Článok pokračuje pod video reklamou
Kto si pamätá svoj krst? Ja teda nie. Ani moji rodičia mi o tom nejako zvlášť nerozprávali. Ale veľmi dobre si pamätám krsty svojich troch detí. A občas sa o tom doma aj rozprávame, radi o tom počúvajú.
Tento deň by mal byť totiž pre každého pokrsteného rovnako dôležitý ako deň narodenia.
Mnohí dospelí si tento zvláštny akt prijatia pripomínajú tým, že sa idú vyspovedať alebo nejakým iným podobným spôsobom. Robíte tak aj vy?
Ján Krstiteľ sa spočiatku zdráhal
My si dnes pripomíname krst Ježiša Krista, ktorý prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.
Ján mu však odpovedal: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“
Na čo mu Ježiš povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ (Mt 3,14-15). A tak sa stalo.
Evanjelista sv. Matúš píše: „Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3,16-17).
Dáva nám príklad
Krstom sa nielen očisťujeme od dedičného hriechu, ale stávame sa aj členmi Cirkvi. A to je veľmi dôležitý fakt, ktorý by si mali uvedomiť predovšetkým rodičia, ktorí dávajú svoje dieťa pokrstiť. Týmto aktom ho privádzajú k Bohu a malo by to ďalej aj pokračovať. Pre mnohých je to však len jednorazová spoločenská akcia.
Pre pokrstené dieťa by tento deň mal byť začiatkom nového života, keď sa znovunarodil pre Krista. Nezabúdajme na to ani dnes, keď si spomíname na krst toho, kto to vôbec nepotreboval, ale urobil to pre nás, aby sme si vzali príklad a nasledovali ho.
Veľmi sa mi páči jedna dôležitá myšlienka, ktorú som si prečítala na stránke vincentini.sk . Hovorí sa tam:
„Krst Ježiša má hlbší zmysel. Odhaľuje jednu črtu jeho osobnosti, ktorá sa prejavuje po celý jeho život. A to je, že človeku dáva príklad. Podrobuje sa uponíženiu, i keď je veľké a nespravodlivé, aby ho poučil. Ten istý cieľ Ježiš sleduje, keď sa podriaďuje i Zákonu, hoci to osobne nepotrebuje. Vzal na seba ľudskú prirodzenosť v takom stave, v akom sa nachádzala. A toto je jeden zo základných článkov našej viery.“
