SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Skala, na ktorú by Európska únia mala radšej zabudnúť

Rozvodové rozhovory medzi Britániou a zvyškom EÚ dostali ďalšiu nepríliš pozitívnu dimenziu: EÚ mieni podporovať nároky Španielska na Gibraltár. Prečo je to chyba.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Súčasný vývoj naozaj zvláštnym spôsobom kopíruje témy Zabudnutých príbehov, pretože v práve chystanom treťom diele je jedna kapitola o španielskom obkľúčení Gibraltáru koncom 18. storočia, a zrazu sa Gibraltár zase dostal na scénu európskej politiky, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webovej stránke kechlibar.net.

Španieli sa myšlienky dostať späť Gibraltár nikdy úplne nevzdali. Je pozoruhodné, ako veľmi sa tejto neveľmi reálnej téme venujú ako pravicové, tak ľavicové vlády, ktoré sa inak nezhodnú skoro na ničom.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasná menšinová španielska vláda sa skladá z ľavice a tvrdej ľavice, pri ktorých by človek tak trochu čakal, že myšlienka znovuzískania nejakého tristo rokov strateného územia ich veľmi páliť nebude; kdeže.

No, a na rozdiel od rokov minulých tentoraz naša milá EÚ vyhlásila, že španielske nároky podporí. Aspoň v podobe tzv. Zdieľanej suverenity, čo je popravde povedané oxymoron.

Respektíve toto oznámil britskému denníku Observer jeden vysoko postavený európsky diplomat. (Ak by sa nakoniec ukázalo, že ide o dezinformáciu, budem nútený sa ospravedlniť, ale pochybujem, že si to Observer vymyslel.)

"Požiadali o to, aby sa nové usporiadanie vzťahov (medzi UK a EÚ) netýkalo Gibraltáru, bez toho, aby s tým nesúhlasilo Španielsko. A španielsky súhlas bude daný len vtedy, ak dvojstranné rozhovory medzi Španielskom a UK, týkajúce sa Gibraltáru, skončia riešením. " (diplomat citovaný v Observeri).

Skryť Vypnúť reklamu

Dlhotrvajúca španielska pozície, oživená v rámci rokovaní o brexite, je tá, že má dôjsť k vzniku "zdieľanej suverenity", s vyhliadkou na pozvoľnú budúcu reintegráciu Gibraltáru do Španielska.

S postojom Británie, že Gibraltár patrí jej a iba jej, je to principiálne nezlučiteľná požiadavka, takže od tých rozhovorov nemožno žiadne riešenie čakať.

Update 4.2.2020 v 15:00. Tak už vieme trochu presnejšie, ako to je. Vyjadrenie Michela Barniera: bez súhlasu Španielska nebude Gibraltár zahrnutý do žiadneho pobrexitového dojednania. Čiže problémy skutočne budú ...

Španielsko dostalo od EÚ zelenú, aby vo veci polostrova mohlo postupovať podľa svojich predstáv. Samozrejme, strieľať sa nebude, ale na Gibraltári je tým pádom do budúcna nutné počítať s obštrukciami a veľmi tvrdou, možno aj zatvorenou pozemnou hranicou.

Skryť Vypnúť reklamu

Mimochodom, profíci z Politico píšu, že Gibraltár je "island" (ostrov), čo teda naozaj nie je. Som zvedavý, kedy to opravia a či vôbec. Koniec update.

Jedným z často používaných argumentov zástancov aktuálnej podoby EÚ je to, že zabraňuje konfliktom a vojnám. Pozri napríklad tvít šéf Pirátov Ivana Bartoša pred pár dňami:


No, tak by som pána Bartoša aj ďalších zástancov teórie o EÚ ako mierovej sile rád upozornil na to, že španielske sápanie sa po Gibraltári je presne ten stupídny iredentizmus, kvôli ktorému vzniklo na tomto kontinente plno konfliktov a vojen, a že EÚ sa práve prihlásila k jeho podpore.

Potenciálne dôsledky do budúcnosti sú ešte zaujímavejšie. Keby sa dajme tomu Srbsko rozhodlo, že do EÚ nakoniec nevstúpi, znamenalo by to, že by EÚ podporila Maďarov v nejakej budúcej snahe o získanie Vojvodiny? (Asi nie, pretože Orbán je ten zlý.)

Skryť Vypnúť reklamu

Alebo keby prebehol onen teoretický Czexit, ktorý asi len tak neprebehne, znamenalo by to, že naše hranice na Tešínsku by boli opäť spochybnené, pretože Poliakov žije okolo Třinca stále ešte dosť?

Toto je zo strany EÚ celkom veľká chyba. Pokojne nech Brusel a Londýn vedú tuhé, napríklad aj dramatické ekonomické vyjednávania, to je v poriadku. Clá, regulácie, všetko možné: v ekonomických zmluvných veciach nech sa vyhrážajú čímkoľvek.

