Český prírodovedec, politológ a politik (ODS) Tomáš Vaněk poskytol Konzervatívnemu webu rozsiahly rozhovor.
V jeho prvej časti sme sa venovali Lisabonskej zmluve, kľúčovej zmluve, ktorá ovplyvňuje naše životy v Európskej únii.
V druhej časti rozhovoru preberieme otázky dialógu, slobody slova, kontroly názorov, klimatického boja či politickej korektnosti.
Ste v politike už relatívne dlho. Vnímate aj vy, že sa v posledných rokoch situácia v jednotlivých krajinách výraznejšie polarizuje (USA v súvislosti s voľbami, Veľká Británia v súvislosti s brexitom, EÚ v súvislosti s migračnou krízou) a čo hovoríte na názor, že dialóg prestáva byť dialógom a postoj k zásadným otázkam sa delí na správny a nesprávny?
- To, čo sa dozvedám o dianí vo svete, je v podstate len "mediálny obraz". Iste, v prípade vecí, ktoré ma zaujímajú, si primárne zdroje vyhľadám, ale z časového hľadiska je to možnosť dosť obmedzená.
Pokiaľ ide o dialóg a pravdy, je to tak. Hlasná menšina sa aj u nás pokúša, v rámci nielen "politickej korektnosti", dosiahnuť to, že bude zase existovať jediná "správna pravda" a názor. Nositelia iných názorov sa diskreditujú a rôzne "nálepkujú".
Je to samozrejme dané aj tým, že súčasná generácia pod 40 rokov v podstate nezažila "reálny socializmus" a nemá primerané skúsenosti a istú opatrnosť.
No a na "západe" takú skúsenosť nemá vlastne nikto.
V tej súvislosti ste v jednom komentári vyjadrili obavu z „vzrastajúcej snahy týchto orgánov EU ovládať a kontrolovať verejnú mienku a názory, ktoré sa objavujú nielen na sociálnych sieťach“. Čo to môže spôsobiť a kedy podľa Vás nastane taká situácia?
- Táto situácia už nastáva. Dôsledky budú rovnaké ako v "reálnom socializme". Proste oficiálnym médiám nebude po istej dobe veriť nikto. A ak (čo je otázkou) nebude zavedená aj kontrola internetu, budú občania "loviť" informácie, kde sa dá. S rizikom, že nakoniec narazia na nejaký ten naozajstný nezmysel.
Ďalším krokom bude/je opäť existencia viacerých právd. Bude zase potrebné naučiť deti, že úprimne môžu hovoriť len doma a pravdu že sa dozvedia zase len doma. A že by v škole rozhodne nemali hovoriť to, čo si myslia a čo im povedali rodičia.
Za najväčšiu hrozbu z hľadiska slobody slova považuje Ladislav Jakl z Inštitútu Václava Klausa autocenzúru vyvolanú strachom, pretože ňou neberieme slobodu slova len sebe, ale zmenšujeme tak slobodný priestor aj pre iných, ktorí sa budú báť povedať to, čo nehovoria ostatní. Aký je Váš pohľad na slobodu slova, je v ohrození?
- Samozrejme je. Snahy o jej obmedzenia vidíme dnes a denne tak z úrovne EÚ, ako aj z rôznych "neziskových organizácií", ktoré v tomto zmysle vytvárajú tlak na politikov. A aj niektoré politické strany majú na slobodu slova povedzme "špecifický názor".
Prejdime k téme, ku ktorej sa nebojíte vyjadrovať a ktorá momentálne hýbe svetom najviac, a to ku klimatickej hrozbe. Je podľa Vás človek zodpovedný za zmeny klímy a do akej miery?
- Klíma sa menila stále a na jej zmenu má vplyv cely rad známych, aj nepochybne doteraz neznámych faktorov. Výsledný efekt - zmena klímy - je potom daná kombináciou týchto faktorov, pričom na niektoré z nich nemá ľudstvo žiadny vplyv.
Takže na túto otázku nemôžem odpovedať. Napokon, odpoveď na ňu nemá nikto. Preto sa tiež operuje "zhodou vedcov" a podobnými nevedeckými argumentami.
Podľa môjho názoru by teda bolo ďaleko efektívnejšie sa klíme prispôsobiť, než sa s ňou pokúšať "bojovať".
Ostatne už aj niektorí vedci tvrdia, že aj keby sa všetci dohodli a zastavili produkciu CO2 (je jasné, že sa to nikdy nestane) bude nejaká zmena vidieť až za tridsať rokov. Teda v čase, keď už nikto z presadzovateľov toho "boja" žiadnu zodpovednosť neponesie.
„Za poněkud skandální z tohoto hlediska pokládám závěry a doporučení klimatického panelu OSN, který argumentuje „shodou vědců“ jako důkazem.“ To sú vaše slová a mňa zaujíma aj vysvetlenie, prečo.
- V prírodných vedách nie je jednoducho zhoda vedcov dôkazom ničoho a nikdy nebola. Navyše, ale to je len technická pripomienka, panel OSN sa iste nespýtal všetkých vedcov...
S nástupom novej dvojice v čele EÚ sa, zdá sa, nevyhneme brutálnym opatreniam v rámci opatrení takzvanej uhlíkovej neutrality. Vy sám ste už v komentári vysvetľoval, že z globálneho hľadiska ide o zanedbateľné čísla, ale skúste ich ešte raz predostrieť aj našim čitateľom.
