SME
Piatok, 21. február, 2020 | Meniny má Eleonóra
HISTÓRIA

Mohli spojenci zachrániť tisícky životov bombardovaním Osvienčimu?

O hrôzach v nacistickom vyhladzovacom tábore medzi prvými referovali dvaja Slováci, ktorým sa podarilo v apríli 1944 z tábora utiecť.

Na archívnej snímke z januára 1945 obete fašistického holokaustu - deti stoja za ostnatým drôtom v nacistickom koncentračnom  tábore v poľskom Osvienčime tesne po tom, ako tábor oslobodili sovietske jednotky.Na archívnej snímke z januára 1945 obete fašistického holokaustu - deti stoja za ostnatým drôtom v nacistickom koncentračnom tábore v poľskom Osvienčime tesne po tom, ako tábor oslobodili sovietske jednotky.(Zdroj: TASR/AP)

Je to otázka, ktorá zakaždým vyvstáva na výročie oslobodenia nacistického tábora v Osvienčime. Mohli spojenci zachrániť tisícky Židov pred smrťou v plynových komorách, ak by vyhladzovacie tábory nacistov v roku 1944 bombardovali?

Je to morálne ťažké rozhodovanie, pretože bomby by nezničili len vyvražďovaciu mašinériu. Pravdepodobne by zabili aj mnoho Židov, ktorí tam boli v tú chvíľu zadržiavaní.

Krátko pred 75. výročím oslobodenia tábora 27. januára sa touto otázkou zaoberá televízna stanica Arte. Dokumentárny film 1944: Bomby na Osvienčim? ponúkne divákom v utorok o 20.15 SEČ, avizuje agentúra DPA.

Film z produkcie ZDF od režiséra Marka Hayhursta nadväzuje na film britskej BBC a začína osudom Slovákov Rudolfa Vrbu (1924-2006) a Alfréda Wetzlera (1918-1988).

Dva roky títo priatelia trpeli v Osvienčime, až sa im v apríli 1944 podarilo utiecť. Na slobode chceli svetu rozprávať o genocíde, ktorej sa v obsadenom Poľsku Nemci dopúšťali.

Článok pokračuje pod video reklamou

"Nejako sme nepokladali za správne, že svet sa ďalej točí, zatiaľ čo existuje Osvienčim. Že sa ľudia smejú, žartujú, pijú a milujú, zatiaľ čo milióny umierajú a my bojujeme o svoje životy," napísal Vrba, ktorý svoje zážitky zachytil v autobiografii Utiekol som z Osvienčimu.

Film rozpráva v rekonštruovaných scénach, ako sa Slováci Vrba a Wetzlar schovávali na Slovensku a so svojimi hroznými zážitkami vyšli na verejnosť.

Spletitými cestami sa protokoly z Osvienčimu dostali do slobodného sveta, k britskému premiérovi Winstonovi Churchillovi, k americkej vláde prezidenta Franklina D. Roosevelta, k americkej organizácii War Refugee Board aj k židovským organizáciám.

Názory na to, ako zareagovať, však boli nejednotné. Jedni chceli ihneď bombardovať, aspoň železničné trate, po ktorých boli zvážaní Židia z celej Európy v dobytčích vagónoch.

Druhí mali morálne pochybnosti, pretože by tak boli najskôr zabití tisícky židovských väzňov. A niektorí pochybovali, či správy vôbec zodpovedajú pravde.

Ešte o desiatky rokov neskôr mnohí ľutujú, že sa spojenci vtedy nedokázali odhodlať k vojenskému úderu.

Svetový židovský kongres Američanov žiadal, aby bombardovali príjazdové trate, povedal napríklad v roku 1999 vtedajší predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku Ignatz Bubis.

"Neurobili to, hoci to už nemohlo byť horšie," poznamenal vtedy.

V roku 2001 dokonca preživší a pozostalí po obetiach holokaustu žalovali americkú vládu o odškodné v rádoch miliárd dolárov kvôli pasívnemu spolupáchateľstvu a napomáhaniu k vraždeniu európskych Židov.

Bývalý izraelský premiér Ariel Šaron sa v roku 2005 sťažoval:

"Počas celých vojnových rokov nebolo podniknuté nič pre zastavenie vyhladzovanie," povedal Šaron.

"Vedeli to a nič neurobili," dodal.

A v roku 2008 priznal americký prezident George W. Bush: "Mali sme bombardovať" a ukončiť zabíjanie.

"Dianie v Osvienčime by muselo vyvolať najväčší odpor, je to morálne zlyhanie Západu," hovorí vo filme takisto americký historik Michael Berenbaum.

"Je nám jasné, že nacisti viedli dve vojny - rasovú vojnu a svetovú vojnu. My sme ale viedli len jednu: svetovú vojnu," povedal Berenbaum.

"Pretože nacisti prehrávali vojnu, pokúšali sa rasovú vojnu vyhrať," je presvedčená Rebecca Erbeldingová z washingtonského múzea holokaustu.

Čo by ale bomby spôsobili? Na to historici nemajú jednotný názor, veď spojencov na jar roku 1944 zamestnával Deň D, aby po vylodení v Normandii oslobodili celú Európu od nacistov.

Osud preživších Židov v Európe na tom závisel rozhodujúcim spôsobom, domnieva sa Berenbaum. Okrem toho bolo presné bombardovanie napríklad plynových komôr ťažké.

"Všetky možnosti boli tak nejako zlé, pretože aj malá chyba v zhadzovaní bômb by stála mnoho ľudských životov," povedala historička Tami Davisová Biddleová.

Napriek tomu by podľa nej bolo bombardovanie zásadným odkazom nacistom, že ich barbarstvo je neprijateľné.

Rovnakého názoru je aj Berenbaum. Problém hromadného vyvražďovania by bomby nevyriešili.

"Ale morálny protest tvárou v tvár genocíde je oveľa lepší ako vôbec žiadna reakcia," usudzuje Berenbaum.

Najčítanejšie články

Téma: Európska únia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Vodič Boltu vyhodil z auta nevidiacu ženu, vadil mu asistenčný pes

Nechal ju na zemi uprostred jednosmerky.

V súčasnosti nevidiacim pri orientácii v priestore pomáha najčastejšie sprievodca, biela palica alebo vodiaci pes.
Kresťanstvo

Sprievodca vášho života

Tento týždeň mali svoj deň sprievodcovia.

Ilustračné foto.
Zahraničie

Moskva pomôže Washingtonu bojovať proti terorizmu

"Sme vďační našim partnerom za podporu a za profesionálnu solidaritu v boji proti spoločnej hrozbe. Nepochybne odpovieme v naturáliách," zdôraznil Putin.

Vladimir Putin.
Slovensko

Hlas pravice odstupuje z volieb v prospech SaS

Podľa predsedu strany Ondreja Mateja práve SaS presadzuje aj jednu z ich priorít, a to rovnú daň.

Predseda politickej strany Hlas pravice Ondrej Matej.