Ale keď EÚ schvaľuje španielske požiadavky, ktoré znamenajú ohrozenie bezpečnostných a teritoriálnych záujmov Británie, to už je prešľap zo sféry tuhého, ale férovo vedeného obchodného sporu. Kam? Do zóny vysloveného nepriateľstva.

Situácia je o to absurdnejšia, že situácia v Gibraltári Španielom moc nenahráva. Môžu sa oháňať historickými dôvodmi, čo je kvetnatý spôsob, ako povedať, že nič lepšie po ruke nemáte. Ale ona už aj tá história začína byť pekne zaprášená.

Skryť Vypnúť reklamu

Španielsko prišlo o Gibraltár fakticky v roku 1704, keď mesto dobyl anglický admirál Rooke. Mierová zmluva z Utrechtu roku 1713 potom tento status quo spečatila právne.

Neviem, či by súčasné súdy vyhodnotili Utrechtskú zmluvu ako dodnes platnú, ale myslím, že ani EÚ by s ňou radšej nemala veľmi mávať pred justičnými orgánmi Únie. Sú v nej totiž také zábavné ustanovenia, ako napríklad, že Briti nesmú dovoliť moslimom a židom, aby sa na Gibraltári usadzovali, čo by sa asi Európskemu súdu pre ľudské práva veľmi nepáčilo.

(Práve túto podmienku začala ostatne britská správa ihneď v 18. storočí porušovať, a to nie kvôli náboženskej tolerancii, ale kvôli tomu, že najlepším partnerom pre zásobovanie vzdialeného bodu Británie bolo neďaleké Maroko. A marockí obchodníci toho obdobia boli buď židia, alebo moslimovia.)

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasná gibraltárska populácie má v podstate nulový záujem na tom, patriť akýmkoľvek spôsobom pod Španielsko.

Makakov sa nikto nepýta, ale miestni ľudia sa v dvoch rôznych referendách vyjadrili dosť jasne a verím tomu, že aj keby sa teraz, po odchode Británie z EÚ, vypísalo referendum tretie, dopadlo by viacmenej rovnako.

Susedným regiónom Španielska je Andalúzia, z celého Španielska snáď najviac postihnuté nezamestnanosťou a všadeprítomnou korupciou. Kto by sa chcel pod také vypĺznuté krídla uchýliť?

Potom sú tu aj historické reminiscencie. Svojho času totiž na Gibraltári našlo útočisko pár katalánskych separatistov prenasledovaných generálom Frankom, a Katalánci majú s Gibraltárom dodnes nadštandardný vzťah.

Z pohľadu Gibraltarčanov musia zase policajné zásahy Španielska proti katalánskym demonštrantom pôsobiť značne neatraktívnym dojmom. Zdieľaná suverenita so Španielmi nevyzerá v ich svetle moc lákavo.

Skryť Vypnúť reklamu

Jediná podľa môjho názoru legitímne námietka, ktorú Španieli môžu proti Gibraltáru vznášať, je rozsiahle pašovanie cigariet, ktoré patrí k miestnemu folklóru. To by sa nepáčilo žiadnemu štátu. Ale na zamedzenie takejto aktivity nie je potrebné usilovať o zmenu suverenity nad celým územím, že?

V rámci férovosti je nutné povedať, že brexitové referendum dopadlo na Gibraltári drvivým víťazstvom "Remain", ďaleko výraznejším, než v Škótsku. Dáva to zmysel, otvorená hranica je predsa len pohodlná.

Ale na rozdiel od Škótska neexistuje na Gibraltári žiadne separatistické, nieto ešte prošpanielske hnutie - a nevzniklo ani potom, čo sa ukázalo, že zvyšok Británie si Brexit odhlasoval.

Gibraltár, ako je dnes, je skrátka s Britániou kultúrne i spoločensky spojený.

Skryť Vypnúť reklamu

(Zaujímavý článok v Foreign Policy, ktorého autor, sám obyvateľ mesta pod skalou, tvrdí, že hlavným dôvodom pre gibraltárskej víťazstvo Remain bola obava z toho, že v prípade Leave sa po nich Španielsko zase začne rozmachovať.)

Zatiaľ bola reč o teritoriálnej integrite Británie a jej dŕžav, ale spomínal som v súvislosti s Gibraltárom aj ohrozenie britských bezpečnostných záujmov, takže je čas na to dodať pár slov.

To, že Gibraltár ovláda vstup do Stredomoria, je podľa mapy asi jasné. Zo čtyřsetmetrové vápencové skaly máte dokonalý prehľad o tom, kto sa práve chystá dovnútra alebo von, a bez vášho súhlasu vám neprekĺzne nič väčšieho než čajka smejivá.