- Je potrebné zdôrazniť, že jednoducho nie je známe, aký má ľudstvom produkované CO2 vplyv na klímu.
Avšak vzhľadom na to, že EÚ produkuje v súčasnosti menej ako 10% celosvetových emisií CO2, znamená pôvodne plánované zníženie o 40% v EÚ vo svetovom meradle 4,4% - teda takmer nič a aj "CO2 neutralita" bude mať zanedbateľný efekt. Toto zníženie bude a je úplne eliminované nárastom emisií v rozvojových krajinách, predovšetkým v Číne, Indii a aj v Afrike.
Aby teda zníženie emisií CO2 malo akýkoľvek zmysel (a nie je jasné, či by malo), muselo by byť presadené celosvetovo, izolovaná akcia EÚ nemôže mať na celkové emisie CO2 významný vplyv.
Pokiaľ ide o náklady na "uhlíkovú neutralitu", v podmienkach Českej republiky sa odhadujú na 60-tisíc českých korún (cca 2200 eur) na osobu ročne. K tomu je ešte nutné pripočítať výrazné obmedzenie osobnej mobility a likvidáciu časti "neekologickej ekonomiky". Proste rýdze šialenstvo.
Prečo teda podľa Vás sa Európa púšťa do týchto nezmyselných krokov ešte navyše pod pláštikom záchrany planéty a jediného možného spôsobu prežitia? Mne to pripomína budovanie svetlých zajtrajškov za socializmu s heslami typu „Kto nejde s nami, ide proti nám“.
- Osobne se domnievam, že ide ako obvykle o kombináciu príčin ideologických a ekonomických.
Po krachu Lisabonskej stratégie, sľubujúcej ústami predsedov vlád, že EÚ bude do roku 2010 "najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou ekonomikou založenou na vedomostiach, schopnou trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárania viac kvalitných pracovných príležitostí a zachovávajúcou sociálnu súdržnosť", sa zúfalo hľadal dôvod pre "spoločnú" agendu. A je tu - EÚ v popredí boja za "záchranu ľudstva".
Ďalším dôvodom je zrejme niečo, čo by som nazval "útek politikov vpred".
Ako inak odôvodňujú skutočnosť, že sa z veľkej väčšiny veľmi pragmatickí politici s "polčasom" života 2 roky naraz starajú o to, čo snáď môže byť za 50 rokov?
Cieľom je odvrátiť myslenie voličov od každodennej reality, od neplnenia volebných sľubov a od výsledkov nimi prevádzkovanej politiky v reálnom čase. A navyše - hospodárske problémy a nezmyselné regulácie možno ľahko "zviesť" na opatrenia úplne nevyhnutné na "záchranu planéty".
A nakoniec, "o peniaze ide až na prvom mieste" - lobistické skupiny a zelené iniciatívy sú na tomto boji finančne závislé - bez neho a z neho plynúcich štedrých dotácií by prišli minimálne o časť svojich príjmov. A aj "európskych Babišov" je dosť.
Máme za sebou Vianoce, kresťanské sviatky. Alebo mám radšej hovoriť, že máme za sebou zimné sviatky? Čo hovoríte na bujnejúcu korektnosť vrátane tej politickej a na rôzne izmy (feminizmus, genderizmus, multikulturalizmus, enviromentalizmus), ktoré zaplavili Európu a menia náš život k „lepšiemu“?
- Je to snaha presadiť, že normálne je klamať. Pretože zákaz nazývať veci pravými menami nie je nič iné ako snaha o život "v lži".
RNDr. Mgr. Tomáš Vaněk, CSc.
Narodil sa sa v roku 1951 a po vyštudovaní Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, odbor organická chémia, začal v roku 1976 pracovať ako vedecký pracovník na Akadémii vied. V súčasnosti pracuje ako vedúci vedecký pracovník AVČR so zameraním na biotechnológiu, chémiu a ochranu životného prostredia. Pôsobil a pôsobí v rade medzinárodných odborných organizácií.
Politike sa venuje od roku 2002, keď sa stal členom ODS. Od roku 2004 bol členom Výboru pre životné prostredie a poľnohospodárstvo Stredočeského kraja, v rokoch 2012-2016 jeho podpredsedom. Od roku 2008 do roku 2016 bol krajským poslancom.
Bol členom Komisie pre konkurencieschopnosť, v súčasnej dobe je členom Komisie životného prostredia ODS. V rokoch 2011 - 2013 bol poradcom ministra poľnohospodárstva pre oblasť vedy a výskumu.
Záujem o politiku a jej mechanizmy zavŕšil štúdiom politológie na vysokej škole CEVRO Inštitút, kde získal titul Mgr.
Skúsenosti s EÚ a mechanizmy jej rozhodovania má už od roku 1994, odkedy pôsobí v rade hodnotiacich, poradných a expertných skupín EÚ.
Od roku 2011 je členom združenia na ochranu práv majiteľov zbraní LEX. Právo vlastniť zbraň pokladá za jedno zo základných práv občana v slobodnej spoločnosti a pokladá tiež za svoju povinnosť toto právo obhajovať.
Zdroj: vanektomas.cz