SME
Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

Cesta k uhlíkovej neutralite, ku ktorej sa zaviazalo Slovensko, je podľa politikov zložitá

Slovensko sa spolu s ďalšími 26 európskymi krajinami zaviazalo do roku 2050 vyprodukovať toľko emisií, koľko ich príroda dokáže prirodzene spracovať.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA - Cesta k uhlíkovej neutralite, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo, je zložitá. Vyplynulo to z pondelkovej diskusie organizovanej portálom Euractiv.sk, na ktorej sa zúčastnili minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) a programoví lídri politických strán v oblastiach energetiky a životného prostredia Caroline Líšková (KDH), Karol Galek (SaS), Eduard Heger (OĽaNO) a Erik Baláž (PS/Spolu).

Podľa diskutujúcich by malo Slovensko efektívnejšie zhodnocovať obnoviteľné zdroje. Šéf rezortu hospodárstva im oponoval, že vždy sa nájde niekto, komu prekáža ich využívanie.

SkryťVypnúť reklamu

Politici poukázali aj na viacero priorít v tejto oblasti, v ktorých by sa Slovensko malo zlepšiť. Slovensko sa spolu s ďalšími 26 európskymi krajinami zaviazalo do roku 2050 vyprodukovať toľko emisií, koľko ich príroda dokáže prirodzene spracovať, teda k takzvanej uhlíkovej neutralite.

V prípade využívania obnoviteľných zdrojov sa podľa ministra Žigu vždy objaví nejaký problém. Veterné turbíny podľa neho prinášajú problémy s vtáctvom, vodné priehrady zase problémy s rybami a na solárne elektrárne sa sťažujú pôdohospodári, ktorým zaberajú pôdu.

Zaviazanie sa Slovenska ku uhlíkovej neutralite do roku 2050 však považuje za dôležité. V oblasti energetiky pripomína, že bez jadrovej energie a plynu sa Slovensko nezaobíde.

Diskutujúci sa zhodli na tom, že Európa produkuje len časť zo svetového objemu CO2. Podľa Caroline Líškovej (KDH) nesmie Európska únia (EÚ) stratiť výhodu oproti konkurencii a pripomína, že USA a Čína zatiaľ nepredstavili svoje plány, ako znížia emisie. Líšková tvrdí, že svet by mal v tejto otázke konať jednotne. KDH sa však ku klimatickej neutralite v roku 2050 hlási.

Žiga zdôraznil, že EÚ vyrába len 9 percent z celkového objemu svetových emisií.

SkryťVypnúť reklamu

„Vôbec neriešime, čo sa bude diať so svetom. Európa sa stane nekonkurencie schopná. Klíma nie je európska, klíma je svetová,“ povedal.

Erik Baláž (PS/Spolu) pripomenul, že uhlíková neutralita nemusí byť budovaná len na základe ekonomických obmedzení, aj keď aj tie sú podľa neho nevyhnutné.

„Ak budeme mať lepší manažment v pôdohospodárstve a lesníctve, tak samotná krajina dokáže lepšie pohltiť emisie. Ak by sme ponechali lesy teraz bez zásahov, tak dokážu pohltiť zhruba 40 percent produkcie, takže aj v tom vidíme možnosť, kde sa zlepšiť,“ vysvetlil.

Politici sa zhodli na tom, že jednou z ciest, ako znížiť emisie, je spotrebovať menej energie. Podľa Galeka je najekologickejšia práve tá energia, ktorú netreba vyrobiť.

Politici vidia riešenia v tejto oblasti vo viacerých opatreniach pre domácnosti akými sú výmena plynových kotlov, zatepľovanie budov či využívanie solárnej energie.

SkryťVypnúť reklamu

Heger upozorňuje, že proces musí byť zmysluplný, „dotácie na kotly nestačia, pretože je neefektívne, ak ľuďom to teplo potom uniká”.

Za jednu z možností zníženia emisií považujú aj zavedenie elektromobility a zmeny vo využívaní verejnej dopravy.

Bývalý ekoaktivista Baláž poukázal aj na nevhodné používanie biomasy, ktorá je taktiež považovaná za obnoviteľný zdroj.

„Nesmieme rúbať staré lesy, pretože tie absorbovali najviac CO2. Nie všetky zdroje sú rovnaké, nie je jedno, keď sa rúbe zdravý les a potom sa spáli. To už môžeme rovno páliť naftu,“ zdôraznil s tým, že pri využívaní starého dreva je počet CO2 približne štvornásobne vyšší ako v prípade mladých hospodárskych lesov.

Európska komisia (EK) 11. decembra predstavila Európsky ekologický dohovor, teda plán, ako dosiahnuť udržateľnejšie hospodárstvo EÚ. Prvý právny predpis s cieľom stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete predloží komisia do 100 dní od je vymenovania.

SkryťVypnúť reklamu

EK predpokladá, že na dosiahnutie aktuálnych cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 bude potrebných 260 miliárd eur ročne, čo je zhruba 1,5 percenta HDP z roku 2018.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu