SME
Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Liek na požiare? Malé ohne. V zakladaní im však dnes bráni ekologické náboženstvo

Ekologický fundamentalizmus je jednou z príčin devastujúcej prírodnej katastrofy v Austrálii.

Situácia v Austrálii je vážna. Situácia v Austrálii je vážna. (Zdroj: archív PP)

CANBERRA - Plamene zničili tisíce domov, zasiahli územie väčšie ako Česko, o život prišli tri desiatky ľudí a milióny zvierat.

Ekologický fundamentalizmus je jednou z príčin devastujúce prírodnej katastrofy v Austrálii, píše Jiří Sládek v článku uverejnenom na webe idnes.cz.

Juhovýchod Austrálie spaľujú už niekoľko mesiacov ničivé požiare. Plamene sa zmocnia lesného porastu, nízke kroviny sa behom chvíle menia v horiaci koberec. Zakrátko z neho zostane len príkrov sivého popola a štipľavý dym spáleniska.

Skryť Vypnúť reklamu

Trpia ľudia, zvieratá i celá krajina. Zostane len pár ohorených kmeňov, ktoré sa týčia ako nemí svedkovia katastrofy. Austrálska vláda hovorí o desivej ekologickej katastrofe.

Nedávne silné búrky, ktoré priniesli lokálne záplavy, pomohli len trochu. Veľké požiare nezadusili. Dym z pustošivých plameňov sa niesol až do 16-tisíc kilometrov vzdialenej Južnej Ameriky.

A téma požiarov minulý týždeň rezonovala aj vo vzdialenom Davose, kde sa zišli svetoví finančníci a politici na tradičnom ekonomickom fóre. Ako príčina požiarov sa spomínajú nezvyčajne vysoké teploty a suché počasie. V niektorých oblastiach na východe Austrálie nepršalo od roku 2017.

V polovici decembra zažila krajiny najteplejšie deň, kedy priemerná teplota činila takmer 42 stupňov Celzia. Smrtiacu kombináciu ešte znásoboval prudký vietor. Východné oblasti krajiny sú vyprahnuté. Potom stačí naozaj len povestná malá iskra.

Skryť Vypnúť reklamu

V Davose sa hovorí o tom, že Austrália je obeťou klimatických zmien. Ak politici nezačnú naozaj konať, bude vraj podobných katastrof v budúcnosti rýchlo pribúdať. Na austrálskeho premiéra Scotta Morrisona prší kritika zo všetkých strán kvôli jeho laxnému prístupu ku klimatickej agende.

Učiť sa od domorodcov


Debata o klíme prebieha aj v samotnej Austrálii. Klimatické zmeny však nie sú jedinou spomínanou príčinou požiarov.

Publicista Tim Blair z tamojšieho denníka Daily Telegraph súdi, že tragédii by bolo možné zabrániť, keby sme dnes tak prudko neustúpili od stáročných tradícií.

"Podľa dnešných štandardov by bol môj dedko považovaný za ekologického zločinca," spomína Blair.

Popisuje, ako jeho predkovia vypaľovali husté kroviny v okolí každej farmy, aby tak vytvorili pás územia, ktorý prípadné plamene zastaví. Naučili sa to od domorodcov.

Skryť Vypnúť reklamu

Nerobili nič iné ako pôvodní obyvatelia kontinentu po celé tisícročia. Aboriginci zakladali malé riadené požiare, aby tak zabránili príchodu tých naozaj ničivých.

Naučili sa požiare kontrolovať dávno predtým, než do krajiny prišli v roku 1788 Briti.

"Vedeli presne, aký veľký požiar zvoliť pre konkrétny druh tráv a krajiny," citovala stanica CNN historika Billa Gammage z Austrálskej národnej univerzity.

Spaľovali trávu a kroviny s ohľadom na topografiu aj ročné obdobie.

V súčasnej dobe je také vypaľovanie krovín nemysliteľné. Denník The Sydney Morning Herald informoval o prípade 71-ročného dôchodcu Johna Davida Chia, ktorý nechal zo svojho územia odstrániť 74 vzrastlých stromov.

Ekologickí aktivisti sa zdesili a celá vec putovala na súd. Ten síce uznal Chiov argument, že mal obavy z požiaru, a preto chcel územia vyčistiť, napriek tomu mu uložil vysoký peňažný trest. V rozsudku konštatoval, že došlo k veľkej ujme na životnom prostredí.

Skryť Vypnúť reklamu

"Niekedy to vyzerá, ako by ekologické náboženstvo vystriedalo zdravý rozum," konštatuje Tim Blair.

