SME
Streda, 8. apríl, 2020 | Meniny má Albert
NÁZORY

Václav Klaus: Európa či Európska únia? Odlíšiť tieto dve slová je zásadné

Český exprezident predpoklada zosilňovanie diktátu nedemokratických ideológií postkomunistickej éry: zelenej ideológie, progresivizmu (či kultúrneho marxizmu), humanrightizmu a multikulturalizmu.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: TASR)

Český exprezident Václav Klaus vystúpil v utorok s prejavom na diskusnom fóre v HNklube Hospodárskych novín. Zamyslel sa nad súčasnou Európou, jej usporiadaním a smerovaním. Text prejavu uverejnil aj na webe Innštitútu Václava Klausa.

"Ďakujem za pozvanie do HNklubu, ktoré si naozaj vážim. Ak sa nemýlim, vystupoval som na diskusnom fóre Hospodárskych novín už raz, v septembri 2015, teda pred takmer piatimi rokmi.

Mojou vtedajšou témou bolo "Poučenie z gréckej krízy pre malú postkomunistickú krajinu". Tento môj text je určite niekde k dispozícii, eventuálne na mojej webovej stránke (www.klaus.cz). Mám pocit, že by som to dnes lepšie povedať nevedel.

Okrem všeobecných úvah o Európskej únii som sa vtedy pokúsil sformulovať aj niekoľko ekonomických charakteristík Slovenska, tak ako ich vidím ako outsider. Teraz som si svoje vtedajšie úvahy pozorne prečítal a nemám dôvod ich prepisovať. Ale to témou môjho dnešného vystúpenia nie je.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nazval som ho "Európa, resp. Európska únia ", odlíšenie týchto dvoch slov považujem za zásadné.

Jednou vecou je pred viac než šiestimi desaťročiami revolučne vytvorený konštrukt Európskej únie, druhou je evolučne utváraná civilizácia európskeho kontinentu.

Sú to dve úplne odlišné veci, čo dnešná reprezentácia EÚ a spolu s ňou európske politické, akademické a žurnalistické elity nechcú brať na vedomie.

Vývoj európskej spoločnosti bol v priebehu storočí a tisícročí pomalý, nelineárny, opakovane prerušovaný, ale súhlasím s výrokom prof. Elsta z roku 1991, že "európska história bola vo svojej podstate procesom odmietania supranacionálnych dynastických štátov - ako bola Otomanská ríša, Habsburské cisárstvo, Napoleonove impérium, Hitlerova večná ríša aj Stalinov komunistický projekt". Chápem to tak, že bola úsilím o likvidáciu dynastií a ríší, ktoré ľudskú slobodu a autentickú demokraciu neumožňujú.

Éru situácie európskej unifikácie vo forme Európskej únie (na rozdiel od prvých troch desaťročí ďaleko menej ambiciózneho povojnového európskeho integračného procesu vo forme Európskeho spoločenstva) považujem za neblahé prerušenie tohto, akokoľvek nejednoduchého a nejednoznačného európskeho vývoja.

Viem, že som v tomto pohľade na Európsku úniu v menšine, ale nemôžem inak. Vyjadruje to mojej idey, ideály, preferencie a priority. Mne ide o slobodu a demokraciu a tie sú so supranacionálnym (alebo transnacionálnym) konštruktom vo svojej podstate nekompatibilné.

To platí všeobecne a dlhodobo. Čo sa deje práve teraz? Čo sa dá povedať o dynamike krátkodobej alebo strednodobej? Aké sú súčasné tendencie a trendy európskeho usporiadanie? V mojich očiach nemajú pozitívny vývoj.

V predposledných dvoch dekádach - 1990 až 2010 - boli tieto trendy celkom jednoznačne unifikačné. Hovorím o vývoji v Európe, nie o vývoji jej východnej postkomunistickej časti.

Prejavom týchto trendov bola v roku 1992 Maastrichtská zmluva a v roku 2009 zmluva Lisabonská. Tieto zmluvy viedli k výraznému urýchleniu európskeho integračného, ​​k transnacionalizmu smerujúceho pohybu.

Tú prvú zmluvu sme vnímali len málo, lebo sme riešili úplne iné problémy a naše členstvo v EÚ bolo ešte ďaleko za horizontom. Riešili sme postkomunistickú transformáciu na strane jednej a zaoberali sme sa naším vlastným štátoprávnym problémom na strane druhej.

Niečo k tomu druhému nedávno skôr ironicky, aj keď trochu nejasne, poznamenal Milan Lasica, keď povedal, že by mi za rozdelenie Československa mali postaviť pomník.

Musím trvať na tom, že by som si ja vedel predstaviť žiť aj naďalej v československej federácii. Pre históriu, aby to nebolo zabudnuté, musím zdôrazniť, že na slovenskej strane vtedy nebol žiadny relevantný politický partner, ktorý by mal podobný názor a ktorý by nechcel slovenský samostatnosť. Ja som túto realitu "iba" rešpektoval. Nechcel som ani stret, ani chaos.

Tú druhú, Lisabonskú zmluvu, drvivá väčšina našich spoluobčanov síce zažila, ale strašne podcenila a podceňuje doteraz. Nebola ochotná venovať aspoň minimum času potrebného na to, aby zistila, čo je v tejto zmluve skryté.

K tomu, aby zistila, že ide o radikálny posun európskej integrácie (teda lepšia a hlbšia medzinárodná spolupráca) k unifikácii (teda k supranacionálnemu vládnutiu) a k vymazaniu národných štátov ako predvoleného princípu medzinárodného usporiadania nášho kontinentu.

