Chceme vidieť Boha v našich životoch, zmeny situácií, zázraky. Ale predchodcom uvoľnenia božej moci je naša pokora.
Pokore sa človek musí učiť. V písme je napísané, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť.
Drvivá väčšina z nás je pyšná. Takí sme, bez výnimky. Sme pyšní na to, čo máme, čo dokážeme, na tituly, postavenie.
V starom zákone je napísaný príbeh jedného muža menom Náman, veliteľa sírskeho vojska. Bol to vysoko postavený muž, ktorý však ochorel. Bol malomocný. Choroba postupovala a s ňou a jeho obavy.
Na jeho dvore v tej dobe slúžilo židovské dievča, ktoré dalo Námanovi veľkú nádej. Povedala mu o veľkom Bohu, ktorý ho môže uzdraviť. Nič zložité, jednoducho mu povedala tak, ako vedela.
Preto sa tento muž vybral do jej krajiny . Mal svoje vlastné predstavy o tom, ako bude uzdravenie prebiehať. No boží prorok ani nevyšiel z domu, ale poslal svojho sluhu s odkazom, aby sa Náman sedem krát ponoril do vody v Jordáne a bude zdravý.
Na prvý pohľad veľmi nelogický a dosť zahanbujúci príkaz, ktorému sa Náman priečil. Mal predstavu, že prorok na neho položí ruky a bude vzývať meno Hospodina. Bol rozčarovaný, nahnevaný. Kto by nebol? Až na naliehanie prorokovho sluhu napokon povolil a ponoril sa do vody. Po poslúchnutí bol čistý. Vyzdravel.
Boh urobil zázrak. Námanova pýcha bola pokorená a srdce prijalo Boha.
Spomínaná dievčina svojimi slovami uvoľnila proces božieho zázraku. Mala nádej v živého Boha. Hoci bola slúžkou, otrokyňou, posunula to, čo mala, človeku, ktorý ju zotročil. Mohla byť zatrpknutá, rozčarovaná. A vtedy by sa uzdravenie nekonalo.
Prorok tu pôsobí ako hovorca Boha. Dal rozkaz, pretože vedel, ako koná Boh. Mal istotu. A istota je vzácna. Vo viere sa nevidí často. Ľudia sa často nemodlia za uzdravenie iných, za zázraky. Lebo, čo ak sa veci nestanú a ja budem zahanbený. Naše čo ak, nie je istota. Je to pochybnosť.
Boh je vždy verný svojmu slovu. Naprieč celým písmom ak čítame o uvoľnení božej moci, o zázrakoch, vždy je to spojené s vecným, jednoduchým príkazom, ktorý sa prieči našej logike.
Naplňte nádoby po okraj (premena vody na víno), vstaň a choď (uzdravenie chromého), vy im dajte jesť (nasýtenie na púšti), spuste siete (zázračný rybolov), odvaľte balvan – Lazar vstaň (vzkriesenie ) a mnoho iných.
Tak ako v tomto príbehu bola dôležitá dievčina, bol dôležitý aj sluha, ktorý tu pôsobil ako zmierovacie ohnivko s veľkou dávkou trpezlivosti . Nedovolil, aby sa Náman vzdal a odišiel späť do svojej krajiny. Na prvý pohľad sluha, bez postavenia, možno posledný človek. Pritom jeho poslanie a pôsobenie bolo veľmi dôležité na ceste k zázraku.
Aj pre nás je dôležité, ak chceme byť svedkami zázrakov a božej moci, počúvať jednoduché príkazy. Niekedy aj od ľudí, ktorí v našich očiach sú možno poslední., maličkí.
Nedajme sa zmiasť!
Počúvajme s pokorou príkazy, aby sa stali zázraky. Buďme zmierlivými hovorcami, ktorí nedopustia, aby sa niekto v našej blízkosti vzdal a odišiel od Boha! Buďme možno tou dievčinou, ktorá tak, ako vie, úplne jednoducho povie, ty máš nádej, nevzdaj to, lebo Ježiš žije!
