SME
Piatok, 7. máj, 2021 | Meniny má MonikaKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Rozpočet EÚ musí vyčleniť 25 percent na klímu, povedala Von der Leyenová

Po odchode Británie bude peňazí menej, ale výziev je viac. Okrem klímy zmienila nutnosť zvýšenia prostriedkov na ochranu hraníc, výskum či prechod na digitálne hospodárstvo.

Ursula von der Leyenová.Ursula von der Leyenová. (Zdroj: TASR/AP)

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyen v Európskom parlamente vyhlásila, že neprijme rozpočet Európskej únie, ktorý nevyčlení aspoň štvrtinu prostriedkov na boj proti klimatickým zmenám.

Rozprava europoslancov sa uskutočnila osem dní pred mimoriadnym summitom Európskej únie, kde budú šéfovia štátov a vlád krajín EÚ rokovať o budúcom dlhodobom rozpočte európskeho bloku pre roky 2021 až 2027, píše server echo24.cz.

"Ak nevyčleníme dosť peňazí na klimatické ciele, nepodarí sa nám ich dosiahnuť. Neprijmem rozpočet, ktorý nebude zahŕňať aspoň 25 percent prostriedkov na boj proti klimatickým zmenám," povedala von der Leyenová.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa nej musí summit vyriešiť dilemu, keď je v rozpočte po odchode Británia menej prostriedkov, výziev ale naopak viac. Okrem financovania boja proti klimatickým zmienila nutnosť zvýšenia prostriedkov na ochranu hraníc, výskum či prechod na digitálne hospodárstvo.

EÚ vlani predstavila svoju Zelenú dohodu pre Európu. Jej cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

"Sú tu členské štáty, ktoré obhajujú súčasnú politiku súdržnosti a poľnohospodárstva. Očakávam, že budú rovnako angažovaní, pokiaľ ide o nové priority," povedala v narážke na zoskupenie Priatelia kohézie, ktoré združuje 15 krajín južného a východného krídla EÚ a ktoré presadzuje, aby financovanie politiky súdržnosti zostalo v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na úrovni predchádzajúceho obdobia. Skupiny sa aktívne zúčastňuje aj Česko.

Skryť Vypnúť reklamu

Neochotu vlád k väčším príspevkom do európskeho rozpočtu a súčasne snahu EK plniť vytýčené ciele navrhuje časť poslancov vyriešiť reformou financovania európskeho rozpočtu.

"Systém súčasného financovania je perverzný. EÚ potrebuje reformu a zavedenie financovania z vlastných zdrojov. Finančné príspevky štátov by sa tým znížili," povedala francúzska europoslankyňa Valérie Hayerová.

Ako zdroje financovania poslanci najčastejšie spomínali zdanenie veľkých internetových firiem, znečisťovateľov ovzdušia či leteckého kerosínu.

Iní poslanci naopak vyzývali k realizmu a akceptovaniu skutočnosti, že únia po odchode Británia disponuje menšími zdrojmi a že vlády členských štátov nie sú ochotné platiť vyššie príspevky do spoločného rozpočtu.

Skryť Vypnúť reklamu

"Je dobré hľadať vlastné zdroje, pretože sú menej politické než kontribúcie, ktoré štáty ročne odvádzajú. Posun k vlastným zdrojom, ktorý by sa dal spojiť s tým, že by zodpovedal určitým strategickým prioritám EÚ - napríklad v otázke klímy - by rozpočtovú diskusiu uľahčil," povedal europoslanec za TOP09 Luděk Niedermayer.

Česko by podľa neho nemalo očakávať, že z EÚ v budúcnosti dostane viac peňazí, keď bohatne a z hľadiska HDP na obyvateľa sa blíži Taliansku, ktoré je čistým platcom.

"Pôvodný návrh EK, ktorý česká vláda odmietla, bol k ČR ešte veľmi ústretový," dodal.

Niekoľko poslancov, vrátane predsedu najpočetnejšej skupiny európskych ľudovcov Manfreda Webera, presadzovalo, aby vyplácanie peňazí z európskeho rozpočtu bolo odteraz podmienené dodržiavaním zásad vlády práva v krajinách, kam prostriedky putujú.

Skryť Vypnúť reklamu

"Keď nebude príjemcu dodržiavať zásady právneho štátu, potom mu nepotečú európske peniaze," povedal nemecký poslanec Moritz Körner.

Urobil tak s odkazom na konanie podľa článku 7 Zmluvy o EÚ o obmedzení nezávislosti súdnictva a plurality médií, ktoré komisia vedie s Poľskom a Maďarskom.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Zdravotníčka v ochrannom odeve stojí v testovacom centre na ochorenie COVID-19 v priestoroch výstaviska v nemeckom Erfurte 29. apríla 2021.

Nemeckí lekári sa po novom budú môcť rozhodnúť, kedy v rámci odporúčaného intervalu štyri až dvanásť týždňov medzi dávkami dajú druhú injekciu.

9 h
Pápež František.

František poukázal na to, ako súčasná pandémia zvýraznila „rozdrobenosť, zranenosť a znetvorenosť“ ľudskej rodiny. Odsúdil „agresívny“ nacionalizmus odmietajúci migrantov.

13 h
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.

"Vieme, že Rusko časť svojich vojsk z hranice stiahlo, ale tiež vieme, že značná časť vojsk tam zostáva," uviedol minister zahraničných vecí USA.

14 h
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Michala Aláča za nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Nahradí obvineného exriaditeľa Vladimíra Pčolinského.

19 h