SME
Sobota, 4. apríl, 2020 | Meniny má Izidor
SLOVENSKO

Cesta k uhlíkovej neutralite, ku ktorej sa zaviazalo Slovensko, je podľa politikov zložitá

Slovensko sa spolu s ďalšími 26 európskymi krajinami zaviazalo do roku 2050 vyprodukovať toľko emisií, koľko ich príroda dokáže prirodzene spracovať.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA - Cesta k uhlíkovej neutralite, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo, je zložitá. Vyplynulo to z pondelkovej diskusie organizovanej portálom Euractiv.sk, na ktorej sa zúčastnili minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) a programoví lídri politických strán v oblastiach energetiky a životného prostredia Caroline Líšková (KDH), Karol Galek (SaS), Eduard Heger (OĽaNO) a Erik Baláž (PS/Spolu).

Podľa diskutujúcich by malo Slovensko efektívnejšie zhodnocovať obnoviteľné zdroje. Šéf rezortu hospodárstva im oponoval, že vždy sa nájde niekto, komu prekáža ich využívanie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Politici poukázali aj na viacero priorít v tejto oblasti, v ktorých by sa Slovensko malo zlepšiť. Slovensko sa spolu s ďalšími 26 európskymi krajinami zaviazalo do roku 2050 vyprodukovať toľko emisií, koľko ich príroda dokáže prirodzene spracovať, teda k takzvanej uhlíkovej neutralite.

V prípade využívania obnoviteľných zdrojov sa podľa ministra Žigu vždy objaví nejaký problém. Veterné turbíny podľa neho prinášajú problémy s vtáctvom, vodné priehrady zase problémy s rybami a na solárne elektrárne sa sťažujú pôdohospodári, ktorým zaberajú pôdu.

Zaviazanie sa Slovenska ku uhlíkovej neutralite do roku 2050 však považuje za dôležité. V oblasti energetiky pripomína, že bez jadrovej energie a plynu sa Slovensko nezaobíde.

Diskutujúci sa zhodli na tom, že Európa produkuje len časť zo svetového objemu CO2. Podľa Caroline Líškovej (KDH) nesmie Európska únia (EÚ) stratiť výhodu oproti konkurencii a pripomína, že USA a Čína zatiaľ nepredstavili svoje plány, ako znížia emisie. Líšková tvrdí, že svet by mal v tejto otázke konať jednotne. KDH sa však ku klimatickej neutralite v roku 2050 hlási.

Žiga zdôraznil, že EÚ vyrába len 9 percent z celkového objemu svetových emisií.

„Vôbec neriešime, čo sa bude diať so svetom. Európa sa stane nekonkurencie schopná. Klíma nie je európska, klíma je svetová,“ povedal.

Erik Baláž (PS/Spolu) pripomenul, že uhlíková neutralita nemusí byť budovaná len na základe ekonomických obmedzení, aj keď aj tie sú podľa neho nevyhnutné.

„Ak budeme mať lepší manažment v pôdohospodárstve a lesníctve, tak samotná krajina dokáže lepšie pohltiť emisie. Ak by sme ponechali lesy teraz bez zásahov, tak dokážu pohltiť zhruba 40 percent produkcie, takže aj v tom vidíme možnosť, kde sa zlepšiť,“ vysvetlil.

Politici sa zhodli na tom, že jednou z ciest, ako znížiť emisie, je spotrebovať menej energie. Podľa Galeka je najekologickejšia práve tá energia, ktorú netreba vyrobiť.

Politici vidia riešenia v tejto oblasti vo viacerých opatreniach pre domácnosti akými sú výmena plynových kotlov, zatepľovanie budov či využívanie solárnej energie.

Heger upozorňuje, že proces musí byť zmysluplný, „dotácie na kotly nestačia, pretože je neefektívne, ak ľuďom to teplo potom uniká”.

Za jednu z možností zníženia emisií považujú aj zavedenie elektromobility a zmeny vo využívaní verejnej dopravy.

Bývalý ekoaktivista Baláž poukázal aj na nevhodné používanie biomasy, ktorá je taktiež považovaná za obnoviteľný zdroj.

„Nesmieme rúbať staré lesy, pretože tie absorbovali najviac CO2. Nie všetky zdroje sú rovnaké, nie je jedno, keď sa rúbe zdravý les a potom sa spáli. To už môžeme rovno páliť naftu,“ zdôraznil s tým, že pri využívaní starého dreva je počet CO2 približne štvornásobne vyšší ako v prípade mladých hospodárskych lesov.

Európska komisia (EK) 11. decembra predstavila Európsky ekologický dohovor, teda plán, ako dosiahnuť udržateľnejšie hospodárstvo EÚ. Prvý právny predpis s cieľom stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete predloží komisia do 100 dní od je vymenovania.

EK predpokladá, že na dosiahnutie aktuálnych cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 bude potrebných 260 miliárd eur ročne, čo je zhruba 1,5 percenta HDP z roku 2018.

Najčítanejšie články

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

Koniec demokracie v Maďarsku. Už zase?

Aj u nás šírený blud o neobmedzenom vládnutí Viktora Orbána pomocou dekrétov a správanie maďarskej opozície premiérovi len hrajú do kariet.

Maďarrský premiér Viktor Orbán.
Slovensko

O vládnych opatreniach k veľkonočným sviatkom sa rozhodne v nedeľu

Odborníci z lekárstva majú dať vláde definitívne odporúčanie, ako postupovať v prípade veľkonočných sviatkov.

Minister vnútra SR Roman Mikulec, predseda vlády SR Igor Matovič a hlavný hygienik SR Ján Mikas počas tlačovej konferencie po zasadnutí Ústredného krízového štábu SR na Úrade vlády SR v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom (2019-nCoV) na Slovensku.
Slovensko

Nájomné zatvorených obchodných prevádzok znížime o 80 percent, hovorí Sulík

Minister hospodárstva navrhne, aby sa otvorili predajne automobilov.

Richard Sulík.
Koronavírus

Uškrtil svoju partnerku, lebo si myslel, že ho nakazila koronavírusom

Lorena študovala medicínu a pomáhala v nemocnici, kde jej priateľ pracoval ako sanitár. Pár dní pred smrťou vyzývala na zodpovednosť a izoláciu rodín.

Lorena s priateľom.