Aká všetky vojenské zariadenia sa skrývajú vo vnútri Gibraltáru, sa ťažko len tak dozvieme. Historické tunely sú čiastočne sprístupnené turistom, ale všetko naozaj zaujímavé bude tajné. Vnútro mohutné skaly je predsa len chránené ako pred "očami" špionážnych satelitov, tak pred výbuchmi čohokoľvek menšieho, než je naozaj veľká atómová bomba, takže sa tam nejaká zaujímavé zariadenia dajú čakať.

Skryť Vypnúť reklamu

Gibraltárske letisko je samo o sebe strategickým bodom prvej triedy. To bola hodnota, ktorú si dávni admiráli nevedeli ani predstaviť, ale v dnešnej vojne je letectvo snáď najdôležitejšou zložkou vôbec.

No a potom je tu špionáž. Vzhľadom k svojej dominancii je gibraltárska skala miestom, odkiaľ sa skvele odpočúva rádiová prevádzka v širokom okolí, až hlboko do severnej Afriky. A tá sa pritom v posledných desaťročiach stala horúcim teritóriom, pretože ani vcelku stabilné Maroko nemá úplne málo problémov s islamským fundamentalizmom, o neďalekom Alžírsku ani nehovoriac.

Všetky tieto skutočnosti sú pre Veľkú Britániu, poťažmo USA a zvyšok NATO, celkom podstatné. A z toho plynie, že Británia sa svojej zvrchovanosti nad Gibraltárom dobrovoľne vzdá leda tak v prípade úplného civilizačného kolapsu, ktorý sa však zrejme v súvislosti s Brexitom nedostaví ...

Skryť Vypnúť reklamu

A na to, dostať Angličanmi zo Skaly nátlakom či dokonca silou, na to nemal svojho času ani generál Franco a EÚ to tiež skúšať nebude. Maximálne môže zatvoriť pozemnú hranicu, ale pri polostrove vysunutého do mora nie je otvorená pozemná hranice zrovna životne dôležitá.

Príjemná áno, kritická nie, však tiež bola v rokoch 1969-1982 zatvorená.

V súčasnej dobe chodí do Gibraltáru, kde prakticky neexistuje nezamestnanosť, každodenne pracovať niekoľko tisíc Španielov.

Tí by samozrejme chýbali, ale chýbajúce pracovné sily sa dajú dovážať napríklad z neďalekého Maroka (vzdialenosť je tak malá, že loďou sa môže pokojne pendlovať každý deň na smenu a späť) a všetky zásoby možno voziť po mori alebo vzduchom.

O myšlienke uzavrieť okolo Gibraltáru námornú blokádu sa asi nemusíme baviť. Takýto cvok snáď nie je ani Guy Verhofstadt. A aj keby bol (popravde povedané - podľa niektorých svojich vystúpení možno je), potrebnú flotilu k tomu rovnako nemá.

Skryť Vypnúť reklamu

Sčítané, podčiarknuté: na túto tému nemala Európska únia vôbec siahať. Ak je španielska vláda fixovaná na nereálnu predstavu, že si môže robiť nejaké nádeje na Gibraltár, je to jej problém.

Ale kompetentní diplomat by im to mal vyhovoriť, možno s krabicou jahodových lízaniek na odškodnenie. Nič viac.

Bohužiaľ je tých kompetentných diplomatov menej, než by bolo potrebné.

Ak nemám chodiť pre príklad ďaleko: zrovna od nášho súčasného ministra zahraničia nečakám, že by vo veci Gibraltáru prejavil nevyhnutnou triezvosť. Nie, že by práve na jeho názoru záležalo, to nie. Ale rovnako by bolo pekné mať v kresle ministra zahraničných vecí ČR niekoho, kto tou nevyhnutnou triezvosťou vládne.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Celoplošné testovanie nakoniec bude, rozhodol Ústredný krízový štáb

Testovanie však bude prebiehať inak, ako počas pilotného projektu na Orave a v Bardejove.

Premiér Matovič hodnotí celoplošné testovanie na Orave a Bardejove.
Slovensko

Celoplošné testovanie nakoniec bude, rozhodol Ústredný krízový štáb

Testovanie však bude prebiehať inak, ako počas pilotného projektu na Orave a v Bardejove.

Premiér Matovič hodnotí celoplošné testovanie na Orave a Bardejove.
Slovensko

Ombudsmanke sa nepozdáva karanténa rómskych obydlí

Tvrdí, že ak sú v bloku nakazení štyria, nemalo by ísť do karantény 500 obyvateľov. Dôvodom je komplikované trasovanie blízkych kontaktov nakazených osôb.

Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.
Slovensko

Účel cesty treba pri kontrole zdôvodniť, ak môžete, zostaňte doma, vyzýva polícia

"Ak ste zdravý a silný, nemyslite iba na seba, ale na všetkých zraniteľných," vyzvala.

Policajné kontroly odhalili ďalších podgurážených vodičov.