Je dostatočne známe, že som ratifikáciu Lisabonskej zmluvy dlho, sám, trochu donkichotský brzdil. Ale neubrzdil.

Obdobie po prijatí Lisabonskej zmluvy prinieslo niekoľko kríz, ktoré tento unifikačná model zásadne spochybnili. Spomeniem aspoň tri z nich:

- bolo spochybnené euro. Kríza rokov 2008-2009 mala dramatické dôsledky na rozpočtovú pozíciu mnohých členských krajín eurozóny, nielen na Grécko. Krátkodobo boli tieto ťažkosti "vyriešené" finančnou pomocou z rozpočtov ostatných krajín eurozóny (teda z peňazí svojich daňových poplatníkov), jej skutočné príčiny - sporný konštrukt spoločnej európskej meny - však boli ponechané bez akéhokoľvek riešenia;

- migračná kríza, ktorá kulminovala masovou migráciou v roku 2015, znamenala zásadný otras ďalšieho piliera EÚ, ktorým je Schengen. EÚ tento defekt svojho usporiadania stále nerieši, iba tlačí pred sebou;

- európskou krízou sa stalo aj rozhodnutie britských voličov, zvané Brexit, ktoré bolo jasnou správou, že jedna z najväčších krajín EÚ nechce naveky odovzdať rozhodovanie o sebe do Bruselu, že chce znovu byť suverénnou krajinou. To prispelo k tomu, že si to silne uvedomili aj ďalšie krajiny.

Každá z týchto kríz signalizovala zásadné problémy nadnárodného videnia sveta, ktoré ovládlo európske elity a ktoré sa zakotvením v Lisabonskej zmluve stalo definičnou charakteristikou EÚ.

Európske elity tieto krízy "ustáli" vďaka tomu, že v EÚ chýba akákoľvek spätná väzba, že chýba priamy kontakt európskych elít s občanmi a voličmi, že sme vstúpili do éry postdemokracie, symbolizovanej fikciou Európskeho parlamentu, ktorý nie je skutočným parlamentom, že dochádza k zosilnenej indoktrinácii občanov členských štátov EÚ prázdnou európskou myšlienkou a že nastal ničivý diktát politickej korektnosti, teda nedostatočnej slobody.

Stabilizačne naopak pôsobí pretrvávanie relatívneho európskeho blahobytu (aj keď mnohé krajiny eurozóny už dlhé obdobie takmer nerastú).

Čo sa dá očakávať v dohliadnuteľnej budúcnosti?

1. Nevidím žiadnu reálnu politickú silu, ktorá by chcela a bola schopná presadzovať (a dokonca presadiť) akúkoľvek významnú zmenu ideológie evropeizmu.

2. Inštitucionálny systém Európskej únie svojou podstatou akúkoľvek systémovú zmenu európskeho usporiadania vylučuje.

3. Nový Európsky parlament a nová Európska komisia sú svojou štruktúrou a svojimi ambíciami horšie ako tie staré (Juncker vs. Leyenová);

4. Prajem si (a nám) silnú a jednotnú Vyšehradsku skupinu. Neverím však v jej pevnosť a silu, ktorá - vďaka vnútropolitickému vývoju jednotlivých krajín - dnes už fakticky takmer neexistuje, resp. je znovu v podobe (a význame) v akej bola až do roku 2015.

5. Predpokladám zosilňovanie diktátu nedemokratických, ale nekomunistických ideológií postkomunistickej éry:

- na prvom mieste zelenej ideológie, ktorej novú kvalitu spôsobil zvrat pôvodného ekologického uvažovania v agresívny environmentalizmus;

- progresivizmu (či kultúrneho marxizmu), ktorý nahradil tradičný konzervativizmus a sociáldemokratizmus. To začína byť zásadnou brzdou akéhokoľvek postupu Európy (a celého Západu) vpred;

- humanrightizmu, ktorý nahradil demokraciu garantujúcu koncept v podstate len negatívne vymedzených občianskych práv pozitívnymi ľudskými právami, ktoré vytvárajú nárokovú spoločnosť;

- a konečne multikulturalizmu, ktorý namiesto rešpektu k tradičnej obhajobe významu homogénnosti akejkoľvek národnej komunity, žiada maximálnu diverzitu vedúcu k heterogénnosť spoločnosti.

To sú len moje predvolené tézy, k detailom sa určite dostaneme v nasledujúcej diskusii."

Najčítanejšie články

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Na jedinečné medové týždne v čase koronavírusu novomanželia len tak nezabudnú

Uviaznuť na opustenom ostrove znie ako sen do tej doby, kým sa to naozaj nestane, hovorí čerstvá novomanželka.

Maledivy.
Názory

Václav Klaus: Pandémia a evidentn nefunkčnosť nadnárodných organizácií

V kríze dochádza k rehabilitácii štátu a odhaleniu prázdnych inštitúcií, tvrdí český exprezident.

Prezident Českej republiky Václav Klaus.
Slovensko

Ľudia budú môcť v bankách požiadať o odklad splátky úveru, rozhodol parlament

Návrh zákona prináša aj zvýšenie limitu pre bezkontaktné platby, ktorý stúpne z doterajších 20 na 50 eur.

Slovensko

Tento alebo budúci týždeň predstaví vláda pomoc veľkým firmám

Počet prípadov stúpol na 581, v pondelok malo pozitívny výsledok 47 vzoriek. Laboratóriá za uplynulý deň otestovali spolu 1 448 vzoriek.

Premiér Igor Matovič.