SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky
SLOVENSKO

Na vstup do parlamentu treba päť percent, koalície ich potrebujú viac

Päť percent stačí aj vtedy, ak sa na jednej kandidačnej listine spojí viacero strán, ale nekandidujú ako koalícia.

Ilustračné foto Ilustračné foto (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo )

BRATISLAVA - Politické strany a hnutia potrebujú na vstup do parlamentu získať vo voľbách aspoň päť percent hlasov. Koalície dvoch a troch strán potrebujú podľa zákona sedem percent a širšie koalície až desať percent.

Päť percent stačí aj vtedy, ak sa na jednej kandidačnej listine spojí viacero strán, ale nekandidujú ako koalícia. Vo februárových voľbách kandiduje 25 subjektov, z toho jedna koalícia a viaceré strany využili možnosť kandidovať na jednej listine.

Niekoľko strán sa napríklad zišlo na kandidátnej listine OĽaNO. Toto hnutie si už v minulosti pre spojenectvo s inou stranou zmenilo názov a tento scenár zopakovalo opäť. V novembri 2019 tesne pred podaním kandidátok si hnutie zmenilo názov na OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola.

Skryť Vypnúť reklamu

"Mnohé strany to robia preto, aby sa vyhli tej zvýšenej hranici, ktorú potrebujú koalície politických strán," skonštatovala politologička Darina Malová.

Politologička upozornila na to, že spájať viacero strán na jednu kandidátnu listinu, a pritom nevytvoriť koalíciu zakázané nie je. Myslí si však, že spoločná kandidátna listina kandidátov z viacerých subjektov sa dá veľmi ťažko predvídať.

"Volič môže očakávať, že na spoločných kandidátkach, kde sú pospájané marginálne politické subjekty, je väčšia pravdepodobnosť, že po vstupe do parlamentu niektorí z budúcich poslancov veľmi rýchlo opustia parlamentný klub a pridajú sa k inej strane," pripomenula Malová.

V prípade spájania viacerých strán na kandidátku OĽaNO ide podľa politologičky predovšetkým o aktivitu Igora Matoviča a jeho snahy znovu priviesť do politiky nové tváre, vďaka ktorým sa do parlamentu dostane aj on. Pri Matovičovi zdôrazňuje, že nebuduje stranícke štruktúry a jeho OĽaNO nie je politická strana.

Skryť Vypnúť reklamu

"Nezáleží mu na tom, aby vytvoril členskú základňu, aby sa komunikovalo o programe. Ide mu skutočne len o to, aby sa on sám plus možno jeho traja najbližší ľudia dostali do parlamentu, a na to potrebuje na kandidátnej listine osobnosti, ktoré sú známe v regióne alebo médiách. Vďaka nim a ich popularite sa dostal do politiky aj on sám," doplnila.

Volebnú stranu na parlamentné voľby vytvorili spolu hnutie Spolupatričnosť, SMK a Maďarské fórum. Nazvali sa Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS). Na prekročenie brán parlamentu im stačí päť percent, keďže nekandidujú ako koalícia.

Predstavitelia iných strán kandidujú aj za ĽSNS či SaS. Strana Richarda Sulíka má na svojej kandidátke napríklad ľudí z Občianskej konzervatívnej strany (OKS). SaS ani ĽSNS nemenili pre voľby svoje názvy.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedinou koalíciou kandidujúcou v tohtoročných voľbách je PS-Spolu. Na vstup do parlamentu bude musieť získať aspoň sedem percent. V jej prípade vznikajú podľa Malovej oba subjekty zdola, určitou politickou aktivitou.

"Zdá sa, že ide o to, aby sa správali ako navzájom sa doplňujúce politické subjekty. To znamená, že ich konanie je nielen v súlade so zákonom, áno, idú do vyššieho rizika, ale zrejme išlo aj o to, aby dali voličom najavo, že konajú transparentne," myslí si politologička.

Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára. Stáť budú viac ako 12,6 milióna eur. V ére samostatného Slovenska pôjde o ôsme parlamentné voľby v poradí. Na Slovensku sú viac ako štyri milióny oprávnených voličov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Smer-SD tvrdí, že premiér prehral súboj o generálneho prokurátora, OĽaNO však hlasovalo za Žilinku

Smer odmieta, že by sa dopredu dohodli s niektorou koaličnou stranou. Podľa poslanca Kollára mali poslanci pri voľbe voľnú ruku, lebo sa nedohodli na jednom kandidátovi.

Slovensko

Parlament vybral za generálneho prokurátora Žilinku

Vo voľbe ho podporilo 132 poslancov zo 147 prítomných. Pozrite si kauzy, ktoré ako prokurátor dozoroval.

Maroš Žilinka.
Slovensko

Reakcia premiéra Matoviča na ministerstvo školstva bola úbohá a smiešna, tvrdí Sulík

Poslankyňa Cigániková uviedla, že premiér ministrovi školstva odkázal, že školy sa otvoria vtedy, keď sa mu ospravedlní Sulík. Premiér túto informáciu dementoval a vyzval ministra, aby tak urobil tiež, keďže podľa neho ide o klamstvo.

Igor Matovič.
Európska únia

České ministerstvo označilo Václava Klausa za propagátora dezinformácií

Ja a dezinformátor? Odstráňte tú nehoráznosť, píše český exprezident ministrovi Blatnému.

Václav Klaus.