Podobných prípadov je totiž viac. Istý Liam Sheanan musel zaplatiť v prepočte sto tisíc amerických dolárov, keď prerezal kroviská v okolí svojej farmy v Reedy Creek v štáte Victoria. Dnes je pritom jeho majetok jedinou stavbou v širokom okolí, ktorá zostala po ničivých požiaroch nepoškodená.

Nejde však len o výrub a prerezávanie stromov. Ak sa lesy nachádzajú na území prírodného parku, nesmie sa zbierať ani palivové drevo, žiadne vetvy ležiace len tak na zemi. Za porušenie hrozia vysoké pokuty.

Fiona Buchananová zo správy národných parkov v štáte Nový Južný Wales vysvetľuje, že to nie je samoúčelné opatrenie.

"Aj popadané stromy sú súčasťou ekosystému, k hniezdenia ich používajú mnohé druhy ohrozených vtákov," hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže teraz sú všetky tieto cenné ekosystémy spálené na popol. Je teda otázkou, či tradičné hospodárenie v lesoch neprinášalo prírode menšie škody.

Blairov dedko pokračoval v opatrnom vypaľovaní poraste celý život. Zdôrazňoval, že na veľký oheň sa treba pripraviť.

"Jeho statok stále stojí, oheň sa ho nikdy nedotkol," uzatvára publicista Blair.

Inšpirácia v Kalifornii


O užitočnosti malých riadených požiarov sú presvedčení aj správcovia parku v ďalekej americkej Kalifornii.

"Keď niekde nehorí desiatky rokov, nikto sa z toho neraduje," hovorí Chris Collins, šéf požiarnej prevencie v okrsku Martin County.

"Keď nakoniec plamene prídu, zničia všetko, čo sa im postaví do cesty," konštatoval.

Menší oheň les regeneruje. Vyčistí nižšie poschodie plné krovín, zatiaľ čo vyrastené stromy zostanú. Takéto očistné požiare prichádzali pravidelne každých päť rokov, kým ich ľudia nezačali usilovne hasiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže potom sa vždy dostaví veľký požiar a s väčšími škodami. Aj v Kalifornii preto dospeli k názoru, že bránenie menším požiarom je kontraproduktívne.

"Musíme jednoducho vrátiť oheň späť do ekosystému, kde mal svoje miesto odjakživa," vyhlásil Steve Sackett zo správy Kalifornského národného parku.

Vyzdvihuje aj pozitívne účinky organických látok, ktoré po menšom ohni zostanú. Korene hlboko v zemi taký oheň dokážu prežiť. Už o pár rokov je na rovnakom mieste urastená zeleň, ktorú vyhľadávajú bizóny a ďalšie zvieratá, pre ktoré v hustých kroviskách nie je miesto.

Niektorí experti však zostávajú vo svetle austrálskej katastrofy opatrní. Pripúšťajú síce pozitíva, ktoré prinášajú kontrolované požiare, ale súčasne hovoria, že tamojšia prírodné pohroma dosiahla takých rozmerov, že ani preventívne vypaľovanie by nepomohlo.

Skryť Vypnúť reklamu

"Mohutné plamene tam preskakujú v korunách stromov, takže ani odstránenie prízemných krovísk by podľa všetkého nepomohlo," usudzuje Stefan Doerr, botanik z britskej Swansea univerzity.

Do budúcnosti je podľa neho potrebné kombinovať prírodné techniky, ako je vypaľovanie krovín, s širšou stratégiou zacielenou na to, ako zmierniť dopady extrémnych výkyvov počasia.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Zomreli najdlhšie žijúce siamske dvojčatá

Bratia sa stali počas svojej cirkusovej kariéry obrovskými celebritami. Z rodiny si najviac rozumeli s mladším bratom Jimom, ktorý sa o nich aj niekoľko rokov staral.

Bratia Ronnie a Donnie Galyonovci
Slovensko

Poslanci neodvolali Kollára z funkcie predsedu parlamentu

Za odvolanie hlasovalo iba päť poslancov, pričom potrebných bolo 76 hlasov. Kollárovi je ľúto, že odvolávanie bolo emotívne. Koaličného partnera Šeligu nazval farizejom.

Boris Kollár zostáva predsedom parlamentu.
Slovensko

Slovenskí colníci zachytili 1,5 tony drog dovážaných z Mexika

Rekordná zásielka drog obrovskej hodnoty prišla na Slovensko po známej drogovej trase. Po preclení u nás by sa pohybovala voľne po celej únii. Objavil ju pes Hutch.

Európska únia

Nemecká CDU chce v strane, parlamente aj vláde rovnaký počet mužov a žien

Rovnosť v šanciach nahrádza rovnosť vo výsledkoch.

Kresťanskodemokratická únia.