SME
Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Václav Klaus pripomína 20 rokov starý citát: Vzniká svet, v ktorom ľudia bez akejkoľvek zodpovednosti získavajú obrovskú silu

Nebezpečenstvo konceptu liberálnej demokracie (a v realite existujúceho systému) nám došlo len nedávno. Niektorí ho však nevidia ani dnes.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: Archív TASR)

Nedávno som vzal do ruky jeden z mnohých svojich zošitov výpiskov z kníh a časopisov a objavil som tam veci, ktoré ma prekvapili. Hlavne preto, že sa mi zdajú ako úplne súčasné, ako niečo, čo sa práve dnes snažíme hovoriť tým, ktorí nečítajú (a nezapisujú si).

A ukazuje sa, že tá či oná dnešná téma bola témou už pred dvoma desaťročiami, píše Václav Klaus v článku uverejnenom na webe echo24.cz a na webe Inštitútu Václava Klausa.

Už dlhú dobu bojujem s oslabovaním národného štátu, a napriek tomu ma prekvapilo, že som si už 30. júla 2002 opísal:

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Autorita a riadenie národného štátu začína byť vážne narušená zapojené nadnárodné a subnacionálními silami".

Podobne hovorí o pár stránok ďalej Owen Harris, že sa na národný štát útočí "zhora i zdola". Dodal, že tým vzniká svet, v ktorom získavajú "najrôznejšie nezodpovedné a nekontrolovateľné skupiny ľudí obrovskú silu, ale bez akejkoľvek zodpovednosti".

To vedie k tomu, že sa stále viac nachádzame "vo svete bez hraníc".

De Mattei v mesačníku (už asi neexistujúcom) The European Journal hovoril, že zosilňuje tlak na "denacionalizáciu občianstva", čo je vlastne postmodernou interpretáciou konceptu ľudských práv. Výsledkom podľa neho bude "vytvorenie neštátu".

SkryťVypnúť reklamu

Bolo to v roku 2002, teda pred Lisabonskou zmluvou (a dokonca pred naším vstupom do EÚ). My máme pocit, že výroky tohto typu robíme až teraz.

Začiatkom minulej dekády som sa na rôznych fórach opakovane stretával s ideológom tretích ciest (a veľkým kamarátom Tonyho Blaira) Anthony Giddensom. Ten vtedy hlásal, že je potrebné vykonať "demokratizáciu demokracie", keďže podľa neho "dnešná demokracia nie je dostatočne demokratická".

Teraz mi dochádza, že práve toto myslenie stálo pri zrode (a dnešné fanatickej obhajoby) tzv. Liberálnej demokracie. Nám nebezpečenstvo tohto konceptu (a v realite existujúceho systému) došlo len nedávno. Niektorí ho nevidia ani dnes.

Veľmi som sa učil od už spomínaného Owena Harrisa ako ohľadom národného štátu, tak ohľadom medzinárodnej politiky.

SkryťVypnúť reklamu

Jeho výrok: "Studená vojna (a hrozba, ktorú predstavoval Sovietsky zväz) vyžadovala od USA realistický prístup k medzinárodnej politike. Akonáhle Sovietsky zväz prestal existovať a Amerika sa stala jedinou veľmocou, akékoľvek obmedzenia správanie USA boli odstránené", je úplne presný.

Rovnako tak jeho pojem "human-rights industry". Toto nové "priemyselné odvetvie" od tej doby nesmierne narástlo a stalo sa zásadnou brzdou slobody a demokracie.

Vždy som bol proti technicistnému či technokratickému videniu sveta. Už som však zabudol na citát, ktorý som si zapísal 19. októbra 2002:

"Moderné problémy sú primárne technické a nie politické. Normálny človek im nemôže rozumieť."

To hovoria politici vždy, keď ľudia vo voľbách alebo v referende rozhodnú inak, než by si oni priali. Zabudol som, že to v roku 1962 povedal J. F. Kennedy, ktorý svojimi postojmi a názormi navyše nikdy nebol môj "cup of tea".

SkryťVypnúť reklamu

Mnohí z nás dávno kritizujeme zmysel a význam inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond (IMF). Rannú fázu tejto diskusie mi pripomenul názov článku Allana Meltzera z roku 2002 (ktorý zomrel pred dvoma rokmi vo veku 89 rokov):

"Sebemenšia nádej na záchranu IMF od byrokracie IMF mizne".

Bol to jeden z najväčších ekonómov našej éry a veľmi si vážim to, že som ho mohol dobre poznať.

Pred piatimi rokmi sme spoločne vystupovali na konferencii Montpelerinskej spoločnosti v Hongkongu. Porovnával tam vo svojom prejave socializmus s dnešným štátom blahobytu.

Jeho optimistickú tézou bolo, že "socializmus už definitívne padol, zatiaľ čo štát blahobytu ešte nie".

Kiež by tiež niekedy skončil (alebo aspoň svoj rozlet pribrzdil) dnešný, stále sa rozpínajúci "welfare state".

SkryťVypnúť reklamu

Aj vtedy mával (často v austrálskom mesačníku Quadrant) základné spojenia môj ďalší dobrý priateľ John O'Sullivan. V októbri 2002 bol jeden z jeho článkov venovaný multikulturalizmu (kedy my sme o ňom ešte skoro nehovorili).

Multikulturalizmus definoval ako doktrínu, podľa ktorej sa "migranti nemusia asimilovať do kultúry a zvyklostí svojej novej krajiny".

To je kanonický výrok. To sa mi zdá byť skvelou definíciou tohto zdanlivo zložitého fenoménu. Asi od neho (a od tohto jeho článku) už mám v sebe pevne zabudovaný názor, že "migrácia nie je ľudské právo".

John k tomu dodával dnes úplne politicky nekorektný výrok, že je "právom každého štátu obhajovať svoje špecifické kultúrne charakteristiky a svoju politickú komunitu".

SkryťVypnúť reklamu

To už EÚ neumožňuje.

Jeden z Reaganových námestníkov ministra financií Paul Craig Roberts, ktorý mi kedysi "zorganizoval" môj prvý čestný doktorát v USA, v polemike s Francisom Fukuyamom povedal: "Nejde o koniec histórie, ide o koniec Západu".

Áno, ale Západ nekončí vďaka agresii z Východu. Ničí sa sám.

To bol naozaj len veľmi stručný výber výpiskov roku 2002. Jedno z možných poučení z toho je, že už nie je potrebné čítať nič nové. Stačí nezabúdať na to staré.

Preto budem v tomto "objavnom čítaní" pokračovať. Je to môj pracovný projekt na rok 2020.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu