťdesiat rokov.

Dokonca aj rôzne tradične problémové vrstvy obyvateľstva (napr. prepustení väzni alebo černosi) majú v súčasnosti vyhliadky nájsť si prácu.

Ak sa tento stav udrží a ak Demokrati - ako to zatiaľ vyzerá - nominujú protikandidáta, ktorý sa bude presne a neúchylne držať woke princípov svätých pre Kalifornii a New York, bude mať Trump ďalšie voľby vo vrecku.

Ale tá kampaň, tá bude veľmi divoká. Tam sa máme na čo tešiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Ministerstvo obrany rokuje s USA o možnom využití ich ponuky na 50 miliónov dolárov

Ponuka je určená na nákup techniky, ktorá nahradí vybavenie bývalej Varšavskej zmluvy. Podmienkou je financovanie jedna k jednej. Naď naznačil, čo by dokúpili.

Minister obrany Jaroslav Naď už skôr načrtol, že s pomocou peňazí od USA by Slovensko mohlo dokúpiť vrtuľníky Black Hawk a dovybaviť tie, ktorá má.
Slovensko

Dohoda na kandidátovi na šéfa generálnej prokuratúry má vzniknúť na koaličnej rade

Podľa Remišovej je dobrým znakom, že Smeru nevyhovuje ani jeden zo siedmich kandidátov.

Ústavnoprávny výbor pokračuje vo vypočutí kandidátov na generálneho prokurátora.
Slovensko

Voľby by v novembri vyhral Hlas-SD, nasleduje OĽANO

Do parlamentu by sa dostalo osem strán, jedna z koaličných strán nie.

Ilustračná fotografia.
Zahraničie

Maradonovu smrť vyšetrujú. Záchranka prišla až za pol hodiny

Rodinný priateľ upozornil na neštandardný postup lekárskeho personálu. Podozrenie vyvolal fakt, že Maradonov úmrtný list nebol nikým podpísaný.

V Argentíne, a nielen v Argentíne, sa lúčia s Diegom Maradonom.