SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Odchod britských europoslancov zmení konfiguráciu Európskeho parlamentu

Odchod 73 poslancov zo Spojeného kráľovstva posilní najmä tábor ľudovcov a oslabí frakciu liberálov a Zelených.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

BRUSEL - Nadchádzajúce miniplenárne zasadnutie Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli 29.-30. januára bude zároveň posledným, na ktorom sa zúčastnia britskí europoslanci.

Brexit definitívne zmení konfiguráciu zákonodarného zboru EÚ, pričom odchod 73 poslancov zo Spojeného kráľovstva posilní najmä tábor ľudovcov a oslabí frakciu liberálov a Zelených.

Od 1. februára, po vystúpení Británie z Únie, bude mať europarlament už len 705 členov v porovnaní so 751 v súčasnosti.

Len 27 zo 73 kresiel, ktoré zostanú voľné, bude prerozdelených medzi viaceré členské štáty. Zvyšných 46 kresiel zostane vyhradených pre poslancov z budúcich členských krajín.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa agentúry AFP odchod britských europoslancov posilní predovšetkým frakciu Európskej ľudovej strany (EPP), lebo Briti v nej nemali ani jedného člena, a naopak, oslabí frakcie liberálov zo skupiny Obnovme Európu (RE), Zelených a socialistov a demokratov (S&D).

Nie je vylúčené, že oslabené frakcie sa budú snažiť prilákať do svojich radov nezávislých poslancov EP, ktorí tvoria skupinu Nezaradených.

Ľudovci z EPP posilnia o päť mandátov, jeden z nich patrí slovenskej europoslankyni Miriam Lexmann (KDH) a s počtom 187 kresiel budú jedinou skupinou, bez ktorej sa v EP nedá zložiť väčšina.

Väčšina britských europoslancov (27) patrí do Strany brexitu, v EP nenašla žiadnych politických spojencov a bola v skupine Nezaradených. Táto skupina sa zmenší na 31 poslancov.

Skryť Vypnúť reklamu

"Nikto to nebude ľutovať," uviedol ironicky na ich adresu belgický poslanec Guy Verhofstadt, ktorý bol donedávna lídrom frakcie liberálov.

Práve liberáli najviac utrpia odchodom Britov, stratia 17 mandátov zo súčasného stavu 108, získajú však nových šesť kresiel a s počtom 97 mandátov zostanú aj naďalej treťou najväčšou silou v europarlamente, po EPP a socialistoch.

Socialisti majú teraz 154 kresiel a z dôvodu brexitu prídu o desať poslancov - nové prerozdelenie im však pridá ďalšie štyri a finálny stav frakcie bude 148 mandátov.

V inej situácii sa ocitla frakcia Zelených. V súčasnosti štvrtá sila v EP (74 členov) po brexite klesne na 67 kresiel a pozíciu štvrtej najvplyvnejšej skupiny získa krajne pravicová frakcia Identita a demokracia (ID) pod taktovkou Mariny Le Penovej, ktorá získa o tri mandáty viac a bude mať 76 členov.

Skryť Vypnúť reklamu

Skupina Európski konzervatívci a reformisti (ECR) zostane šiestou silou EP s 59 členmi a na siedmom mieste zostane aj Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica (GUE/NGL) so 40 členmi.

Spomedzi 27 nových poslancov Európskeho parlamentu je po päť z Francúzska a zo Španielska, troch získa Holandsko a Taliansko, ďalší dvaja pribudnú Írsku a po jednom získa Dánsko, Estónsko, Fínsko, Chorvátsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko.

Europarlament v novom zložení bude mať plné ruky práce už od začiatku februára. Poslanci z EPP musia 3. februára rozhodnúť, či vylúčia zo svojich radov stranu Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorá má v EP 14 poslancov.

Orbán sa netají snahou založiť v EP novú politickú skupinu, zatiaľ však nedokážu nájsť dostatok spojencov. Na vytvorenie politickej skupiny je totiž potrebných najmenej 25 poslancov, ktorí zastupujú aspoň štvrtinu členských štátov, čiže poslancov zo siedmich krajín.

Skryť Vypnúť reklamu

V prípade vylúčenia z EPP sa Orbánovi "odídenci" rovnako budú snažiť loviť v tábore Nezaradených, kde sa nachádzajú aj dvaja slovenskí europoslanci, zastupujúci stranu ĽSNS.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Európska únia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

Marian Kechlibar: Republika zasiahnutá do srdca

O zlých vzťahoch medzi islamom a sekulárnou časťou Francúzskej republiky sa konečne aspoň oficiálne hovorí. Otázka je, či nie je príliš neskoro.

Ilustračné foto.
Zahraničie

Erdogan urážal Macrona, ten reagoval povolaním veľvyslanca

Napätie medzi týmito dvoma svetovými lídrami sa stupňuje, turecký prezident však zašiel naozaj priďaleko. Bude francúzsky prezident ten, ktorý ho zastaví?

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a francúzsky prezident Emmanuel Macron na snímke z januára 2020 z konferencie o Líbyi v Berlíne.
Slovensko

Počet otestovaných za dva dni prekročil 121-tisíc

V pilotnej fáze testovania zatiaľ odhalili 4 432 infekčných osôb.

Koronavírus na Slovensku: Čakanie na testovanie v Bobrove.
Slovensko

Boris Kollár mal vážnu autonehodu, informoval premiér

Predseda parlamentu, jeho ochrankár aj vodič sú zranení.

Boris Kollár.